Prečo sme tu?
Prečo sme tu?
Aký má život zmysel?
K UVEDENÝM otázkam by mnohí pridali aj túto: Dá sa čakať niečo viac než len krátkych 70 či 80 rokov života, ktoré sa napokon skončia smrťou? — Žalm 90:9, 10.
Tieto otázky si kladieme asi najčastejšie vtedy, keď si uvedomíme krátkosť života. Pravda, aby sme sa pýtali, prečo sme tu, nemusí byť ohrozený náš život. Táto otázka sa nám môže vynoriť aj vtedy, keď zažijeme nejaké sklamanie. Iní si ju zas kladú vtedy, keď sa zamýšľajú nad tým, aký je ich život.
Dave mal dobre platenú prácu a pekný byt. Mal veľa priateľov a rád s nimi trávil voľný čas. Hovorí: „Raz v noci, keď som šiel domov z nejakej párty, sa mi v mysli vynorili otázky: ‚A to je všetko? Trochu si požijem, potom zomriem a už nič viac?‘ Vtedy som pocítil hroznú prázdnotu.“
Viktor Frankl v knihe Man’s Search for Meaning (Človek hľadá zmysel) poukázal na skutočnosť, že niektorí z tých, ktorí rovnako ako on prežili holokaust, si kládli túto otázku po tom, ako boli prepustení z koncentračných táborov. Niektorí po návrate domov zistili, že ich blízki už nie sú nažive. Frankl napísal: „Beda tomu, kto v deň, o ktorom sníval, zistil, že všetko je úplne inak, ako si vrúcne prial!“
Kto kladie túto otázku
Otázkou „prečo sme tu?“ sa zaoberali ľudia v každom období. Aj Biblia sa zmieňuje o ľuďoch, ktorí sa pýtali na zmysel svojho života. Napríklad Jób, ktorý prišiel o majetok a deti a trpel vysiľujúcou chorobou, sa pýtal: „Prečo som teda nezomrel hneď z lona? Prečo som nevyšiel von z brucha a potom neskonal?“ — Jób 3:11.
1. Kráľov 19:4) Takéto pocity má veľa ľudí. Biblia o Eliášovi hovorí, že to bol „človek s pocitmi, ako sú naše“. — Jakub 5:17.
Podobné pocity mal aj prorok Eliáš. Keď sa cítil opustený a myslel si, že iba on sám uctieva Boha, bedákal: „Už dosť! Teraz odním moju dušu, Jehova.“ (Úspešná cesta životom
Život sa často prirovnáva k ceste. Tak ako sa človek môže vydať na cestu bez konkrétneho cieľa, niekto môže žiť bez toho, aby poznal skutočný zmysel života. Vtedy mu však hrozí, že sa zamestná zbytočnými vecami. Ako to opísal známy spisovateľ Stephen R. Covey, niektorí ľudia „získavajú víťazstvá, ktoré ich nenapĺňajú, dosahujú úspechy na úkor vecí, o ktorých si zrazu uvedomia, že ich hodnota je omnoho väčšia, ako si predtým mysleli“.
Nesúhlasíte s tým, že nemá zmysel zrýchliť tempo, pokiaľ nevieme, či ideme správnym smerom? Podobne ak by sme hľadali zmysel života v tom, že sa zamestnáme ďalšími a ďalšími vecami, povedie to iba k pocitu prázdnoty, nie k skutočnému naplneniu.
Túžba pochopiť, prečo sme tu, nepozná kultúrne ani vekové hranice. Je živená intenzívnou potrebou, ktorú máme všetci — duchovnou potrebou, ktorá môže zostať neuspokojená, hoci človek uspokojí svoje hmotné potreby. Zamyslite sa, ako sa niektorí pri hľadaní zmyslu života snažili uspokojiť túto potrebu.
[Zvýraznený text na strane 4]
Hľadať zmysel života v tom, že sa zamestnáme ďalšími a ďalšími vecami, povedie iba k pocitu prázdnoty, nie k skutočnému naplneniu
[Obrázok na strane 3]
Jób sa pýtal, prečo sa vlastne narodil
[Obrázok na strane 4]
Eliáš bol „človek s pocitmi, ako sú naše“