Máte problém rozoznať farby?
Máte problém rozoznať farby?
„Manželka mi pri obliekaní pomáha tak, že kontroluje, či sa jednotlivé časti odevu, ktoré som si vybral, k sebe farebne hodia,“ hovorí Rodney. „Pri raňajkách mi vyberie ovocie, pretože nedokážem rozoznať, či je zrelé. V práci sa mi stáva, že neviem, kde mám kliknúť myšou, pretože niektoré položky na obrazovke sú rozlíšené farebne. Keď som za volantom, červené a zelené svetlá semafora sa mi zdajú rovnaké, a tak sledujem, či svieti svetlo navrchu, alebo naspodku semafora. No pri horizontálnych semaforoch je to ťažšie.“
* Rodney, podobne ako väčšina ľudí s touto poruchou, dokáže vidieť niektoré farby — nevidí len čiernobielo. Ale určité farby nevidí tak ako ľudia bežne.
RODNEY má poruchu farbocitu, ktorá sa nazýva aj farbosleposť. Zdedil genetickú poruchu, ktorá vedie k poškodeniu sietnice — vnútornej vrstvy oka citlivej na svetlo. Túto poruchu má asi každý 12. muž európskeho pôvodu a asi každá 200. žena.Sietnica ľudského oka bežne obsahuje tri druhy čapíkov, kužeľovitých buniek citlivých na farby. Každý druh je citlivý na vlnovú dĺžku tej-ktorej základnej farby svetla — modrej, zelenej alebo červenej. Svetlo konkrétnej vlnovej dĺžky stimuluje príslušné čapíky, ktoré vyšlú do mozgu signál a umožnia človeku vnímať farby. * U ľudí s poruchou farbocitu však čapíky majú zníženú citlivosť na jednu alebo viac farieb alebo reagujú na inú vlnovú dĺžku, a tak vnímajú farby inak. Väčšina týchto ľudí má problém rozlíšiť žltú, zelenú, oranžovú, červenú a hnedú. Preto môže byť pre nich ťažké vidieť zelenú pleseň na hnedom chlebe či na žltom syre alebo odlíšiť človeka s modrými očami a plavými vlasmi od človeka so zelenými očami a ryšavými vlasmi. Ak majú veľmi zníženú citlivosť čapíky citlivé na červenú, červená ruža takým ľuďom pripadá ako čierna. Len veľmi málo z nich nedokáže vidieť modrú.
Porucha farbocitu u detí
Porucha farbocitu sa zvyčajne dedí a ľudia ju majú už od narodenia. Deti sa často podvedome naučia túto poruchu vyrovnať. Napríklad hoci nedokážu vidieť rozdiel medzi niektorými odtieňmi, možno rozoznajú rozdiely v kontraste a jasnosti a tieto rozdiely si spoja s názvami farieb. Môžu sa tiež naučiť identifikovať objekty podľa vzorov na ich povrchu a podľa textúr, a nie podľa farieb. Skutočnosťou je, že veľa ľudí si svoju poruchu v detstve neuvedomuje.
Keďže sa v škôlkach a v školách, zvlášť v nižších ročníkoch, často používajú učebné pomôcky odlíšené farbami, rodičia a učitelia sa môžu nesprávne domnievať, že dieťa má poruchu učenia, zatiaľ čo môže mať poruchu farbocitu. Jedna učiteľka dokonca potrestala päťročného chlapca za to, že nakreslil ružové oblaky, zelených ľudí a stromy s hnedými listami. Dieťaťu s poruchou farbocitu sa tieto farby môžu zdať úplne normálne. Preto majú niektorí závažný dôvod, keď odporúčajú zavedenie testovania farbocitu v ranom detstve.
Hoci nie je známy spôsob, ako tento stav liečiť, vekom sa táto porucha nezhoršuje ani sa pri nej nezvyšuje riziko ďalších porúch zraku. * No porucha vnímania farieb môže človeka skľučovať. Pod vládou Božieho Kráľovstva však Ježiš Kristus zbaví bohabojných ľudí akejkoľvek stopy nedokonalosti. Potom ľudia, ktorí majú nejakú poruchu zraku, uvidia Jehovovo dielo v jeho plnej kráse. — Izaiáš 35:5; Matúš 15:30, 31; Zjavenie 21:3, 4.
[Poznámky pod čiarou]
^ 3. ods. Poruchou farbocitu trpia ľudia všetkých rás, ale najčastejšie belosi.
^ 4. ods. Mnohé zvieratá dokážu rozlíšiť farby, hoci sa ich farebné videnie líši od nášho. Napríklad psy majú na sietnici len dva druhy čapíkov — jeden na rozlíšenie modrej a druhý na rozlíšenie odtieňa medzi červenou a zelenou. Naproti tomu niektoré vtáky majú štyri druhy čapíkov a dokážu rozlíšiť aj ultrafialové svetlo, ktoré ľudia nevidia.
^ 8. ods. Poruchu farbocitu môže niekedy spôsobiť choroba. Ak postrehnete zmeny vo vnímaní farieb počas života, mali by ste zájsť k očnému lekárovi.
[Rámček/nákresy na strane 18]
TESTY NA ZISTENIE PORUCHY FARBOCITU
Testy, ktorými sa zisťuje druh a stupeň poruchy farbocitu, často zahŕňajú vzory pozostávajúce z bodiek rôznych farieb a odtieňov. Išiharov test, ktorý sa často používa, obsahuje až 38 vzorov. Napríklad keď sa človek s nepoškodeným zrakom pozrie za denného svetla na testovacie vzory uvedené naľavo, mal by vidieť čísla 42 a 74, no ak má narušenú schopnosť rozlíšiť zelenú a červenú — čo je najčastejšia porucha —, na hornom obrázku nevidí žiadne číslo a na dolnom vidí číslo 21. *
Ak testy odhalia poruchu, očný lekár môže odporučiť ďalšie testovanie, aby sa zistilo, či je na vine genetika, alebo niečo iné.
[Poznámka pod čiarou]
^ 15. ods. Tieto obrazce sú uvedené len ako príklad. Diagnostické testovanie by mal vykonať kvalifikovaný odborník.
[Prameň ilustrácie]
Farebné testovacie tabuľky na strane 18: Uverejnené s dovolením Pseudoisochromatic Plate Ishihara Compatible (PIPIC) Color Vision Test 24 Plate Edition by Dr. Terrace L. Waggoner/www.colorvisiontesting.com
[Rámček na strane 19]
PREČO SA VYSKYTUJE NAJMÄ U MUŽOV?
Zdedené poruchy farbocitu prenáša chromozóm X. Ženy majú dva chromozómy X a muži majú jeden chromozóm X a jeden Y. Preto keď žena zdedí poruchu zraku na chromozóme X, zdravý gén v jej druhom chromozóme ho pravdepodobne potlačí, vďaka čomu bude vidieť správne. Ale ak chybu na chromozóme X zdedí muž, nemá už druhý chromozóm X, ktorý by ho mohol potlačiť.
[Nákres/obrázky na strane 18]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
AKO VIDÍME FARBY
Svetlo z predmetov prechádza cez rohovku a šošovku a dopadá na sietnicu
Rohovka
Šošovka
Sietnica
Obraz je najprv prevrátený a potom ho mozog upraví
ZRAKOVÝ NERV prenáša vizuálne podnety do mozgu
SIETNICA obsahuje tyčinky a čapíky, ktoré umožňujú úplné videnie
Tyčinky
Čapíky
ČAPÍKY sú citlivé na červené, zelené alebo modré svetlo
Červená
Zelená
Modrá
[Obrázky]
Ako vidí človek bez poruchy farbocitu
Ako vidí človek s poruchou farbocitu