V ŠTVRTOM storočí pred n. l. sa Grécko * dostalo na svetovú scénu zásluhou mladého Macedónca Alexandra, ktorý sa časom stal známym ako Alexander Veľký. Práve on spravil z Grécka piatu svetovú mocnosť v biblických dejinách. Predchádzajúcimi mocnosťami boli Egypt, Asýria, Babylon a Médo-Perzia.

Po Alexandrovej smrti sa jeho ríša roztrieštila a začala upadať. No grécka kultúra, jazyk, náboženstvo a filozofia ovplyvňovali svet ešte dlho potom, ako Grécko stratilo svoju politickú moc.

Biblia sa nezmieňuje, že by nejakí Boží proroci žili počas nadvlády Grécka, a v tomto období ani neboli napísané žiadne inšpirované biblické knihy. S Gréckom sa však stretávame v biblických proroctvách. Okrem toho z Kresťanských gréckych Písiem, bežne označovaných Nový zákon, na viacerých miestach vidno, aký vplyv malo Grécko. V Izraeli sa nachádzala väčšina z desiatich helenistických miest súhrnne zvaných Dekapolis, čo v gréčtine znamená „desať miest“. (Matúš 4:25; Marek 5:20; 7:31) Biblia spomína túto oblasť niekoľkokrát a jej existenciu dosvedčujú svetské dejiny a impozantné pozostatky divadiel, amfiteátrov, chrámov a kúpeľov.

 Biblia sa tiež veľakrát zmieňuje o gréckej kultúre a náboženstve, najmä v knihe Skutky, ktorú napísal lekár Lukáš. Tu je niekoľko príkladov.

V Biblii sa píše, že keď apoštol Pavol v roku 50 n. l. navštívil Atény, mesto bolo „plné modiel“. (Skutky 17:16) Historické doklady potvrdzujú, že mesto Atény a jeho predmestia boli plné chrámov, ako aj sôch, ktoré boli predmetom uctievania.

V Skutkoch 17:21 čítame, že „všetci Aténčania a cudzinci, čo sa tam zdržiavali, netrávili svoj voľný čas ničím iným ako rozprávaním alebo počúvaním niečoho nového“. Spisy Tukydida a Demostena dosvedčujú, že Aténčania sa s obľubou venovali rozhovorom a debatám.

Biblia tiež konkrétne hovorí, že „niektorí z epikurejských a stoických filozofov s [Pavlom] polemizovali“, dokonca ho vzali na Areopág, aby si vypočuli, čo chce povedať. (Skutky 17:18, 19) Atény preslávili mnohí filozofi včítane tých, ktorí sa hlásili k epikureizmu a stoicizmu.

Pavol sa tiež zmienil o jednom aténskom oltári, ktorý bol zasvätený neznámemu bohu. (Skutky 17:23) Takéto oltáre pravdepodobne postavil Kréťan Epimenides.

V reči, ktorú Pavol predniesol pred Aténčanmi, citoval slová „veď sme aj jeho potomstvom“, ktoré ako povedal, vyslovili „niektorí z vašich básnikov“, teda nie len jeden. (Skutky 17:28) Spomínanými gréckymi básnikmi boli podľa všetkého Aratos a Kleanthes.

Istý učenec mal dobrý dôvod dospieť k záveru: „Javí sa mi, že správa o Pavlovej návšteve Atén má punc očitého svedectva.“ To isté sa dá povedať aj o tom, ako sú v Biblii vykreslené Pavlove zážitky v Efeze v Malej Ázii. V prvom storočí n. l. bolo toto mesto úplne presiaknuté pohanským gréckym náboženstvom, čo sa prejavovalo predovšetkým uctievaním bohyne Artemidy.

 Artemidin chrám, jeden zo siedmich divov starovekého sveta, sa v knihe Skutky spomína viacero ráz. Napríklad sa tam dočítate, že Pavlova služba v Efeze rozhnevala striebrotepca Demetria, ktorý zhotovoval strieborné Artemidine chrámy a toto podnikanie mu dobre vynášalo. Demetrius nahnevane povedal: „Tento Pavol presvedčil značný zástup a zmenil ich názor hovoriac, že tí, ktorých vytvorili ruky, nie sú bohmi.“ ​(Skutky 19:23–28) Potom vyvolal v dave pobúrenie, takže ľudia začali kričať: „Veľká je Artemis Efezanov!“

Dnes si môžete pozrieť ruiny Efezu a miesto, kde kedysi stál Artemidin chrám. Navyše, zo starovekých nápisov v Efeze vyplýva, že na počesť tejto bohyne sa vyrábali sochy a že v meste pracoval cech striebrotepcov.

Približne 200 rokov predtým, ako sa Alexander Veľký dostal k moci, napísal Daniel, prorok Jehovu Boha, o vývoji svetových udalostí toto: „Hľa, od západu slnka prichádzal po povrchu celej zeme cap a nedotýkal sa zeme. A čo sa týka toho capa, medzi jeho očami bol nápadný roh. A prichádzal až k baranovi, ktorý mal dva rohy... a bežal k nemu v silnom zúrivom hneve... A potom barana zrazil a zlomil mu dva rohy a ukázalo sa, že baran nemá v sebe silu, aby obstál pred ním. Zhodil ho preto na zem a pošliapal ho... A cap, ten sa vypínal až do krajnosti; keď sa však stal mocným, veľký roh sa zlomil a namiesto neho nápadne vyrástli štyri smerom k štyrom nebeským vetrom.“ ​(Daniel 8:5–8)

Na koho sa tieto slová vzťahovali? Daniel zapísal aj odpoveď: „Baran, ktorého si videl, čo má dva rohy, predstavuje kráľa Médie a Perzie. A chlpatý cap predstavuje gréckeho kráľa; a veľký roh, ktorý mal medzi očami, ten predstavuje prvého kráľa.“ ​(Daniel 8:20–22)

Len si to predstavte! Už za vlády babylonskej svetovej mocnosti bolo v Biblii predpovedané, že nasledujúcou mocnosťou bude Médo-Perzia a ďalšou Grécko. Okrem toho, ako už bolo spomenuté, v Biblii sa konkrétne písalo, že keď sa cap stane mocným, „veľký roh“, Alexander, sa ‚zlomí‘ a nahradia ho štyri iné, ktoré však podľa ďalších prorockých slov nebudú z jeho potomstva. (Daniel 11:4)

Toto proroctvo sa splnilo do najmenších podrobností. V roku 336 pred n. l. sa Alexander stal kráľom a o sedem rokov porazil mocného perzského kráľa Dareia III. Potom rozširoval hranice svojej ríše, až kým ho v roku 323 pred n. l. vo veku 32 rokov nezastihla predčasná smrť. Po Alexandrovi nenastúpil žiaden absolútny panovník ani nikto z jeho potomstva. Ako sa píše v knihe The Hellenistic Age (Helenistické obdobie), štyria jeho poprední generáli, Lysimachos, Kassandros, Seleukos a Ptolemaios, „sa vyhlásili za kráľov“ a prevzali moc nad ríšou.

Alexander Veľký svojím ťažením prispel aj k splneniu ďalších biblických proroctiev.  Napríklad proroci Ezechiel a Zechariáš, ktorí žili v siedmom a šiestom storočí pred n. l., predpovedali zničenie mesta Týrus (známeho aj ako Týros či Tyros). (Ezechiel 26:3–5, 12; 27:32–36; Zechariáš 9:3, 4) Ezechiel dokonca napísal, že jeho kamene a prach budú zložené „priamo doprostred vody“. Splnili sa tieto slová?

Zamyslite sa, čo urobili Alexandrove vojská, keď v roku 332 pred n. l. obliehali Týrus. Zozbierali ruiny pevninskej časti Týru a nahádzali ich do mora, aby postavili násyp, po ktorom sa mohli dostať k ostrovnej časti mesta. Ich stratégia bola úspešná a Týrus padol. „Proroctvá o Týre sa splnili do najmenších detailov,“ vyjadril sa istý bádateľ z 19. storočia, ktorý skúmal toto miesto. *

Alexandrove víťazstvá neprispeli k vytvoreniu pokojného, bezpečného sveta. Istý učenec, ktorý písal o období, keď vládlo staroveké Grécko, dospel k záveru: „Životné podmienky bežných ľudí... sa v podstate nezmenili.“ Tak to bolo v priebehu celých dejín a opäť to potvrdzuje pravdivosť biblického výroku, že „človek panoval nad človekom na jeho škodu“. (Kazateľ 8:9)

Zlé vlády tu však nebudú donekonečna, pretože Boh zriadil panstvo, ktoré je omnoho lepšie než akákoľvek vláda vytvorená človekom. Je ním Božie Kráľovstvo a ono nahradí všetky ľudské vládne systémy. Jeho poddaní sa budú tešiť zo skutočného a trvalého pokoja a bezpečia. (Izaiáš 25:6; 65:21, 22; Daniel 2:35, 44; Zjavenie 11:15)

Kráľom Božieho Kráľovstva nie je nikto iný než Ježiš Kristus. Na rozdiel od ľudských vládcov bažiacich po moci, ktorí sú často povznesení nad problémy svojich poddaných, Ježiša motivuje láska k Bohu a k ľuďom. Jeden z pisateľov žalmov o ňom napísal: „Oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka. Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni. Z útlaku a násilia vykúpi ich duše.“ ​(Žalm 72:12–14)

Chceli by ste mať takého Vládcu? Ak áno, bude dobré, keď pouvažujete o šiestej svetovej mocnosti biblických dejín, o Ríme. Práve za čias Ríma sa tento predpovedaný Záchranca narodil a zanechal v ľudských dejinách nezmazateľnú stopu. Povzbudzujeme vás, aby ste si prečítali šiesty článok tejto série, ktorý vyjde v ďalšom čísle.