Mladí ľudia sa pýtajú

Ako sa môžem vyrovnať so smrťou rodiča?

„Keď mi zomrela mama, bola som úplne stratená a cítila som obrovskú prázdnotu. Mama bola tmelom, ktorý držal našu rodinu pokope.“ ​(Karyn) *

ASI máločo ťa v živote zasiahne silnejšie ako smrť rodiča. Nielenže sa musíš vyrovnávať s hroznou citovou bolesťou, ale tvoj život sa bude pravdepodobne vyvíjať inak, než si si myslel.

Možno si si predstavoval, že tvoja milovaná mama či otec budú pri tebe, keď dostaneš vodičský preukaz alebo keď budeš končiť školu, prípadne že sa budú s tebou tešiť v tvoj svadobný deň. No teraz boli tieto nádeje zmarené a teba premáha skľúčenosť, frustrácia či až hnev. Ako sa môžeš vyrovnať s návalom pocitov, ktoré na teba doľahli po smrti rodiča?

‚Je normálne, ako sa cítim?‘

Keď si prvýkrát naplno uvedomíš, že ti zomrel otec alebo matka, možno musíš zápasiť s množstvom rôznych pocitov, s ktorými si sa nikdy predtým nestretol. Brian, ktorý mal len 13 rokov, keď jeho otec dostal infarkt a zomrel, hovorí: „V tú noc, keď sme sa to dozvedeli, sme sa zmohli len na to, že sme plakali a objímali sa.“ Natalie, ktorej ako desaťročnej zomrel otec na rakovinu, spomína: „Nevedela som, ako sa mám cítiť. A tak som necítila nič. Nemala som žiadne emócie.“

So smrťou blízkeho človeka sa každý vyrovnáva inak. Biblia hovorí, že každý má „svoju pohromu a svoju bolesť“. (2. Paralipomenon 6:29) Preto sa zamysli nad tým, ako smrť rodiča ovplyvnila teba. Zapíš si, (1) ako si sa cítil, keď si prvý raz počul, že ti zomrel rodič, a (2) ako sa cítiš teraz. *

(1) ․․․․․

(2) ․․․․․

 Zo svojich odpovedí azda vidíš, že tvoje emócie sa aspoň do určitej miery stabilizujú. To je normálne. Neznamená to, že by si na rodiča zabúdal. Ale možno si zistil, že tvoje pocity sa nezmenili, prípadne sú ešte intenzívnejšie. Možnože je tvoj smútok ako vlny, ktoré prichádzajú a ustupujú a občas sa nečakane privalia a trieštia o pobrežie. I to je normálne — a to aj v prípade, keď od smrti rodiča prešli už roky. Otázka je, čo môžeš robiť, aby si sa vyrovnal so svojím žiaľom, nech už sa prejavuje akokoľvek.

Čo ti pomôže

Nebráň sa slzám! Keď sa človek vyplače, uľaví sa mu. Možno sa však cítiš tak ako Alicia, ktorej ako 19-ročnej zomrela mama. Rozpráva: „Mala som pocit, že keď budem veľmi smútiť, druhí si pomyslia, že mám slabú vieru.“ Ale zamysli sa: Ježiš Kristus bol dokonalý človek, ktorý mal silnú vieru v Boha. A predsa mu „vyhŕkli slzy“, keď zomrel jeho blízky priateľ Lazar. (Ján 11:35) Preto sa nebráň slzám. Neznamená to, že ti chýba viera! Alicia hovorí: „Napokon som plakala. Veľa. Každý deň.“ *

Prestaň sa obviňovať. „Pred spaním som vždy vybehla hore za mamou a dala jej pusu na dobrú noc,“ spomína Karyn, ktorá mala 13 rokov, keď jej zomrela mama. „Raz som to nespravila. Nasledujúce ráno mama zomrela. Hoci to môže znieť zvláštne, obviňovala som sa, že som v tú poslednú noc za ňou nešla. Obviňovala som sa aj za to, čo sa stalo ráno. Otec šiel na služobnú cestu a sestre a mne povedal, aby sme mamu chodili pozerať. My sme však zaspali. Keď som vošla do spálne, mama už nedýchala. Cítila som sa hrozne, lebo keď otec odchádzal, bola v poriadku!“

Čo ak máš aj ty podobne ako Karyn pocity viny za to, čo si zanedbal? Možno sa trápiš samými „keby“: ‚Keby som len naliehal na otca, aby šiel k lekárovi.‘ ‚Keby som sa tak len išla pozrieť na mamu skôr.‘ Ak ťa trápia takéto myšlienky, pamätaj na toto: Je normálne, keď ti je ľúto, že si mohol niektoré veci robiť inak. Ale skutočnosť je taká, že by si robil veci inak, keby si vedel, čo sa stane. Ty si to však nevedel. Preto pocity viny nie sú namieste. Nie si zodpovedný za smrť svojho rodiča! *

Hovor o svojich pocitoch. V Prísloviach 12:25 sa píše, že ‚láskavé slovo potešuje‘. (Slovenský ekumenický preklad) Ak budeš svoje pocity v sebe dusiť, môže byť pre teba ťažké vyrovnať sa so žiaľom. Keď však o nich povieš niekomu, komu dôveruješ, môže ťa  potešiť láskavými, povzbudzujúcimi slovami vo chvíľach, keď to budeš najviac potrebovať. Čo keby si teda vyskúšal niektoré z nasledujúcich návrhov?

Rozprávaj sa s rodičom, ktorého máš. Hoci tvoj rodič prežíva ťažké chvíle, určite ti chce byť stále nablízku a pomáhať ti. Preto mu hovor, ako sa cítiš. Vďaka takýmto rozhovorom sa ti nepochybne podarí aspoň trochu zmierniť žiaľ a obaja sa ešte viac zblížite.

Keď nevieš, ako začať rozhovor, vyskúšaj tento návrh: Napíš si dve-tri veci, ktoré by si chcel vedieť o svojom zosnulom rodičovi, a potom popros pozostalého rodiča, aby ste sa o jednej z nich porozprávali. *

․․․․․

Rozprávaj sa s blízkymi priateľmi. Biblia hovorí, že praví priatelia ‚sa narodili pre čas tiesne‘. (Príslovia 17:17) „Možno ti pomôže niekto, od koho by si to čakal najmenej,“ hovorí Alicia. „Preto sa neboj o tom rozprávať.“ Pravdaže, taký rozhovor môže byť pre vás oboch trochu ťažký, najmä ak ani ty, ani tvoj priateľ neviete nájsť tie správne slová. Ale z dlhodobého hľadiska ti prospeje, keď sa druhým zveríš so svojím žiaľom. David, ktorý mal len deväť rokov, keď jeho otec podľahol infarktu, si spomína: „Všetky pocity som si nechával pre seba. Viac by mi pomohlo, keby som o tom rozprával. Lepšie by som sa s tým vyrovnával.“

Rozprávaj sa s Bohom. Pravdepodobne sa budeš cítiť oveľa lepšie, keď si budeš v modlitbe ‚vylievať svoje srdce‘ pred Jehovom Bohom.  (Žalm 62:8) Modlitba nie je len akási duševná terapia. Obraciaš sa v nej na ‚Boha každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení‘. (2. Korinťanom 1:3, 4)

Jedným spôsobom, ako Boh poskytuje útechu, je prostredníctvom jeho svätého ducha. Môže ti dať „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, aby si dokázal zniesť bolesť spôsobenú zármutkom. (2. Korinťanom 4:7) Boh nám tiež pomáha „útechou z Písiem“. (Rimanom 15:4) Preto ho pros o jeho ducha a nachádzaj si čas na čítanie povzbudzujúcich myšlienok z jeho Slova, Biblie. (2. Tesaloničanom 2:16, 17) Čo keby si si na nejaký lístok vypísal niekoľko utešujúcich biblických textov, ktoré by si mal stále poruke? *

Skončí sa tá bolesť niekedy?

Zármutku sa nezbavíš zo dňa na deň. „Nie je to niečo, cez čo sa dá len tak preniesť,“ hovorí Brianne, ktorá mala 16 rokov, keď prišla o mamu. „Sú dni, keď zaspávam s plačom. Inokedy sa snažím nezameriavať na to, že mi zomrela mama, ale na sľuby, ktoré dáva Jehova, na to všetko, z čoho sa s ňou budem môcť tešiť v raji.“

Biblia nás uisťuje, že v raji, o ktorom hovorila Brianne, „smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. (Zjavenie 21:3, 4) Možno aj ty zistíš, že keď budeš uvažovať o takýchto sľuboch, pomôže ti to vyrovnávať sa so stratou rodiča.

Ďalšie články z rubriky „Mladí ľudia sa pýtajú“ nájdeš na webovej stránke www.watchtower.org/ypb (čes.)

[Poznámky pod čiarou]

NA ZAMYSLENIE

▪ Ktoré návrhy z tohto článku uplatníš? ․․․․․

▪ Sem si napíš, ktoré texty by ťa mohli utešiť, keď ťa premáha žiaľ. ․․․․․

[Rámček na strane 11]

AJ ONI PLAKALI

Abrahám (1. Mojžišova 23:2)

Jozef (1. Mojžišova 50:1)

Dávid (2. Samuelova 1:11, 12; 18:33)

Mária, Lazarova sestra (Ján 11:32, 33)

Ježiš (Ján 11:35)

Mária Magdaléna (Ján 20:11)

[Rámček/obrázok na strane 12]

PÍŠ SI DENNÍK

Keď si budeš viesť denník, do ktorého si napíšeš, o čom rozmýšľaš v súvislosti s rodičom, o ktorého si prišiel, môže ti to mimoriadne pomôcť vyrovnať sa so smútkom. Môžeš písať o mnohých veciach. Tu sú niektoré z nich.

▪ Zapíš si, čo pekné ste spolu zažili.

▪ Napíš si, čo by si rodičovi rád povedal, keby bol nažive.

▪ Predstav si, že máš mladšieho súrodenca, ktorý sa obviňuje zo smrti rodiča. Napíš si, čo by si mu povedal, aby si ho utešil. To ti môže pomôcť pozrieť sa na vlastné pocity viny z nadhľadu.

[Rámček na strane 13]

PRE POZOSTALÉHO RODIČA

Smrť manželského partnera vám nepochybne spôsobila obrovský žiaľ a mnoho bolesti. O to ťažšie to môže byť vtedy, keď vaše dieťa dospieva a potrebuje vašu pomoc. Ako mu môžete pomôcť vyrovnávať sa so žiaľom a pritom neprehliadať vlastnú bolesť?

Potlačte sklon skrývať svoje pocity. Vaše dieťa sa naučilo mnoho cenných vecí vďaka tomu, že vás pozorovalo. Rovnako sa bude od vás učiť, ako sa vyrovnať so zármutkom. Preto si nemyslite, že musíte byť kvôli dieťaťu silný a skrývať pred ním svoj žiaľ. Tak by sa iba naučilo, že má robiť to isté. Keď však pred ním dáte najavo svoju emocionálnu bolesť, naučí sa, že je lepšie pocity vyjadrovať než ich potláčať a že je normálne cítiť skľúčenosť, frustráciu či hnev.

Podnecujte svoje dospievajúce dieťa rozprávať. Povzbudzujte ho, aby vám povedalo, čo cíti, no nenúťte ho do toho. Ak váha otvoriť si pred vami srdce, možno by ste si s ním mohli prebrať tento článok. Okrem toho mu rozprávajte o svojich pekných spomienkach na zosnulého partnera. Nebojte sa priznať, aké ťažké bude pre vás ísť bez neho ďalej. Keď bude vaše dospievajúce dieťa počuť, ako hovoríte o svojich pocitoch, naučí sa robiť to isté.

Berte do úvahy svoje obmedzenia. Je pochopiteľné, že v tomto náročnom období chcete byť svojmu dospievajúcemu dieťaťu stále nablízku. Ale nezabúdajte, že strata milovaného partnera vás hlboko zasiahla. Preto zrejme isté obdobie nebudete mať toľko emocionálnej, duševnej a telesnej sily ako predtým. (Príslovia 24:10) A tak azda budete musieť požiadať o pomoc iných dospelých príbuzných a zrelých priateľov. Hľadať pomoc u druhých je znakom zrelosti. Príslovia 11:2 hovoria: „Múdrosť je u skromných.“

Najväčšiu oporu môžete mať v Jehovovi Bohu, ktorý svojim ctiteľom sľubuje: „Tvoju pravicu stískam ja, Jehova, tvoj Boh, Ten, ktorý ti hovorí: ‚Neboj sa. Ja sám ti pomôžem.‘“ ​(Izaiáš 41:13)

[Obrázok na strane 11]

Smútok môže byť ako vlny, ktoré sa nečakane privalia a trieštia o pobrežie