Ako sa Božie meno stalo známym

ŽALMISTA Dávid spieval: „Chcem chváliť Božie meno piesňou.“ Dávid poznal Božie meno a v jednej piesni vyjadril svoju túžbu: „Nech je požehnaný Boh Jehova... Nech je požehnané jeho slávne meno.“ ​(Žalm 69:30; 72:18, 19) V slovenčine sa pre Božie meno bežne používa slovo Jehova, čo je prepis hebrejského slova יהוה, ktoré sa v Biblii vyskytuje asi 7 000 ráz.

V uplynulých storočiach sa Božie meno vyskytovalo nielen v Biblii, ale aj na mnohých iných miestach. Napríklad latinské slová Benedictus Sit Iehova Deus , ktoré znamenajú „Nech je oslávený Jehova Boh“, sa dajú nájsť na zlatých minciach, ktoré sa mnoho rokov razili vo Švajčiarsku [1]. Za posledné storočia sa Božie meno v hebrejčine a v latinčine vyskytovalo na vyše tisíc rôznych druhoch mincí, tokenov, medailí a žetónov (náhrada mincí).

Čo viedlo k tomu, že sa Božie meno používalo v takej miere, o čom svedčia aj mince na tejto dvojstrane?

Prečo sa Božie meno používalo takým spôsobom?

V 16. storočí začali v západnej Európe zúriť náboženské boje medzi rímskokatolíkmi a protestantmi. Viaceré provincie, ktoré patrili Španielsku, sa odtrhli od rímskokatolíckej cirkvi, ktorá bola vtedy prevládajúcim náboženstvom, lebo uprednostňovali reformovanú cirkev. To rozpútalo náboženskú a zároveň občiansku vojnu. Mince a obrazy slúžili aj nato, aby odovzdávali posolstvo, že Boh podporuje tú-ktorú bojujúcu stranu.

Ako sa Božie meno používalo

Rytci, ktorí vyhotovovali razidlá, vyrývali Božie meno Jehova v podobe štyroch hebrejských písmen známych ako tetragramaton. Do slovenčiny sa prepisujú ako JHVH. Ale ani rytci, ani bežní ľudia zvyčajne nedokázali čítať hebrejsky. Preto keď tetragramaton vyrývali rôzni ľudia, štyri hebrejské písmená označujúce Božie meno sa písali rôzne.

Švédi razili mincu s Božím menom okolo roku 1568 [2] a Škóti okolo roku 1591. Švédsky kráľ Karol IX. dal okolo roku 1600 raziť na mince Božie meno — či už ako Ihehova, Iehova, alebo Iehovah [3]. Prikázal, aby sa istý druh mince razil zo zlata — táto nádherná minca mala hodnotu štvormesačnej mzdy robotníka.

Vyše 60 takzvaných Jehovových mincí pochádza z obdobia vlády Kristiána IV., dánskeho a nórskeho kráľa, ktorý vládol od roku 1588 do roku 1648. V polovici 17. storočia sa  „Jehovove mince“ objavili aj v Poľsku a vo Švajčiarsku a našli si cestu aj do Nemecka.

Počas tridsaťročnej vojny, ktorá zúrila v Európe od roku 1618 do roku 1648 a ktorá sa začala ako náboženská vojna, bolo týchto mincí ešte viac. Po víťazstve pri Breitenfelde v roku 1631 dal švédsky kráľ Gustáv II. Adolf raziť mince s tetragramatonom [4]. Razili sa v Erfurte, Fürthe, Mainzi a vo Würzburgu. Približne v tom čase začali raziť mince s Božím menom aj kniežatstvá, ktoré boli spojencami Švédska.

V priebehu asi 150 rokov od konca desivej tridsaťročnej vojny sa Božie meno ďalej objavovalo na minciach, medailách a tokenoch. Tieto mince sa razili vo Francúzsku, Mexiku, Rakúsku, Rusku a v ďalších krajinách. No začiatkom 18. storočia sa Božie meno používalo čoraz zriedkavejšie. Napokon z razidiel takmer úplne vymizlo.

Oznamovanie Božieho mena

Hoci sa možno Božie meno na dnešných peniazoch nenachádza, oznamuje sa spôsobom, ktorý nemá v dejinách obdobu. Boh si už dávno vybral ľud, ktorý mu mal slúžiť, a povedal mu: „Ste moji svedkovia... a ja som Boh.“ ​(Izaiáš 43:12) Túto dôležitú úlohu nemôže splniť žiadna minca. V skutočnosti tí, ktorí používali Božie meno na svojich minciach, podali o Bohu nepravdivé svedectvo, pretože tvrdili, že ich podporuje v krutých vojnách. Dnes však existujú ľudia, ktorí oznamujú Božie meno spôsobom, ktorý Boh schvaľuje.

Jehovovi svedkovia vás povzbudzujú, aby ste sa dozvedeli viac o pravom Bohu, Jehovovi, a o tom, čo jeho meno znamená. Jeden skladateľ biblického žalmu o ňom napísal: „Aby poznali ľudia, že ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“ ​(Žalm 83:18) Poznať Jehovu je životne dôležité, ako to vidno z toho, čo v modlitbe povedal jeho milovaný Syn: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ — Ján 17:3.

[Obrázok na stranách 20, 21]

Rytecké nástroje na výrobu mincí

[Pramene ilustrácií na strane 20]

Minca č. 1 a nástroje: Hans-Peter-Marquardt.net; minca č. 2: Mit freundlicher Genehmigung Sammlung Julius Hagander

[Prameň ilustrácií na strane 21]

Mince č. 3 a 4: Mit freundlicher Genehmigung Sammlung Julius Hagander