Paua — opál z mora

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA NOVOM ZÉLANDE

Po dne oceánu sa pomedzi skaly pomaly prediera veľký ulitník a pritom si pochutnáva na morských riasach, kníšucich sa v pobrežných prúdoch. Nevýrazná mušľa, pokrytá hrubým vápencovým nánosom a drobučkými morskými živočíchmi, hrá zvnútra všetkými farbami dúhy — bledučko modrou, tyrkysovou a bordovou, ktorá prechádza do jemno žltej a ružovej so zlatistým a striebristým nádychom.

TÝMTO úžasným stvorením je paua, ulitník abalone typický pre vody Nového Zélandu. Tak ako jej príbuzní, aj ona žije vo vode pri kamenistých plážach. Kým žiarivé farby ukryté vnútri ulity dávajú výrobcom nádherných šperkov priestor, aby roznietili svoju fantáziu, mnohí gurmáni si ju cenia pre jej lahodné mäso. Okrem toho môžu v paue vzniknúť ligotavé perly.

Paua je jedna zo 100 druhov ulitníkov abalone na svete. Južná Afrika a Kalifornia majú svoje vlastné druhy. V Japonsku majú awabi, v Austrálii muttonfish a na ostrove Guernsey v Lamanšskom prielive majú ormer. No iba v chladných vodách na juhu Tichého oceánu môže človek nájsť pestrofarebnú pauu (Haliotis iris), typickú pre Nový Zéland.

Div prírody

V ulite sa striedavo vrstvia bielkoviny a vápnik, ktoré potom pod rôznym lomom svetla hrajú dúhovými farbami ako opály. Preto bola paua označená za morský opál. Keď klesne teplota vody, tieto ulitníky upadnú do hibernácie, teda do spánku. Vtedy sa jednotlivé vrstvy ulity tvoria pomalšie. Jedna odborníčka na pauy tvrdí, že rôznorodosť farieb môže závisieť od živín vo vode, ako aj od farieb morských rias, ktorými sa pauy živia.

Pauy sú prieberčivé tak pri výbere stravy, ako aj susedov. Nebudú žiť blízko ježoviek kina, pretože tie sa živia rovnakými riasami ako pauy. Aj hviezdovka je nepriateľský sused. Len niekoľko z nich dokáže vyhubiť celú kolóniu pauy. Prefíkaná hviezdovka prekryje svojím ramenom dýchacie otvory pauy, a tak ju udusí. Keď potom paua spadne zo skaly, na ktorej bola prichytená, hviezdovka sa môže začať hostiť.

Mnohoraké využitie pauy

Hoci paua so svojou čiernou schránkou nevyzerá vábne, Maoriovia, pôvodní obyvatelia Nového Zélandu, celé  stáročia obľubovali jej mäso. Z pauy sa jedáva svalnatá noha, ktorou sa pohybuje po svojom skalnatom domove. Jej ulitu Maoriovia používajú ako návnadu na ryby a vyrábajú z nej tiež šperky a oči pre rôzne sošky.

Dnes sa paua teší mimoriadnej obľube. Z výletu na Nový Zéland sa len málokto vráti bez šperku vyrobeného z pauy.

V súčasnosti potápači bez dýchacích prístrojov zbierajú pauy vo veľkom. Paua sa stala vývozným artiklom, ktorý krajine prináša mnohomiliónové zisky v dolároch. Aby z vôd obmývajúcich Nový Zéland pauy úplne nevymizli, boli stanovené na ich výlov obmedzenia. Väčšina mäsa sa konzervuje pre ázijský trh, časť sa mrazí a posiela do Singapuru a Hongkongu, kde je paua vyhľadávanou lahôdkou. Často sa podáva surová a nakrájaná ako súčasť pokrmu suši. Hoci je vo vodách okolo Nového Zélandu hojnosť týchto ulitníkov, mnohí Novozélandčania ich nikdy neochutnali, pretože väčšina sa vyváža do zámoria.

Na uspokojenie rastúceho celosvetového dopytu dnes dodávatelia využívajú moderné akvakultúry. Touto umelou metódou sa už úspešne chovajú iné druhy ulitníkov abalone v Austrálii, Japonsku a Spojených štátoch. Nové technológie umožňujú, aby sa pauy chovali v nádržiach s regulovanou teplotou, ďaleko od ich prirodzeného morského prostredia.

 Chované pauy majú rovnako veľký apetít ako ich náprotivky vo voľnej prírode. Za dva týždne dokážu spracovať toľko potravy, koľko samy vážia. Je prekvapujúce, že pauy majú do istej miery aj športové vlohy. Keď ich prevrátite, rýchlo sa dokážu obrátiť nazad. Chované pauy sú veľmi nenáročné. Jedna odborníčka hovorí, že „pauy sú milučké stvorenia, ktoré je radosť chovať, pretože sú veľmi krotké, dobre sa správajú — a nikdy neodvrávajú!“

Paua „perlorodka“

Pauy neslúžia len na výrobu šperkov či prípravu chutných jedál, ale dokážu vytvoriť aj krásne perly. Vo svojom prirodzenom morskom prostredí produkujú perly len zriedka. Preto sa využíva technika, ktorú vyvinul v 90. rokoch 19. storočia francúzsky vedec Louis Boutan. Vďaka nej vznikne okrúhla perla rovnakých nádherných farieb, akými sa trbliece ulita. Čo je to za techniku?

Do pauy sa vloží zrnko piesku zvyčajne na troch miestach — po bokoch a zozadu. Tieto zrnká živočích postupne pokrýva vrstvami perlete, ktorá sa skladá z uhličitanu vápenatého a z konchiolínu. Najskôr po 18 mesiacoch vznikne z tisícov takýchto vrstiev maličká perla. (Pozri rámček „Odolný domček“.) Kým vznikne veľká perla, uplynie aj šesť rokov. Asi každá päťdesiata paua vytvorí takmer dokonalú perlu — mimoriadne lesklý, hladký drahokam hrajúci žiarivými farbami.

Vedcom sa zatiaľ nepodarilo získať z pauy okrúhlu perlu. Je to preto, lebo paua má na rozdiel od ustrice v žalúdku sval, takže dokáže z tráviaceho systému vylúčiť akýkoľvek cudzorodý predmet. Jedného dňa sa možno niekomu podarí prísť na to, ako vytvoriť guľatú perlu.

Dovtedy sa môžeme tešiť z darov tohto všestranného ulitníka: z ligotavých šperkov, chutného mäska a ulity nádherných farieb. Nie sme vďační Bohu za to, že nám dal taký pôvabný dar? — Jakub 1:17.

[Rámček/obrázok na stranách 24, 25]

ODOLNÝ DOMČEK

Hlavná zložka ulity pauy je uhličitan vápenatý. Z tejto zlúčeniny sa vyrába napríklad krieda. No ulita je oproti kriede aspoň 30 ráz pevnejšia!

Paua získava uhličitan vápenatý z morskej vody a vytvára z neho tenulinké vrstvičky perlete. A tak schránka nie je len nesmierne odolná, ale aj pestrofarebná a lesklá. Jednotlivé vrstvy sú spojené konchiolínom, akýmsi lepidlom z aminokyselín a cukrov. Aj toto silné lepidlo prispieva k tomu, že sa schránka leskne ako zrkadlo.

Vedci nedokážu toto lepidlo synteticky vyrobiť ani napodobniť postup jeho výroby. Živočích dokáže opraviť akékoľvek poškodenie schránky a má najmenej päť spôsobov, ako zabrániť jej rozbitiu. Paua je naozaj dôkazom toho, aký úžasný Konštruktér a Umelec je Boh.

[Prameň ilustrácie]

© Humann/gt photo

[Pramene ilustrácií na strane 23]

Vľavo hore: © K.L. Gowlett-Holmes; vpravo hore: Marcus Byrne/​Photographers Direct

[Prameň ilustrácie na strane 25]

Silverdale Marine Hatchery, New Zealand