Mal konštruktéra?

Chuťový zmysel

▪ Len čo si dáte do úst kúsok svojho obľúbeného jedla, pocítite jeho výbornú chuť. Ale ako je niečo také možné?

Zaujímavé údaje: Na jazyku — ako aj v iných častiach ústnej dutiny a hrdla — sa nachádzajú skupiny kožných buniek nazývané chuťové poháriky. Mnohé sa nachádzajú v papilách na sliznici jazyka. Jeden chuťový pohárik môže tvoriť až sto receptorových buniek, z ktorých každá dokáže rozlíšiť jednu zo štyroch druhov chutí — kyslú, slanú, sladkú alebo horkú. * Štipľavá chuť je v úplne inej kategórii. Pikantné jedlá stimulujú receptory pre bolesť, nie chuťové poháriky. Chuťové receptorové bunky sú spojené so senzitívnymi nervovými vláknami, ktoré hneď ako dostanú podnet od chemických látok v potrave, prenášajú signály do spodnej časti mozgového kmeňa.

Chuť však nevnímame iba chuťovými pohárikmi. Významnú úlohu zohráva aj päť miliónov receptorov čuchu, ktoré máme v nose a ktoré nám umožňujú rozlíšiť asi 10 000 vôní a pachov. Odhaduje sa, že to, čo nazývame chuť, je asi zo 75 percent výsledkom čuchu.

Vedci vytvorili umelý (elektrochemický) nos, ktorý používa senzory na detegovanie chemických látok vo vzduchu. No neurofyziológ John Kauer v publikácii Research/​Penn State uznáva: „Akýkoľvek umelý prístroj je mimoriadne jednoduchý v porovnaní so živým originálom, ktorý je úžasne elegantný a dômyselný.“

Asi nikto by nenamietal, že chuťový zmysel prispieva k pôžitku z jedla. Pre výskumníkov však stále zostáva záhadou, prečo niektorí ľudia majú radšej inú chuť ako druhí. „Vedci už možno preskúmali veľkú časť základných funkcií ľudského tela,“ píše sa v publikácii Science Daily, „no náš chuťový a čuchový zmysel zostáva tak trochu záhadou.“

Čo si myslíte? Vznikol chuťový zmysel náhodou? Alebo svedčí o Konštruktérovi?

[Poznámka pod čiarou]

[Nákres/obrázok na strane 26]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Prierez jazykom

[Nákres]

Papily

[Prameň ilustrácie]

© Dr. John D. Cunningham/​Visuals Unlimited