4. zásada: Úcta

‚Nech je od vás vzdialený krik a utŕhačná reč.‘ (Efezanom 4:31)

Čo to znamená. Nedorozumenia vznikajú vo všetkých rodinách, aj v tých šťastných. No tam sa riešia bez toho, aby sa jednotliví členovia uchyľovali k sarkazmu, nadávkam či k akejkoľvek inej zraňujúcej reči. Správajú sa k sebe tak, ako si prajú, aby sa zaobchádzalo s nimi. (Matúš 7:12)

Prečo je to dôležité. Slová môžu byť ako zbrane a môžu mať zničujúce účinky. Jedno biblické príslovie hovorí: „Lepšie je bývať na pustatine ako s hašterivou manželkou spolu s trápením.“ ​(Príslovia 21:19) Samozrejme, hašterivosť, ktorá je často spojená so zraňujúcou rečou, sa prejavuje aj u mužov. A čo sa týka rodičov, v Biblii sa uvádza: „Nedráždite svoje deti, aby neboli skľúčené.“ ​(Kolosanom 3:21) Deti, ktoré sú neustále kritizované, môžu mať nakoniec pocit, že nič, čo urobia, nebude pre ich rodičov dosť dobré. Môžu sa dokonca vzdať a prestať sa snažiť.

Vyskúšajte. Pomocou nasledujúcich otázok otestujte, nakoľko sa vo vašej rodine prejavuje úcta.

▪ Končia sa nezhody v našej rodine zvyčajne tým, že niekto rozčúlene vybehne z miestnosti?

▪ Stáva sa mi, že manželskému partnerovi alebo dieťaťu poviem, že je „hlupák“, „tupec“ a podobne?

▪ Vyrastal som v prostredí, kde bola zraňujúca reč bežná?

Dajte si predsavzatie. Pouvažujte o jednom alebo dvoch cieľoch, ktoré by ste si mohli dať v súvislosti s úctivou rečou. (Tip: Rozhodnite sa, že budete hovoriť o svojich pocitoch, nie o konaní toho druhého. Napríklad: „Je mi nepríjemné, keď...“, a nie „Ty vždy...“)

Čo keby ste svojmu partnerovi povedali o svojich cieľoch? Po troch mesiacoch spoločne zhodnoťte, aký pokrok ste urobili.

Pouvažujte, ako zabrániť tomu, aby ste pri komunikácii s deťmi nehovorili zraňujúco.

Čo keby ste sa svojim deťom ospravedlnili, ak ste sa s nimi v niektorých situáciách rozprávali neláskavo alebo sarkasticky?

[Obrázok na strane 6]

Tak ako môžu morské vlny rozdrobiť pevnú skalu, aj zvyk hovoriť zraňujúco môže oslabiť rodinu