Pískanie — osobitý spôsob komunikácie
Pískanie — osobitý spôsob komunikácie
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MEXIKU
▪ Mazatékovia, obyvatelia hornatej oblasti mexického štátu Oaxaca, nemajú žiadne telefóny. A predsa dokážu spolu komunikovať aj na vzdialenosť dvoch kilometrov, napríklad keď pracujú na kávových plantážach v kopcoch. Ako to? Mazatékovia už oddávna využívajú pískanú formu jazyka. Mladý Mazaték Pedro hovorí: „Mazatéčtina je tonálny jazyk. Preto pri pískaní napodobňujeme tóny a rytmus hovorenej reči. Nepomáhame si prstami, používame výlučne pery.“ *
Pedrov kamarát Fidencio vysvetľuje, aké má pískanie výhody: „Umožňuje nám to komunikovať na veľké vzdialenosti, keď potrebujeme niečo v krátkosti oznámiť. Napríklad otec pošle syna kúpiť tortilly, ale zabudne mu povedať, aby kúpil aj paradajky. Ak je syn priďaleko, aby počul, keď naňho otec zavolá, otec mu informáciu zapíska.“
Aj Jehovovi svedkovia niekedy využívajú pískanie. Pedro to opisuje: „Keď idem do odľahlej oblasti a chcem, aby nejaký brat šiel so mnou, nemusím ísť až k nemu domov. Iba zapískam.“
„Každý má vlastné pískanie, a tak vieme, kto ‚hovorí‘,“ vysvetľuje Pedro. „Pískaním sa zvyčajne dorozumievajú len muži. Žena reči možno rozumie a používa ju v rodine, ale nekomunikuje tak s hociktorým mužom. Považovalo by sa to za neslušné.“
Pískaním sa nedorozumievajú len Mazatékovia, ale aj obyvatelia Číny, Kanárskych ostrovov a Papuy-Novej Guiney. Väčšinou sú to obyvatelia hôr a hustých lesov. Pískanú formu má v skutočnosti vyše 70 jazykov, pričom štúdiu je podrobených minimálne 12 z nich.
Môžeme len žasnúť nad ľudskou tvorivosťou. A keď sa spojí talent s planúcou túžbou komunikovať, jediné hranice by mohla predstavovať fantázia — a tá je bezhraničná!
[Poznámka pod čiarou]
^ 3. ods. V jednom diele sa píše: „Zmenou rýchlosti, zafarbenia a intenzity pískania si Mazatékovia dokážu vymieňať širokú paletu informácií.“