Nemáte niekto ceruzku?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

NIE je drahá, dá sa použiť kedykoľvek a neváži takmer nič. Hravo sa zmestí do vrecka. Nepotrebuje zdroj energie, nikdy nevytečie a stopy po nej sa dajú odstrániť. Deti sa ňou učia písať, vynikajúci umelci ňou vytvárajú majstrovské diela a väčšina z nás ju má poruke, keď si potrebuje niečo poznamenať. Áno, obyčajná ceruzka je jednou z najdostupnejších a najpoužívanejších písacích pomôcok na svete. Zaujímavý príbeh o jej vynájdení a vývoji sa začal náhodným objavom na anglickom vidieku.

Tuha

V 16. storočí boli na svahu údolia Borrowdale v oblasti Lake District na severe Anglicka nájdené kusy neznámej čiernej hmoty. Hoci vyzerala ako uhlie, nehorela, a keď sa ňou niečo napísalo, zanechávala lesklú, čiernu, ľahko zmazateľnú stopu. Keďže bola mastná, ľudia balili kusy z nej do ovčích koží alebo krátke tyčinky omotávali motúzom. Dnes vieme, že to bola tuha. Nie je známe, kto prvý prišiel s nápadom dať ju do drevených držadiel, ale v 60. rokoch 16. storočia sa už na európskom kontinente objavili jednoduché ceruzky.

Onedlho sa tuha ťažila a vyvážala, aby bol uspokojený dopyt umelcov, a v 17. storočí sa používala takmer všade. V tom období výrobcovia ceruziek robili s tuhou pokusy, aby sa ňou lepšie písalo. Keďže tuha z Borrowdale bola čistá a dala sa ľahko získať, vzbudila záujem zlodejov a obchodníkov na čiernom trhu. Preto v roku 1752 britský parlament prijal zákon, na základe ktorého mohol byť človek za krádež tohto materiálu uväznený alebo poslaný do trestaneckej kolónie.

 V roku 1779 švédsky chemik Carl W. Scheele zistil, že tuha je mäkká forma čistého uhlíka. O desať rokov ju nemecký geológ Abraham G. Werner nazval grafit podľa gréckeho slova grafein — „písanie“.

Ceruzka sa stáva populárnou

Anglický grafit bol mnoho rokov najžiadanejší v ceruzkárskom priemysle, pretože bol natoľko čistý, že sa nemusel pred použitím spracovávať. Keďže grafit z európskej pevniny bol horšej kvality, výrobcovia ceruziek sa ho rôznymi spôsobmi snažili skvalitniť. Francúzsky technik Nicolas-Jacques Conté zmiešal práškový grafit s ílom, vytvaroval z tejto zmesi tyčinky a vypálil ich v peci. Tým, že menil pomer grafitu a ílu, vytvoril tuhy s rôznymi odtieňmi čiernej. Táto metóda sa využíva dodnes. Conté si dal v roku 1795 svoj vynález patentovať.

V 19. storočí sa výroba ceruziek stala výnosným obchodom. Grafit bol objavený na viacerých miestach vrátane Sibíri, Nemecka a dnešného Česka. V Nemecku a neskôr v Spojených štátoch bolo otvorených viacero tovární. Mechanizácia a hromadná výroba stlačila ceny a začiatkom 20. storočia používali ceruzky aj školáci.

Ceruzka dnes

Každý rok sa na celom svete vyrobia miliardy kusov tohto dômyselného, univerzálneho nástroja na písanie a kreslenie. Bežnou drevenou ceruzkou sa dá nakresliť čiara dlhá 56 kilometrov a napísať 45 000 slov. Kovové alebo umelohmotné mechanické ceruzky (známe ako pentelky) obsahujú tenučkú tuhovú náplň, ktorá sa nikdy nestrúha. Farebné ceruzky obsahujú namiesto grafitu farbivá a pigmenty, a tak sú dostupné v desiatkach farieb.

Obyčajná ceruzka je univerzálna, odolná, jednoduchá a účelná a nezdá sa, že by upadávala do zabudnutia. Preto v nasledujúcich rokoch budete zrejme stále, či už doma, alebo v práci, počuť otázku: „Nemáte niekto ceruzku?“

[Rámček/obrázok na strane 13]

AKO SA DOSTANE TUHA DO CERUZKY?

Zmes najemno zomletého grafitu, ílu a vody sa pretláča cez úzku kovovú trubicu a vychádza z nej ako dlhá špageta. Po vysušení, pokrájaní a vypálení v peci sa tuha ponorí do horúceho oleja a vosku. Z dreva, zvyčajne cédrového, ktoré sa dá ľahko zastrúhať, sa napília doštičky hrubé ako polovica ceruzky. Tie sa potom ohobľujú a vypília sa do nich drážky. Do drážok sa vložia tuhy a na doštičku sa prilepí druhá doštička a spolu sa zlisujú. Po uschnutí lepidla sa jednotlivé ceruzky narežú a dostanú konečný tvar. Potom sa šmirgľujú, lakujú a vyrazí sa na ne značka výrobcu a ďalšie detaily. Teraz sa už dá bezšvíkovou ceruzkou písať. Niekedy má na jednom konci pripevnenú gumu.

[Prameň ilustrácie]

Faber-Castell AG

[Rámček/obrázky na strane 14]

KTORÚ CERUZKU POUŽIŤ?

Keď si chcete vybrať správnu ceruzku, všímajte si písmená alebo číslice, ktoré sú na nej vyrazené. Označujú stupeň tvrdosti či mäkkosti. Mäkšie tuhy zanechávajú tmavšiu stopu.

HB je univerzálna tuha strednej tvrdosti.

B označuje mäkšie tuhy. Číslica pred písmenom, napríklad 2B alebo 6B, označuje stupeň mäkkosti — čím je číslo vyššie, tým je tuha mäkšia.

H označuje tvrdšie tuhy. Čím je číslica vyššia — 2H, 4H, 6H a tak ďalej —, tým je tuha tvrdšia.

F označuje tuhy, ktoré sa používajú na precízne práce.

V niektorých krajinách môžu byť ceruzky označované inak. Napríklad v Spojených štátoch má ceruzka s číslicou 2 rovnakú tvrdosť ako HB. Platí, že čím je číslica vyššia, tým je tuha tvrdšia.