Ako sa na ženy pozerá Boh a Kristus?

AKO môžeme plne pochopiť, ako sa Jehova Boh pozerá na ženy? Jedným spôsobom je preskúmať postoj a správanie Ježiša Krista, ktorý je „obrazom neviditeľného Boha“ a ktorý dokonale odráža Boží pohľad na veci. (Kolosanom 1:15) To, ako sa Ježiš, keď bol na zemi, správal k ženám, ukazuje, že Jehova a Ježiš si ženy vážia a určite neschvaľujú kruté zaobchádzanie, ktoré je dnes v mnohých krajinách také bežné.

Zamyslite sa napríklad nad situáciou, keď sa Ježiš rozprával s istou ženou pri studni. „Nejaká žena zo Samárie prišla načerpať vodu,“ píše sa v Jánovom evanjeliu, a „Ježiš jej povedal: ‚Daj sa mi napiť.‘“ Ježiš sa nezdráhal na verejnosti rozprávať so Samaritánkou, hoci väčšina Židov sa so Samaritánmi nestýkala. Podľa diela The International Standard Bible Encyclopedia „rozhovor so ženou na verejnosti bol [pre Židov] obzvlášť pohoršujúci“. No Ježiš sa k ženám správal s úctou a ohľaduplne a nemal voči nim predsudky preto, že boli ženy alebo že boli inej rasy. A dokonca sa ako Mesiáš po prvý raz otvorene predstavil Samaritánke. — Ján 4:7–9, 25, 26.

Pri inej príležitosti prišla za Ježišom žena, ktorá 12 rokov trpela krvotokom, nepríjemnou a vysiľujúcou chorobou. Hneď ako sa ho dotkla, bola uzdravená. „Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: ‚Buď odvážna, dcéra; tvoja viera ťa uzdravila.‘“ ​(Matúš 9:22) Podľa mojžišovského Zákona žena s takou  chorobou nesmela ísť medzi ľudí a už vôbec nie sa niekoho dotknúť. No Ježiš jej nič nevyčítal. Naopak, súcitne ju utešil a oslovil ju „dcéra“. Ako upokojujúco muselo na ňu zapôsobiť toto oslovenie! A aký šťastný musel byť Ježiš, že ju mohol uzdraviť!

Ježiš sa po vzkriesení zjavil ako prvej Márii Magdaléne a ďalšej svojej učeníčke, označenej v Biblii ako „druhá Mária“. Ježiš sa mohol ako prvému zjaviť Petrovi, Jánovi alebo niektorému z ďalších mužov, ktorí boli jeho učeníkmi. No on miesto toho poctil ženy výsadou stať sa prvými očitými svedkami jeho vzkriesenia. Anjel im povedal, aby o tejto úžasnej udalosti povedali Ježišovým učeníkom. Ježiš ženám povedal: „Choďte a oznámte mojim bratom.“ ​(Matúš 28:1, 5–10) Ježiša určite neovplyvnili predsudky, ktoré boli v tých dňoch medzi Židmi bežné a podľa ktorých ženy nemohli svedčiť v právnych sporoch.

Teda Ježiš vôbec nemal voči ženám predsudky ani nijakým spôsobom neospravedlňoval predpojaté postoje k nim. Dokazoval, že ich má v úcte a váži si ich. Násilie páchané na ženách bolo v úplnom protiklade k tomu, čo učil, a môžeme si byť istí, že jeho postoj dokonale odrážal názor jeho Otca, Jehovu.

Ako zaobchádzal so ženami Boh

„V staroveku sa nikde v oblasti okolo Stredozemného mora či na Blízkom východe nedostávalo ženám takej slobody, z akej sa tešia v súčasnej západnej spoločnosti. Vo všeobecnosti ženy boli podriadené mužom tak, ako boli otroci podriadení slobodným a mladí starším... Viac si vážili deti mužského rodu než deti ženského rodu a niekedy sa o dievčatká vôbec nestarali a nechávali ich zomrieť.“ Tak jeden biblický slovník opisuje postoj k ženám, ktorý bol bežný v staroveku. V mnohých prípadoch boli ženy takmer ako otroci.

Biblia bola písaná v čase, keď boli zvyky ľudí ovplyvnené týmto postojom. No v Božom zákone zaznamenanom v Biblii  sa bral na ženy veľký ohľad, čo bolo v ostrom protiklade k postoju mnohých starovekých kultúr.

Jehovov záujem o blaho žien vidno z viacerých prípadov, keď konal v prospech žien, ktoré ho uctievali. Dvakrát zasiahol, aby ochránil Abrahámovu krásnu manželku Sáru pred znásilnením. (1. Mojžišova 12:14–20; 20:1–7) Boh prejavil priazeň Lei, Jakobovej manželke, ktorú Jakob miloval menej, a ‚otvoril jej lono‘, takže porodila syna. (1. Mojžišova 29:31, 32) Keď dve bohabojné izraelské pôrodné baby riskovali život, aby v Egypte ušetrili novorodených hebrejských chlapcov pred smrťou, Jehova si to vážil a ‚obdaril ich rodinami‘. (2. Mojžišova 1:17, 20, 21) Vypočul aj Anninu úpenlivú modlitbu. (1. Samuelova 1:10, 20) A keď za vdovou po prorokovi prišiel veriteľ, aby vzal jej deti do otroctva za nesplatenie dlhu, Jehova túto vdovu neopustil. S láskou použil proroka Elizea, aby sa zväčšila jej zásoba oleja, vďaka čomu mohla splatiť dlh a ešte mať dostatok oleja pre rodinu. Tak boli jej deti zachránené a ona nestratila dôstojnosť. — 2. Mojžišova 22:22, 23; 2. Kráľov 4:1–7.

Proroci opakovane odsudzovali vykorisťovanie žien i násilie, ktorému boli vystavované. Prorok Jeremiáš v Jehovovom mene Izraelitom povedal: „Konajte právo a spravodlivosť a oslobodzujte toho, ktorý je olúpený, z ruky toho, ktorý klame; a nezaobchádzajte kruto s cudzím usadlíkom, chlapcom bez otca alebo vdovou. Nerobte im násilie. Neprelievajte na tomto mieste nevinnú krv.“ ​(Jeremiáš 22:2, 3) Už skôr boli boháči a vplyvní ľudia v Izraeli odsúdení za to, že vyháňali ženy z domov a zle zaobchádzali s ich deťmi. (Micheáš 2:9) Z toho je jasné, že spravodlivý Boh vidí konanie, ktoré spôsobuje ženám a ich deťom utrpenie, a odsudzuje ho.

‚Schopná manželka‘

Staroveký pisateľ Prísloví uviedol vhodný opis schopnej manželky. Keďže tento pekný opis úlohy a postavenia manželky je súčasťou Jehovovho Slova, môžeme si byť istí, že Jehova s ním súhlasí. Takáto žena vôbec nie je utláčaná ani považovaná za menejcennú, ale je jej prejavované uznanie, úcta a dôvera.

‚Schopná manželka‘ z 31. kapitoly Prísloví je aktívna a pracovitá. Usilovne pracuje na tom, „čo je potešením pre jej ruky“, a venuje sa obchodovaniu a dokonca transakciám s nehnuteľnosťami. Zbadá pole a podniká kroky na jeho kúpu. Vyrába spodné odevy a predáva ich. Opasky dáva obchodníkom. Je plná sily a stále pracuje. Okrem toho oplýva cennými vlastnosťami — múdrosťou a milujúcou láskavosťou. A pre to všetko si ju hlboko váži jej manžel, synovia, a čo je najdôležitejšie, Jehova.

 Muži nemajú ženy utláčať, využívať, zle s nimi zaobchádzať či nejakým spôsobom zneužívať. Vydatá žena má byť šťastným a vhodným ‚doplnkom‘ svojho manžela. — 1. Mojžišova 2:18.

Preukazujte im česť

Keď Peter pod inšpiráciou písal kresťanským manželom, ako by sa mali správať k manželkám, nabádal ich, aby napodobňovali postoj Jehovu a Ježiša Krista. „Vy, manželia... preukazujte im česť,“ napísal. (1. Petra 3:7) Prejavovať nejakému človeku česť znamená hlboko si ho vážiť a mať ho v úcte. Preto muž, ktorý manželke prejavuje česť, ju neponižuje, neznevažuje ani k nej nie je násilnícky. Slovami a skutkami — a to tak na verejnosti, ako aj v súkromí — dokazuje, že si ju váži a miluje.

Keď si manžel váži manželku, istotne to prispieva k šťastiu v manželstve. Ako príklad si vezmime Carlosa a Ceciliu. V určitom období manželstva sa často hádali, hoci tým nikdy nič nevyriešili. Niekedy sa jednoducho prestali rozprávať. Nevedeli problémy riešiť. On bol agresívny, ona požadovačná a pyšná. Keď však začali študovať Bibliu a uplatňovať, čo sa dozvedali, situácia sa začala zlepšovať. Cecilia hovorí: „Uvedomujem si, že Ježišovo učenie a príklad zmenili tak moju, ako aj manželovu osobnosť. Ježišov príklad mi pomohol prejavovať viac pokory a porozumenia. Naučila som sa modliť k Jehovovi o pomoc, ako to robil aj Ježiš. Carlos sa naučil byť tolerantnejší a viac sa ovládať — prejavovať manželke česť, ako si to praje Jehova.“

Ich manželstvo nie je dokonalé, ale v skúške času obstálo. V posledných rokoch museli čeliť vážnym problémom — Carlos prišiel o prácu a musel podstúpiť operáciu, lebo má rakovinu. No tieto nepríjemné situácie neoslabili ich manželské puto, naopak, posilnili ho.

Odkedy je ľudstvo nedokonalé, so ženami v mnohých kultúrach sa zaobchádza neúctivo. Sú zneužívané v telesnom, duševnom i sexuálnom ohľade. Ale Jehova si neprial, aby sa s nimi takto zaobchádzalo. Biblická správa jasne ukazuje, že bez ohľadu na to, aké názory môžu v tej-ktorej kultúre prevládať, všetkým ženám by sa mala prejavovať úcta. Je to právo, ktoré im udelil Boh.

[Obrázok na stranách 4, 5]

Samaritánka

[Obrázok na stranách 4, 5]

Chorá žena

[Obrázok na stranách 4, 5]

Mária Magdaléna

[Obrázok na strane 6]

Jehova dvakrát ochránil Sáru

[Obrázok na strane 7]

Manželstvo Carlosa a Cecilie bolo ohrozené

[Obrázok na strane 7]

Carlos a Cecilia dnes