Otroci z Tichomoria, na ktorých sa zabudlo

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA FIDŽI

DVE lode kĺžu do lagúny odľahlého atolu v Tichomorí. V dave ľudí stojacich na brehu nastáva rozruch. Pred rokmi dal istý stroskotanec každej rodine niekoľko stránok zo svojej Biblie. Títo pokorní ľudia si ich dychtivo čítali a nevedeli sa dočkať, kedy príde nejaký kresťanský kazateľ.

Teraz prišli námorníci, ktorí im sľubujú, že ich vezmú na miesto, kde sa budú môcť dozvedieť o Bohu viac. Asi 250 dôverčivých mužov a žien nastupuje na loď, mnohí z nich pevne zvierajúc v rukách vzácne stránky Biblie.

Stali sa však obeťou podvodníkov, ktorí ich na lodi zviazali, hodili do podpalubia a previezli až do ďalekého juhoamerického prístavu Callao. Mnohí pre nehygienické podmienky cestou zahynuli. Ženy boli znásilňované. Tí, ktorí cestu prežili, sa už nikdy nevrátili domov. Boli predaní do otroctva, aby pracovali na plantážach, v baniach či v domácnostiach.

Ako sa to začalo

Obyvatelia tichomorských ostrovov sa v 19. a začiatkom 20. storočia často stávali obeťou únosu. Začiatkom 60. rokov 19. storočia boli tisíce ostrovanov odvlečené do Južnej Ameriky. V ďalšom desaťročí boli odvážaní na západ, do Austrálie. V roku 1867 Ross Lewin, bývalý príslušník Kráľovského námorníctva, ponúkal pestovateľom cukrovej trstiny a bavlny „tých najlepších a najužitočnejších domorodcov z ostrovov po 7 [libier] za osobu“.

Britské ministerstvo pre kolónie sa snažilo týmto únosom zabrániť, no márne. Jednak bolo ťažké uplatňovať britské právo na občanov cudzích mocností. A jednak v britskom zákone nebolo jasne definované, čo je otroctvo. A tak pred súdom únoscovia jednoducho mohli tvrdiť, že ostrovania nie sú v podstate otrokmi, hoci boli podvedení a násilne prevezení. Hovorili, že sú najatými robotníkmi, ktorí budú dostávať mzdu a po čase sa môžu vrátiť domov. Niektorí dokonca tvrdili, že týmto bývalým pohanom preukazujú láskavosť, lebo ich priviedli do krajiny riadiacej sa britskými zákonmi a učia ich pracovať! Únoscom sa preto darilo — aspoň istý čas.

Svitá na lepšie časy

Keď sa proti únosom začali vyjadrovať viacerí čestní ľudia, začalo ostrovanom svitať na lepšie časy. Niektorí z nich síce boli prevezení  dobrovoľne, no násilné odvliekanie sa už viac netolerovalo — a ani zlé zaobchádzanie, ako bolo bičovanie či vypaľovanie značiek, ani hrozné podmienky, v ktorých niektorí žili a pracovali.

Situácia sa ešte väčšmi vyhrotila, keď bol zavraždený anglikánsky biskup J. C. Patteson, výslovný odporca obchodu s otrokmi. Zavraždili ho ostrovania, ktorým chcel pomôcť. Únoscovia totiž použili bežný trik: Predbehli Pattesona a prišli k ostrovu loďou, ktorú zámerne upravili tak, aby sa podobala jeho lodi. Miestni ľudia boli pozvaní na loď na stretnutie s biskupom. Už sa nikdy nevrátili. Keď nakoniec došiel na ostrov Patteson, stretol sa s rozhnevaným davom ľudí, ktorí si mysleli, že je zodpovedný za únos, a tak ho zavraždili. Tento incident, ako aj rastúca neľúbosť verejnosti viedli k tomu, že v Tichomorí boli nasadené britské a francúzske vojnové lode, aby sa skoncovalo s únosmi.

Vlády Nového Južného Walesu a Queenslandu v spolupráci s ministerstvom pre kolónie prijali rôzne zákony proti únosom i zákony, ktoré regulovali najímanie ľudí na prácu. Boli nasadení inšpektori a na lode získavajúce robotníkov boli poslaní zástupcovia vlády. Tieto usilovné snahy sa oplatili. Mohli byť vznesené obvinenia z únosov a vrážd, takže nebolo potrebné odvolávať sa na neefektívne opatrenia na zamedzenie otroctva. V poslednom desaťročí 19. storočia bolo v južnom Tichomorí vidieť zmeny. Takmer úplne sa podarilo zabrániť únosom a počet nových „pracovníkov“ sa začiatkom 20. storočia znížil na minimum.

V roku 1901 získal nad prisťahovalcami úplnú kontrolu parlament novej krajiny, Austrálskeho zväzu. V jeho politike sa odrážala mienka tunajšej verejnosti, ktorá v tom čase mala ťažké srdce na ľudí prichádzajúcich za prácou, lebo sa obávala, že domáci obyvatelia o ňu prídu. Či už boli ostrovania najatí, alebo nie, v krajine už neboli vítaní. Tisíce z nich boli násilne poslané domov, čo viedlo k ešte väčšej tragédii, keďže niektorí boli odtrhnutí od svojich blízkych.

Vychádzajú zo zabudnutia

V septembri roku 2000 vláda Queenslandu urobila vyhlásenie, ku ktorému má prístup verejnosť. Uznala, že obyvatelia ostrovov južného Tichomoria zohrali významnú úlohu v rozvoji ekonomiky, kultúry a regiónu Queenslandu. Zároveň vyjadrila ľútosť nad krutým zaobchádzaním, ktorého sa im dostalo.

Od nepamäti tu boli mnohí jednotlivci, ktorí sa obohacovali na úkor druhých, pripravujúc ich o slobodu či o život. Biblia obsahuje sľuby, že za vlády Božieho Kráľovstva nebude mať takáto nespravodlivosť miesto. Tí, ktorí budú pozemskými poddanými tejto nebeskej vlády, „budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli“. (Micheáš 4:4)

[Nákres/mapa na stranách 24, 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Otroci boli odvážaní do Austrálie a Južnej Ameriky

TICHÝ OCEÁN

MIKRONÉZIA

MARSHALLOVE OSTROVY

Nová Guinea

ŠALAMÚNOVE OSTROVY

TUVALU

AUSTRÁLIA KIRIBATI

QUEENSLAND VANUATU

NOVÝ JUŽNÝ WALES NOVÁ KALEDÓNIA JUŽNÁ AMERIKA

Sydney ← FIDŽI → Callao

SAMOA

TONGA

COOKOVE OSTROVY

FRANCÚZSKA POLYNÉZIA

Veľkonočný ostrov

[Prameň ilustrácie na strane 24]

National Library of Australia, nla.pic-an11279871