Kniha mučeníkov od Jeana Crespina

V ROKU 1546 bolo vo francúzskom meste Meaux 14 mužov vyhlásených za vinných z kacírstva a odsúdených na smrť upálením zaživa. Akého zločinu sa dopustili? Stretávali sa v súkromných domoch, modlili sa, spievali žalmy, slávili Pánovu večeru a vyhlasovali, že nikdy neprijmú „pápežské modloslužobníctvo“.

V deň popravy začal rímskokatolícky učiteľ François Picard odsúdeným mužom klásť otázky o Pánovej večeri, ktorými chcel spochybniť, čomu veria. Zareagovali tak, že sa ho pýtali na katolícku náuku o transsubstanciácii, ktorej podstatou je, že chlieb a víno sa pri prijímaní zázračne premieňajú na Ježišovo telo a krv. ‚Chutí chlieb ako mäso? Alebo víno ako krv?‘ pýtali sa ho.

Na to im nevedel odpovedať, ale aj tak boli priviazaní ku kolom a upálení zaživa. Tí, ktorým nebol vyrezaný jazyk, spievali žalmy. Kňazi, ktorí obkolesili popravisko, sa ich usilovali prehlušiť svojím spevom. Na druhý deň Picard z rovnakého miesta vyhlasoval, že títo 14 popravení budú večne trpieť v pekle.

V 16. storočí bola Európa nebezpečným miestom pre ľudí s odlišnými náboženskými názormi, než mala cirkev. Mnohí, ktorí spochybňovali cirkevné náuky, zažili z rúk svojich náboženských odporcov hrozné zaobchádzanie. Jedným zdrojom informácií o ich utrpení je kniha Le Livre des martyrs (Kniha mučeníkov), ktorú v roku 1554 vydal Jean Crespin v Ženeve vo Švajčiarsku. Známa je tiež pod názvom Histoire des martyrs. *

Právnik sa pridáva k reformácii

Jean Crespin sa narodil okolo roku 1520 v meste Arras, ktoré leží na severe dnešného Francúzska, a vyštudoval právo v belgickom meste Louvain. Pravdepodobne tam sa prvýkrát stretol s myšlienkami reformátorov. V roku 1541 šiel do Paríža a začal pracovať ako tajomník uznávaného advokáta. Niekedy v tom čase videl, ako bol na parížskom Place Maubert upálený Claude Le Painctre, ktorý bol odsúdený za kacírstvo. Viera mladého zlatníka na Crespina hlboko zapôsobila a podnietila ho vyjadriť sa, že tento muž bol popravený za to, že „svojim rodičom a priateľom oznamoval pravdu“.

Asi v tom období Crespin začal právnickú prax v Arrase. Pre svoju novú vieru však bol onedlho obvinený z kacírstva. Aby sa vyhol prenasledovaniu, utiekol do Štrasburgu vo Francúzsku a neskôr sa usadil vo Švajčiarsku v Ženeve. Tam sa pripojil k ľuďom, ktorí sa hlásili k myšlienkam reformácie. Zanechal prácu právnika a stal sa tlačiarom.

 Vydával náboženské diela reformátorov ako Ján Kalvín, Martin Luther, John Knox a Theodore Beza. Vytlačil grécky text časti Biblie, ktorej sa bežne hovorí Nový zákon, a tiež celú Bibliu alebo jej časti v angličtine, francúzštine, latinčine, španielčine a taliančine. Preslávil sa však vydaním Knihy mučeníkov. Písal v nej o mnohých ľuďoch, ktorí boli v rokoch 1415 až 1554 popravení za kacírstvo.

Prečo vznikali spisy o mučeníkoch

Veľká časť literatúry, ktorú vydávali reformátori, odsudzovala brutalitu predstaviteľov katolíckej cirkvi. Povzbudzovala ľudí tým, že o protestantských mučeníkoch písala ako o hrdinoch, ktorí zažívajú rovnaké utrpenie ako Boží služobníci v minulosti vrátane kresťanov z prvého storočia. Crespin zostavil súpis ľudí, ktorí zomreli za svoju vieru, pretože chcel iným protestantom poskytnúť príklady hodné napodobňovania. *

Crespinova kniha je zbierkou záznamov zo súdov, informácií o inkvizičných procesoch a svedectiev očitých svedkov, ako i výpovedí uväznených. Boli v nej tiež listy, ktorých cieľom bolo povzbudiť tých, čo boli za svoju vieru uväznení, pričom v niektorých z nich bolo veľa biblických citátov. Crespin bol presvedčený, že viera ich pisateľov, „je natoľko cenná, že stojí za to stále si ju pripomínať“.

V Crespinových knihách sa písalo aj o náukách a veľká časť týchto informácií sa týkala známych rozporov medzi katolíkmi a protestantmi. Boli v nej opisované argumenty prenasledovateľov i prenasledovaných týkajúce sa tém ako očistec, používanie obrazov a sôch pri uctievaní, modlitby za mŕtvych, ale i toho, či sa pri katolíckej omši znovu opakuje Ježišova obeť a či je pápež Božím zástupcom na zemi.

Kniha mučeníkov je svedectvom o ostrých sporoch a netolerancii, ktoré boli príznačné pre vtedajšie časy plné násilia. Hoci Crespin sa zameriaval na to, ako katolíci prenasledovali protestantov, nemalo by sa zabúdať, že protestanti niekedy rovnako zúrivo prenasledovali katolíkov.

Falošné náboženstvo sa v priebehu dejín poškvrňovalo ‚krvou prorokov a svätých a všetkých, ktorí boli zabití na zemi‘. Je nesporné, že krv tých, ktorí boli v Božích očiach vernými mučeníkmi, volá po pomste. (Zjavenie 6:9, 10; 18:24) Zrejme aj niektorí ľudia, ktorí trpeli a zomreli za svoju vieru v dňoch Jeana Crespina, z celého srdca úprimne hľadali náboženskú pravdu.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 12]

Titulná strana „Knihy mučeníkov“ od Jeana Crespina (vydanie z roku 1564)

[Obrázok na strane 13]

Poprava protestantov pred francúzskym kráľom Henrichom II. a jeho súdnym tribunálom

[Prameň ilustrácií na strane 13]

Obrázky na oboch stranách: © Société de l’Histoire du Protestantisme Français, Paris