Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Belizský bariérový útes — svetové dedičstvo

Belizský bariérový útes — svetové dedičstvo

Belizský bariérový útes — svetové dedičstvo

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MEXIKU

„Ubúdanie alebo zničenie ktorejkoľvek položky kultúrneho alebo prírodného dedičstva predstavuje nenahraditeľné ochudobnenie dedičstva všetkých národov sveta... Je povinnosťou medzinárodného spoločenstva ako celku zúčastňovať sa na ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva výnimočnej svetovej hodnoty.“ — Z Dohovoru o svetovom dedičstve UNESCO.

V SÚLADE s uvedenými slovami bol v roku 1996 do Zoznamu svetového dedičstva zaradený belizský bariérový útes. Tak získal rovnaké postavenie, aké majú Machu Picchu v Peru, Grand Canyon v Spojených štátoch a ďalšie podobné divy sveta. Vďaka čomu je tento útes lokalitou „výnimočnej svetovej hodnoty“?

Dedičstvo, ktoré sa oplatí zachovať

Belizský bariérový útes je po Veľkej koralovej bariére v Austrálii druhým najväčším zoskupením živých koralov na svete a je najdlhším bariérovým útesom na západnej pologuli. Tiahne sa v dĺžke 300 kilometrov pozdĺž polostrova Yucatán a pozdĺž prevažnej časti pobrežia stredoamerického štátu Belize. Okrem samotného útesu — respektíve skupiny útesov — rezervácia zahŕňa okolo 450 ostrovov a ostrovčekov a tri koralové atoly, útesy prstencovitého tvaru s malebnou lagúnou uprostred. Sedem morských oblastí v tejto rezervácii s celkovou plochou 960 štvorcových kilometrov je chránených Dohovorom o svetovom dedičstve UNESCO.

Ochrana koralových útesov je dôležitá, lebo sú domovom jednej štvrtiny morských rastlín a živočíchov na zemi. V skutočnosti sú koralové útesy po tropických dažďových pralesoch čo do rozmanitosti druhov najbohatším ekosystémom planéty. Vedci však varujú, že 70 percent všetkých koralov na našej planéte bude v priebehu 20 až 40 rokov zničených, ak ľudia neprestanú s mnohými formami znečisťovania morí, nekontrolovaným turizmom a takými ničivými praktikami, ako je lov rýb kyanidom.

V rezervácii belizského bariérového útesu bolo objavených 70 druhov tvrdých koralov, 36 druhov mäkkých koralov a 500 druhov rýb. Táto lokalita je prirodzeným prostredím niektorých ohrozených morských živočíchov, napríklad karety obyčajnej, karety obrovskej a karety pravej, ako aj lamantína širokonosého a krokodíla amerického. Julianne Robinsonová, výskumníčka zaoberajúca sa koralovými útesmi, sa o úžasnej rozmanitosti morského života v tejto lokalite vyjadrila: „Systém belizských bariérových útesov ponúka výskumníkom a rovnako aj návštevníkom množstvo jedinečných možností... Je to jedno z mála zachovaných miest, kde môžete pozorovať prírodu v jej plnej kráse, no napriek tomu je ohrozené.“

Azda najväčšou hrozbou pre túto rezerváciu je blednutie koralov, pri ktorom sa pestrá farba koralov mení na priesvitnú bielu. (Pozri rámček na strane 26.) Správa v National Geographic News uvádza, že približne v tom istom čase, ako sa oblasťou prehnal hurikán Mitch, nastalo v rokoch 1997 a 1998 hromadné blednutie koralov, čo viedlo k 48-percentnému zmenšeniu plochy živých koralov. Čo spôsobilo túto devastáciu? Hoci výskum ešte stále pokračuje, Melanie McFieldová, vedecká pracovníčka zaoberajúca sa výskumom útesov, hovorí: „Toto blednutie koralov je veľmi úzko späté s rastúcou teplotou oceánov... Blednutie spôsobuje aj ultrafialové svetlo a pri kombinácii týchto dvoch faktorov je blednutie koralov najintenzívnejšie.“ No našťastie, ako sa zdá, belizský bariérový útes sa pomaly zotavuje. *

Podmorský raj

Krištáľovo čisté vody belizského útesového systému majú priemerne 26 stupňov Celzia a sú rajom potápačov. Ešte 90 percent útesu čaká na preskúmanie. Leží len niekoľko sto metrov od San Pedra na ostrove Ambergris, odkiaľ je k nemu ľahký prístup. Šesť kilometrov juhovýchodne od San Pedra je morská rezervácia Hol Chan — plytký podmorský park s rozlohou osem štvorcových kilometrov, ktorý sa vyznačuje prielomom alebo prírodným kanálom vedúcim cez útes.

Jedným z najúžasnejších miest na potápanie na svete je Blue Hole, jedna z chránených oblastí svetového dedičstva v tejto rezervácii. Nachádza sa na atole Lighthouse Reef asi 100 kilometrov od belizskej pevniny. Toto miesto preslávil francúzsky oceánograf Jacques-Yves Cousteau počas svojej expedície v roku 1970 na výskumnej lodi Calypso. Atramentovomodrá Blue Hole, ktorá je obkolesená živými koralmi a vsadená do tyrkysovomodrého mora, je vlastne vápencový cenote, čiže hlboká krasová priepasť. Jej priemer je okolo 300 metrov a hĺbka vyše 120 metrov. Predtým než stúpla hladina mora, tento geologický úkaz bol suchou podzemnou jaskyňou, ktorej strop sa neskôr prepadol. Steny tohto cenote sa príkro zvažujú do hĺbky asi 35 metrov až do bodu, kde sa zo skalných previsov smerom nadol začali vytvárať obrovské stalaktitové útvary. Podmorská scenéria s viditeľnosťou do 60 metrov vzbudzuje úžas. V tejto priepasti okrem žralokov nežije takmer nič. Potápači by mali vziať na vedomie, že tu ide o dekompresný ponor, o ktorý by sa neskúsení nemali pokúšať. Krištáľovo čisté vody po obvode koralov však ponúkajú vynikajúcu príležitosť na šnorchlovanie.

Neďaleko sa nachádza ďalšia zo siedmich oblastí svetového dedičstva v tejto rezervácii — Half Moon Cay, idylický ostrov, ktorý je útočiskom zriedka sa vyskytujúcej suly červenonohej. Okrem nej tu bolo zaznamenaných aj ďalších 98 druhov vtákov. Potápať sa pri útese Half Moon Cay Wall, ktorý je pokrytý nádhernými mäkkými koralmi a klesá do hĺbky 1000 metrov, je niečo fantastické.

Už aj táto krátka návšteva belizského bariérového útesu nás presviedča o tom, že je dôležité chrániť tento skvost, aby ho mohli obdivovať aj budúce generácie. Jeho strata by skutočne predstavovala „nenahraditeľné ochudobnenie dedičstva všetkých národov“.

[Poznámka pod čiarou]

^ 9. ods. Proti globálnemu otepľovaniu, ktoré má za následok zvýšenú teplotu morskej vody, sa v danej oblasti dá urobiť len málo, ale skutočnosť, že táto lokalita má teraz štatút svetového dedičstva, povzbudzuje Belizanov, aby vyvíjali väčšiu aktivitu na jej ochranu.

[Rámček/obrázky na strane 26]

Blednutie koralov

Útes je živá hrádza, ktorú tvoria kolónie mäsožravých živočíchov zvaných koralové polypy, ktoré majú tvrdú vonkajšiu schránku vytvorenú z uhličitanu vápenatého, teda vápenca. Živé koraly stavajú na odumretých kostrách predošlých generácií. Mikroskopické riasy (zooxantely) žijú v tkanivách útesových koralov v symbiotickom vzťahu — uvoľňujú kyslík a živiny, ktoré využívajú polypy, a vstrebávajú oxid uhličitý, ktorý polypy vytvárajú. Polypy sú citlivé na zmenu teploty vody, a keď teplota stúpne, začnú vypudzovať riasy, čo vedie k úbytku chlorofylu a to má za následok vyblednutý vzhľad. V tomto oslabenom stave koraly ľahko podliehajú ochoreniam a odumierajú. Koralové útesy sú však húževnaté, a keď sú chránené, dokážu sa zregenerovať.

[Prameň ilustrácie]

Fotografia v pozadí: Copyright © 2006 Tony Rath Photography - www.trphoto.com

[Mapa na strane 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Mexiko

BELIZE

Karibské more

Tichý oceán

[Obrázok na strane 23]

Satelitná snímka Belize, na ktorej vidno 300-kilometrový útes

[Obrázok na strane 24]

Rendezvous Cay

[Prameň ilustrácie]

©kevinschafer.com

[Obrázok na strane 24]

Kareta pravá

[Obrázok na stranách 24, 25]

Blue Hole na atole Lighthouse Reef vznikla prepadnutím vápencovej jaskyne

[Prameň ilustrácie]

©kevinschafer.com

[Obrázok na strane 25]

Belizský bariérový útes je domovom 500 druhov rýb

[Prameň ilustrácie]

Vložená fotografia: © Paul Gallaher/​Index Stock Imagery

[Pramene ilustrácií na strane 23]

Satelitná snímka: NASA/​The Visible Earth (http://visibleearth.nasa.gov/); potápači: © Paul Duda/​Photo Researchers, Inc.

[Prameň ilustrácie na strane 24]

Copyright © Brandon Cole