Kráľ, ktorý veľa dokázal

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KAMERUNE

IBRAHIM NJOYA bol 17. kráľom Bamumov, veľkej etnickej skupiny, ktorá dodnes obýva pastviny na západe Kamerunu. Vládol od roku 1889 až do svojej smrti v roku 1933, čo potvrdzuje zobrazený zoznam vládcov, ktorý siaha do 14. storočia. Za jeho vlády sa snažili túto oblasť kolonizovať Francúzi a Nemci.

Njoya bol už v mladosti veľmi inteligentný a bystrý človek. Obklopoval sa intelektuálmi a novátormi podobného zmýšľania ako on. Veľkolepý palác, ktorý postavil a ktorý vidieť na fotografii dole, svedčí o jeho znalostiach v oblasti architektúry. Njoyovi sa pripisuje aj vynález mlyna na mletie kukurice, ktorý je tu tiež zobrazený. Ale jeho zvlášť významným činom bolo to, že vyvinul nový spôsob zapisovania jazyka bamum.

Umožnil písomný záznam

Koncom 19. storočia sa bamumské dejiny zachovávali hlavne ústnym podaním z jednej generácie na druhú. Njoya si uvedomoval, že takto sa môžu vynechať alebo pridať nejaké detaily. Naučil sa čiastočne arabsky z kníh, ktoré získal od predavačov a cestujúcich obchodníkov prechádzajúcich cez jeho kráľovstvo. Pravdepodobne tiež poznal vajské písmo, ktoré sa vtedy používalo v Libérii. A tak začal vyvíjať systém na zaznamenanie svojho jazyka.

Njoya spočiatku vymyslel niekoľko sto znakov, hlavne piktogramov a ideogramov. To si vyžadovalo, aby si jeho poddaní pamätali, čo každý znak znamená. Njoya počas  rokov s pomocou svojich dvoranov tento systém zjednodušoval. Znížili počet nevyhnutných znakov tým, že použili slabičný systém. Skombinovaním viacerých znakov, teda písmen nového písma, vznikli konkrétne slová. Takto si čitateľ už nemusel pamätať tak veľa písmen a prislúchajúcich hlások. Keď bol Njoya s prácou hotový, jeho nový systém nazývaný A-ka-u-ku pozostával zo 70 písmen.

Njoya sa zasadzoval za používanie bamumského písma a vyžadoval, aby sa vyučovalo v školách a používalo vo všetkých úradoch. Nariadil, aby sa v tomto novom písme zapísali zaujímavé dejiny jeho dynastie a krajiny. A tak mohli Bamumovia po prvý raz čítať o svojich tradíciách, zákonoch a zvykoch. Njoya dal v novom bamumskom písme zaznamenať dokonca recepty na prípravu liečiv. V archívoch paláca je dodnes uchovaných vyše 8 000 pôvodných dokumentov.

Výhoda tohto nového systému písania sa ukázala krátko nato, ako prišli v roku 1902 nemeckí kolonialisti. Hoci mal Njoya úžitok z ekonomického rozvoja, ktorý nastal po ich príchode, nie vždy súhlasil s ich predstaviteľmi. Preto používal svoj nový vynález, ktorý Nemci nevedeli rozlúštiť. Ako dlho sa bamumské písmo používalo?

Počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918) Nemecko stratilo nadvládu nad Njoyovým územím. Napokon novozriadená Spoločnosť národov zverila správu bamumského územia Francúzsku. Hoci sa Njoya nebránil novým myšlienkam, bol hrdý na dedičstvo svojho národa a za každú cenu sa ho snažil zachovať a ďalej rozvíjať kultúru svojho ľudu. To v ňom neodvratne vyvolalo odpor voči francúzskym kolonialistom, ktorí vládli nad jeho ríšou. V roku 1931 Francúzi zbavili Njoyu funkcie, ako sa to robilo v prípade vodcov, ktorí sa nechceli podriadiť kolonialistom. O dva roky Njoya vo vyhnanstve zomrel.

Keďže Francúzi zakázali používať bamumské písmo v školách a nebolo už Njoyu, ktorý by ho propagoval, onedlho sa prestalo používať a väčšina Bamumov naň zabudla. Keď do tejto oblasti zavítali misionári kresťanstva, študovali jazyk Bamumov a vytvorili gramatiku, ktorú používali vo svojich školách. Na rozdiel od Njoyu si väčšinu písmen prepožičali z existujúcej latinskej abecedy a jej fonetických znakov.

Nedávno bol opäť oživený záujem o bamumské písmo. Súčasný sultán Ibrahim Mbombo Njoya založil v paláci, ktorý dal postaviť jeho starý otec, školu. V nej sa miestne deti opäť učia tento systém písma, aby úplne neupadol do zabudnutia.

[Obrázok na strane 27]

Tabuľa, ktorá obsahuje mená panovníkov bamumskej dynastie od 14. storočia dodnes, naľavo je v latinke a napravo v bamumskom písme

[Prameň ilustrácií na strane 26]

Všetky fotografie: S láskavým dovolením sultána Ibrahima Mbomba Njoyu, Foumban, Kamerun