Fantastická rozmanitosť Západnej Amazónie

PREHRAŤ

Fantastická rozmanitosť Západnej Amazónie

OD ÚPÄTIA Peruánskych Ánd sa naprieč Južnou Amerikou rozprestiera zelená pokrývka listov a vetiev. Toto zelené more siaha asi 3 700 kilometrov na východ až k modrým vodám Atlantického oceánu.

Časť tejto džungle, patriaca k Amazonskej oblasti, sa nachádza aj v Peru a tvorí takmer 60 percent jeho rozlohy. Žije tu iba zlomok obyvateľstva krajiny, no pod lesným baldachýnom dvíhajúcim sa do výšky 35 metrov nachádza svoj domov množstvo rastlín a zvierat. Amazónia sa považuje za jedinečnú prírodnú klenotnicu, ktorá je výnimočná rozmanitosťou svojich pokladov. V sparnom povetrí poletuje vyše 3 000 druhov motýľov. Svojimi nádhernými kvetmi sa tu predvádza asi 4 000 druhov orchideí. Na konároch a medzi opadaným lístím a haluzím má svoj úkryt vyše 90 druhov hadov. Približne 2 500 druhov rýb vrátane paúhora elektrického a piraní stráži rieky a bystriny.

Najvýznamnejšou riekou tejto oblasti je mohutná Amazonka. Keďže v niektorých oblastiach lesa spadne ročne 2 500 až 3 000 milimetrov zrážok, často sa stáva, že Amazonka s jej 1 100 prítokmi sa rozvodní a zaplaví lesnú pôdu. Horúčava a vlhké podnebie vytvárajú akési parné kúpele, ktoré rastliny milujú. Vegetácii sa tu veľmi dobre darí, a to aj napriek tomu, že musí rásť v ílovitej pôde, ktorá patrí k najmenej úrodným na zemi a je nevhodná na dlhodobé pestovanie plodín.

Obývané už od dávnych čias

Kto by si tu prial žiť? Archeológovia sú presvedčení, že v povodí Amazonky žili v minulých storočiach milióny ľudí. Odhaduje sa, že v súčasnosti obýva územie peruánskej časti Amazónie 300 000 ľudí, ktorí sa radia k vyše 40 etnikám. Predpokladá sa tiež, že 14 z týchto pôvodných etník dnes žije takmer úplne odrezaných od okolitého sveta. V minulosti sa na krátke obdobie stretli s „civilizovanou“ spoločnosťou, no potom sa rozhodli, že sa radšej utiahnu do najhlbších útrob lesa.

Kedy títo obyvatelia džungle prišli? A odkiaľ? Odborníci sa domnievajú, že prví obyvatelia sem prišli niekoľko storočí pred naším letopočtom zo severu. Jívarovia (známi tým, že sušia hlavy pobitých nepriateľov) pochádzajú z Karibskej oblasti a Arawakovia z Venezuely. Iné kmene prišli údajne z Brazílie na východe a z Paraguaja na juhu.

Keď sa tu tieto kmene udomácnili, väčšina z nich putovala v rámci určitého územia, zbierali rastliny a lovili zver. Pestovali aj niekoľko plodín, ktorým sa darí v kyslej pôde, ako je kasava, čili papričky, banány a kukurica. Španielski kronikári opisovali niektoré skupiny ako dobre organizované a písali o nich, že si budujú potravinové zásobárne a vyvíjajú metódy na zdomácňovanie divých zvierat.

Konflikt kultúr

V 16. a 17. storočí prenikli do Amazónie španielski dobyvatelia. Hneď za nimi prichádzali jezuitskí a františkánski misionári, ktorí chceli obrátiť pôvodné obyvateľstvo na rímskokatolícku vieru. Vypracovali kvalitné mapy, ktoré otvorili túto oblasť Európe. No príchod misionárov vydláždil tiež cestu chorobám a skaze.

Napríklad v roku 1638 bola vyslaná misia do oblasti, kde sa dnes rozprestiera provincia Maynas. Misionári pochytali domorodcov, združili znepriatelené kmene a donútili ich žiť spoločne. Pre aký „vznešený“ účel? Keďže ich považovali za nevzdelaných a podradných, nútili ich, aby pracovali tak pre nich, ako aj pre dobyvateľov. Úzky kontakt s Európanmi viedol k tomu, že tisíce domorodcov umreli na osýpky, kiahne, záškrt a malomocenstvo. Ďalšie tisíce zomreli od hladu.

Mnohí Indiáni unikli pred misiami rozličných náboženských rádov. Desiatky misionárov boli zavraždené v povstaniach. V istom období začiatkom 19. storočia zostal v oblasti Amazónie iba jediný kňaz.

Ako žijú dnes

Mnohí domorodci stále žijú tradičným spôsobom života. Napríklad domy si stavajú dávnym, osvedčeným spôsobom. Kostru zhotovujú z tenších brvien, ktoré narúbu v lese, a pokrývajú ju palmovými listami či inými rastlinami. Domy stoja na koloch, a tak nebezpečné zvieratá vniknú dnu iba zriedka a obyvateľov neohrozujú každoročné záplavy.

Príslušníci jednotlivých kmeňov sa obliekajú a ozdobujú rôzne. Muži a ženy žijúci hlboko v džungli nosia bedrové zásterky alebo krátke tkané sukne, pričom deti oblečené nebývajú. Tí, ktorí častejšie prichádzajú do kontaktu s okolitým svetom, preberajú západný štýl obliekania. Niektorí domorodci si prepichujú nos a ušné laloky a ozdobujú si ich kruhmi, paličkami, kosťami alebo perami. Ďalší, napríklad Mayorunovia, si prepichujú líca. Niektorí Tikunovia a Jívarovia si dokonca zabrusujú zuby. Vo viacerých kmeňoch je bežné, že si ľudia odstraňujú ochlpenie a tetujú sa.

Obyvatelia Amazónie poznajú tisíce rastlín a využívajú prírodné liečivá, ktoré ponúka les. Z lesnej „lekárne“ si zaobstarávajú lieky pre prípad uhryznutia hadom či proti dyzentérii a kožným neduhom, ak vymenujeme len niektoré. Dávno predtým, ako západná civilizácia objavila gumu, obyvatelia Amazónie narezávali kaučukovníky a získavali z nich šťavu. Impregnovali ňou koše používané pri práci a vyrábali z nej gumené lopty na hranie. Les poskytuje aj materiály nevyhnutné na prepravu a komunikáciu na veľké vzdialenosti. Napríklad muži stínajú stromy a vyrábajú z nich kanoe, ktorými brázdia rieky, a z veľkých vydlabaných kmeňov stromov zhotovujú bubny, na ktorých môžu vybubnovať odkaz, ktorý sa nesie doďaleka.

Vplyv šamanov a povier

Obyvatelia Amazónie veria, že džungľa je plná duší, ktoré sa v nej cez noc potulujú, duchov, ktorí spôsobujú choroby, a bohov, ktorí striehnu v riekach na neopatrných ľudí. Ako príklad si vezmime Aguarunov, jeden z najväčších peruánskych kmeňov. Uctievajú päť božstiev, ktoré nazývajú „Otec bojovník“, „Otec voda“, „Matka zem“, „Otec slnko“ a „Otec šaman“. Mnohí sú presvedčení, že ľudia sa prevteľujú do rastlín a zvierat. Keďže sa boja, aby si duchov nepohnevali, niektoré zvieratá nezabíjajú a iné lovia, iba keď je to nevyhnutné.

Tradičný náboženský život a spoločnosť ako takú majú v moci šamani, čiže medicinmani, ktorí užívajú halucinogénne rastliny, aby sa dostali do tranzu. Niektorí dedinčania za nimi chodia, keď sa chcú vyliečiť z nejakej choroby, prípadne keď chcú vedieť, ako dopadne lov, aká bude úroda alebo čo ich čaká v budúcnosti.

Čaká Amazóniu zánik?

Životný priestor obyvateľov Amazónie sa rýchlym tempom zmenšuje. Les pretínajú nové diaľnice. Do džungle sa zahryzávajú farmy a polia s kokou. Po nezákonnom výrube ostáva obrovská spúšť — každý deň sa zničí oblasť s rozlohou 1 200 futbalových ihrísk! Ušetrené nie sú ani rieky, lebo ťažba nerastov a nezákonná výroba kokaínu znečisťuje prítoky, ktoré napájajú Amazonku.

Je jasné, že obyvatelia odľahlých kútov Amazónie cítia následky toho, že žijeme v období, ktoré biblické proroctvá označujú ako „kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“. (2. Timotejovi 3:1–5) Je Amazónia úplne odsúdená na zánik? Biblia nás uisťuje, že nie. Za vlády Božieho Kráľovstva bude celá zem premenená na raj, presne tak, ako si to prial náš Stvoriteľ. (Izaiáš 35:1, 2; 2. Petra 3:13)

[Obrázok na strane 16]

Amazonka

[Obrázok na strane 17]

Aguarunovia uctievajú päť božstiev

[Obrázok na strane 17]

Ženy z provincie Lamas

[Obrázok na stranách 18, 19]

Pôvodný obyvateľ Amazónie s fúkačkou na strieľanie šípov

[Prameň ilustrácie]

[Obrázok na strane 18]

Typický dedinský dom

[Obrázok na strane 19]

Každý deň sa nelegálne vyrúbe oblasť s rozlohou 1 200 futbalových ihrísk

[Prameň ilustrácie]

[Prameň ilustrácie na strane 16]

[Pramene ilustrácií na strane 17]

PREBUĎTE SA!