Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Keď je vám po rybe zle

Keď je vám po rybe zle

Keď je vám po rybe zle

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA FIDŽI

Arebonto stál pred dilemou — jesť či nejesť? Vedel, že je to nebezpečné, ale bol hladný a tá pečená ryba voňala úžasne. Napokon zvíťazil hlad. No zakrátko ho začalo napínať na vracanie a bolieť brucho. Potom začal vracať a dostal hnačku. Vtedy trpko oľutoval, že tú rybu zjedol.

KEĎ priatelia rýchlo priviezli Arebonta do nemocnice na malom tichomorskom ostrove, bol v mrákotách a dehydrovaný, mal bolesti na hrudníku, nebezpečne nízky tlak a pomalý pulz. V priebehu niekoľkých dní sa okrem bolesti hlavy, závratu a únavy objavili aj iné príznaky: znecitlivenie nôh, bolesti pri močení a nezvyčajná porucha citlivosti kože, keď studené cítil ako horúce a opačne. Po ôsmich dňoch sa mu pulz stabilizoval, ale znecitlivenie a únava trvali ešte niekoľko týždňov.

Arebonto sa stal obeťou silných toxínov, ktoré sa voľne vyskytujú v prírode a kontaminujú tropické útesové ryby, ktoré sú inak jedlé. Táto otrava rybami, známa ako ciguatera, sa vyskytuje v tropických a subtropických oblastiach Indického a Tichého oceánu a v Karibiku. V týchto oblastiach sú hlavným zdrojom potravy ryby.

Ciguatera nie je novou chorobou. Bola nočnou morou už pre európskych moreplavcov. Podobne mnoho dnešných turistov okúsilo jej vysiľujúce účinky. Je pochopiteľné, že táto choroba obmedzuje rybolov a turistický ruch mnohých ostrovných krajín. Okrem toho medzinárodný obchod so živými a mrazenými útesovými rybami dostal ciguateru za hranice trópov — na miesta, kde nie je táto choroba taká známa. *

Čo spôsobuje, že sú útesové ryby toxické? Dá sa zistiť, ktorá ryba je toxická? Pozrime sa, čo odhalil dlhoročný výskum.

Odhalenie vinníka

Za zdroj toxínu, ktorý spôsobuje ciguateru, sa všeobecne považuje mikroorganizmus zvaný panciernatka. * Tento mikrób sa živí odumretými koralmi a prichytáva sa na riasy. Malé ryby požierajú riasy a s nimi aj toxíny, ktoré vytvárajú panciernatky. Malé ryby sú potravou väčších rýb a tie sú zase požierané ďalšími rybami, čím sa toxíny sústreďujú vo vyšších úrovniach potravinového reťazca. No zdá sa, že rybám toxín neškodí.

Tieto toxíny patria medzi najprudšie biologické jedy. Našťastie „len niekoľko druhov rýb sa považuje za príčinu ciguatery,“ uvádzajú isté austrálske vládne noviny. Toxíny spôsobujúce ciguateru nemenia vzhľad, vôňu ani chuť ryby a nemožno ich zničiť tepelnou úpravou, sušením, solením, údením ani marinovaním. Pokiaľ ide o rybu, ktorú zjedol Arebonto, nič nenasvedčovalo, že je otrávená, až kým sa uňho neobjavili vážne žalúdočné a črevné ťažkosti a poruchy srdcovo-cievneho a neurologického charakteru.

Diagnóza a liečba

V súčasnosti neexistujú laboratórne testy na ciguateru u ľudí. Diagnóza je založená na rôznych príznakoch, ktoré sa zvyčajne objavia v priebehu niekoľkých hodín po jedle a dajú sa potvrdiť testom zvyškov ryby. (Pozri rámček „Bežné príznaky“.) Ak máte podozrenie na ciguateru, je múdre vyhľadať lekársku pomoc. Aj keď na ňu nie je známy liek, liečba môže zmierniť príznaky, ktoré zvyčajne v priebehu niekoľkých dní ustúpia. Ciguatera je vyčerpávajúca, ale skorá liečba môže zabrániť chronickým následkom.

Intenzita príznakov je rôzna a závisí od viacerých činiteľov. K týmto činiteľom patrí toxicita ryby, zjedené množstvo a časti ryby, hladina toxínov spôsobujúcich ciguateru, ktoré pacient už má v tele, a oblasť, z ktorej ryba pochádza, pretože toxíny z rôznych oblastí sa podľa všetkého mierne líšia. Ľudské telo sa nestáva voči týmto toxínom odolnejším, ale stáva sa na ne citlivejším. A preto má každá ďalšia otrava horší priebeh! A príznaky zhoršuje aj konzumácia alkoholu. Podľa publikácie, ktorá sa venuje tejto rozšírenej chorobe, by pacient po ciguatere nemal jesť ryby tri až šesť mesiacov, aby sa vyhol recidíve.

Vážne prípady otravy môžu trvať týždne alebo mesiace, ba aj roky, pričom sa vyvinú príznaky podobné syndrómu chronickej únavy. V ojedinelých prípadoch nastáva smrť spôsobená šokom, zlyhaním dýchacieho systému alebo srdca či následkom dehydratácie. Ale k takýmto prípadom dochádza zvyčajne po konzumácii takých častí ryby, ktoré majú vyššiu koncentráciu toxínov, napríklad hlavy alebo vnútorných orgánov.

Nevyriešená záhada

Prakticky všetky ryby žijúce v koralových útesoch a tiež ryby, ktoré ich lovia, môžu mať v tele toxíny. A práve v tom spočíva záhada. Ryba z jednej časti útesov môže byť vysoko toxická, zatiaľ čo rovnaký druh chytený o niečo ďalej môže byť bezpečný. Druhy, ktoré sú v jednej časti sveta často otrávené, sa môžu inde považovať za bezpečné. Keďže panciernatky uvoľňujú toxíny nepredvídateľne, výskyt toxických rýb je nevyspytateľný.

Situáciu ešte zhoršuje aj to, že zatiaľ neexistuje z finančného hľadiska výhodný a spoľahlivý test na toxicitu rýb. To najlepšie, čo môžu zdravotnícke inštitúcie v súčasnosti robiť, je informovať verejnosť, akým rybám sa treba vyhýbať a kde sa vyskytujú — táto informácia sa zakladá na ohlásených prípadoch ciguatery. Medzi najrizikovejšie ryby patrí barakuda, garupa, makrela, muréna, Lutjanus bohar, niektoré ryby rodu Epinephelus Plectropomus a čeľade Lutjanidae. Čím je ryba staršia a väčšia, tým väčšie nebezpečenstvo zvyčajne predstavuje. Predávať potenciálne nebezpečné ryby je na niektorých miestach protizákonné. No ryby žijúce v šírom mori, ktoré nelovia útesové ryby, a ryby vo vodách mierneho pásma sa všeobecne považujú za bezpečné.

Predpokladá sa, že počet prípadov ciguatery bude vzrastať. Do istej miery preto, že podľa správ rastie počet koralových útesov, ktoré sú choré alebo hynú, a odumreté koraly sú priaznivým prostredím na rozmnožovanie toxických panciernatiek.

Napriek tomu, že ciguatera je nevyspytateľná, môžete znížiť riziko, ak budete dodržiavať niekoľko základných zásad. (Pozri rámček „Ako znížiť riziko“.) Arebonto takmer zomrel, pretože sa nimi neriadil. Zjedol hlavu a mäso miestnej ryby, o ktorej je známe, že predstavuje veľké riziko. Predtým jedával tieto ryby bez akýchkoľvek následkov, a tak podobne ako mnoho iných ostrovanov sa stal príliš sebaistým.

Znamená to, že by ste sa mali úplne vyhýbať pochúťkam z morských živočíchov, napríklad na dovolenke v trópoch? Vôbec nie. Treba však byť opatrný, dbať na upozornenia a múdro si vybrať rybu, ktorú zjete.

[Poznámky pod čiarou]

^ 6. ods. Vzhľadom na prípady nesprávne určenej diagnózy a neúplné štatistiky nie je známy celkový počet nakazených ciguaterou. Podľa odhadov rôznych úradov sa na svete ročne vyskytne asi 50 000 prípadov ciguatery.

^ 9. ods. Ide o druh panciernatky Gambierdiscus toxicus.

[Rámček/obrázok na strane 21]

Bežné príznaky

▪ Hnačka, nevoľnosť, vracanie, kŕče v bruchu

▪ Zimnica, potenie, závrat, bolesť hlavy, svrbenie

▪ Znecitlivenie alebo tŕpnutie chodidiel, rúk či okolia úst

▪ Porucha citlivosti kože — pacient cíti studené ako horúce a opačne

▪ Bolesti svalov, kĺbov a pri močení

▪ Pomalý pulz, nízky krvný tlak, únava

[Rámček/obrázok na strane 21]

Ako znížiť riziko

▪ Spýtajte sa na príslušných úradoch alebo odborníkov na rybolov, ktorým rybám sa máte vyhýbať a v ktorých oblastiach boli chytené toxické ryby.

▪ Nejedzte ryby z oblastí, v ktorých sa nedávno vyskytla ciguatera.

▪ Nejedzte staršie, väčšie útesové ryby.

▪ Nejedzte rybaciu hlavu, pečeň ani iné vnútorné orgány.

▪ Keď chytíte útesovú rybu, čo najskôr ju správne vypitvite.

[Obrázky na stranách 20, 21]

Ryby, ktoré môžu byť nebezpečné

 

„Lutjanus buccanella“

garupa

barakuda

„Mycteroperca bonaci“

makrela

muréna

[Obrázok na strane 20]

Panciernatka, zdroj toxínov

[Pramene ilustrácií na strane 20]

Všetky ryby okrem murény: Illustrated by Diane Rome Peebles - Provided by the Florida Fish and Wildlife Conservation Commission, Division of Marine Fisheries Management; muréna: Photo by John E. Randall; panciernatka: Image by D. Patterson and R. Andersen, provided courtesy of micro*scope (http://microscope.mbl.edu)

[Prameň ilustrácie na strane 21]

Obrysy rýb v pozadí: Illustrated by Diane Rome Peebles - Provided by the Florida Fish and Wildlife Conservation Commission, Division of Marine Fisheries Management