Toledo — fascinujúca zmes stredovekých kultúr

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

V SRDCI Pyrenejského polostrova sa vypína granitová vyvýšenina, ktorú z troch strán obmýva rieka Tajo. V priebehu stáročí rieka vyhĺbila roklinu, ktorá chráni túto vyvýšeninu. Práve na tomto strategickom mieste vyrástlo Toledo, mesto, ktoré sa stalo synonymom Španielska a jeho kultúry.

V úzkych kľukatých uličkách historickej časti mesta sa dnes môže návštevník preniesť do stredoveku. Mestské brány, paláce a mosty si zachovávajú čaro stredoveku a sú tichým svedectvom o dňoch, keď bolo Toledo jedným z najdôležitejších miest Európy.

Ale Toledo nie je typické európske mesto. Dokonca aj železničná stanica má orientálny ráz. Bližší pohľad na pamiatky a umelecké diela odhalí, že v meste využilo svoje zručnosti niekoľko civilizácií, ktoré tam prekvitali počas stáročí. V zlatom veku Toleda, asi pred 700 rokmi, sa stretli v tomto meste tri stredoveké kultúry.

Rôznorodosť kultúr

Skôr ako prišli do Španielska Rimania, na tomto strategickom mieste Kelti a Iberovia  už vybudovali osadu. Rimania ju nazvali Toletum (zo slova tollitum, čo znamená „vyvýšený“) a urobili z nej hlavné mesto jednej zo svojich provincií. Rímsky historik Livius opísal Toledo ako „malé mesto, ale chránené polohou“. Keď po páde Rímskej ríše dobyli Španielsko Vizigóti, vybrali si ho za svoje hlavné mesto. Práve tu v šiestom storočí kráľ Rekkared odmietol arianizmus, čím vydláždil cestu tomu, aby sa Španielsko stalo centrom ortodoxného katolicizmu  a Toledo sídlom najvýznamnejšieho arcibiskupa.

Náboženská scéna sa zmenila, keď sa Toledo stalo súčasťou moslimského kalifátu. Z tohto obdobia, od 8. do 11. storočia, pochádzajú úzke uličky v starej časti mesta. Vďaka tolerancii moslimov sa mohla v Tolede súčasne rozvíjať kresťanská, židovská a maurská kultúra. Napokon v roku 1085 mesto dobyl kráľ Alfonz VI. (katolícky kráľ). Hoci sa vláda zmenila, tieto kultúry ďalej existovali vedľa seba niekoľko storočí.

Veľa najpôsobivejších toledských pamiatok pochádza zo stredoveku. Katolícki vládcovia urobili z Toleda svoje hlavné mesto, židovskí občania uplatnili svoje zručnosti v remeslách a obchode a moslimskí remeselníci prispeli svojimi schopnosťami k architektúre. Učenci týchto troch vyznaní spolupracovali v Prekladateľskej škole. V 12. a 13. storočí preložili do latinčiny a španielčiny veľa starovekých diel. Vďaka týmto prekladateľom mohol Západ hlboko načrieť aj do studnice vedeckých poznatkov arabskej civilizácie.

Obdobie náboženskej tolerancie sa skončilo v 14. storočí, keď tisíce židov zahynuli v náboženských pogromoch. V čase, keď Kolumbus objavil Ameriku, španielska inkvizícia už mala v Tolede zriadený tribunál a židia i moslimovia sa museli rozhodnúť, či prestúpia na katolícku vieru, alebo opustia krajinu.

Pamätníky zašlej slávy

Dnes je v centre Toleda vyše sto pamiatok. Toto historické bohatstvo viedlo Organizáciu OSN pre výchovu, vedu a kultúru k tomu, aby označila Toledo za súčasť svetového dedičstva. K najpôsobivejším stredovekým stavbám patria dva mosty ponad rieku Tajo. Jedným sa dá dostať do mesta z východnej strany a druhým zo západu. A máloktorý návštevník si nepozrie obrovskú bránu Puerta Nueva de Bisagra, ktorá chráni vstup do starého mesta obohnaného hradbami.

Už z diaľky vidno siluety dvoch monumentov, ktoré sa čnejú nad Toledom. Na východe sa vypína obrovská štvorboká pevnosť Alcázar. Počas stáročí svojej existencie bola sídlom rímskeho miestodržiteľa, palácom vizigótskych vládcov, arabskou pevnosťou a sídlom španielskych kráľov. Dnes v nej sídli Múzeum zbraní a rozsiahla knižnica. Keďže sa však Toledo spája predovšetkým s náboženstvom, v centre mesta dominuje obrovská gotická katedrála. — Pozri rámček na 17. strane.

Táto katedrála, rovnako ako aj ďalšie kostoly v Tolede, sa pýši maľbami slávneho umelca, ktorý sa usadil v meste. Je známy ako El Greco, čo znamená „Grék“. Jeho celé meno bolo Doménikos Theotokópoulos. V starej židovskej štvrti, kde býval, je dnes múzeum s jeho maľbami.

Pravdepodobne najúchvatnejší pohľad na Toledo sa naskytá z kopcov ležiacich južne od mesta. Ale v kráse Toleda sa môže návštevník najlepšie pokochať pri prechádzke jeho úzkymi uličkami. Možno sa v nich na chvíľu stratí, ale onedlho bude žasnúť nad malebnými priechodmi, starovekými budovami, bohato zdobenými balkónmi a lákavými obchodmi so suvenírmi.

Hoci sa zdá, akoby sa v tomto starobylom meste zastavil čas, napokon sa návštevník musí s Toledom rozlúčiť. Najlepším miestom na rozlúčku je južný breh rieky Tajo. Na sklonku dňa zapadajúce slnko zaplavuje mesto teplými lúčmi a zdá sa, akoby sa toledské pyšné pamätníky opäť zaskveli v nádhere svojho zlatého veku.

[Rámček/obrázky na strane 17]

TRI KULTÚRY V TOLEDE

V stredoveku bolo Toledo rozdelené na tri rôzne štvrte, kde podľa vlastných zákonov a zvykov žili katolíci, židia a moslimovia. Niektoré starodávne miesta ich uctievania sú dnes hlavnými turistickými atrakciami.

➤ Mešita z 10. storočia, ktorá je dnes známa ako Cristo de la Luz, je dobrou ukážkou špeciálneho kladenia tehál typického pre moslimských remeselníkov. Stojí v mestskej štvrti Medina, kde kedysi žili bohatí moslimovia.

➤ V meste dodnes stoja dve stredoveké synagógy, z ktorých sú dnes katolícke kostoly, a sú dôkazom toho, že tam žila veľká židovská komunita, ktorá v istom období tvorila tretinu obyvateľstva. Staršia synagóga Santa María la Blanca má v interiéri mnoho zdobených stĺpov podobne ako mešita hore. V priestrannejšej synagóge El Tránsito (vpravo) v súčasnosti sídli Sefardské múzeum židovskej kultúry.

➤ Najväčšia gotická katedrála v Španielsku sa začala stavať v 13. storočí a dokončená bola až o vyše 200 rokov.

 [Rámček/obrázky na strane 18]

TYPICKÉ MEČE A SLADKÝ MARCIPÁN

Už viac než dvetisíc rokov mestskí kováči vyrábajú meče a vďaka tomu sa Toledo stalo synonymom kvalitnej ocele. Tak Hannibalove vojská, ako aj rímske légie používali meče, ktoré vyšli z vyhní pri rieke Tajo. O niekoľko storočí moslimskí remeselníci priniesli damaskovanie, techniku, ktorou zdobili svoje toledské meče a brnenie. Príkladom tejto techniky je napodobenina toledského meča naľavo. (Pozri aj článok „Oceľ vyzdobená zlatom“ v Prebuďte sa! z 22. januára 2005.) Dnes v tomto meste väčšina obchodov so suvenírmi ponúka široký výber mečov a, pravdaže, aj brnenie. Tieto meče sú zberateľským predmetom a pravdepodobne ich uvidíte vo filme, a nie na bojisku.

Toledo sa preslávilo tiež výrobou marcipánu. Táto tradícia má svoje počiatky v čase, keď mesto dobyli Arabi. Keď prišli, Španielsko už malo obrovské mandľovníkové háje, ale cukor — ďalšiu nevyhnutnú prísadu — nemalo. V priebehu 50 rokov boli v južnom Španielsku vysadené polia s cukrovou trstinou. V 11. storočí bol už marcipán toledskou špecialitou a odvtedy je pochúťkou maškrtníkov. V Tolede dnes nájdete špecializované predajne, kde sa dá kúpiť marcipán, ktorý je často vyformovaný do rôznych figúrok. Návštevník nemôže odísť z Toleda bez toho, aby neochutnal túto sladkú pochúťku.

[Prameň ilustrácie]

Agustín Sancho

[Mapa na strane 16]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

PORTUGALSKO

ŠPANIELSKO

Madrid

Toledo

[Obrázok na strane 18]

Most San Martin