Prečo sa niekto uchýli k násiliu

JOSEBA zo Španielska na otázku, prečo sa pridal k militantnej skupine, odpovedal: „Nespravodlivosť a útlak, ktorý sme v tom čase pociťovali, bol už neznesiteľný. Vo veľkom meste Bilbao, kde som býval, nebolo nezvyčajné, že k ľuďom vtrhli do domu policajti, zbili ich a zatkli.“

Joseba ďalej povedal: „Jedného rána ma zatkli za to, že som sa vyjadril, čo si o týchto spôsoboch polície myslím. Bol som taký nahnevaný, že som to chcel nejako riešiť — hoci aj násilím, keby to inak nešlo.“

Útlak a pomsta

Biblia neospravedlňuje násilie, no pripúšťa, že „útlak môže spôsobiť, že múdry koná pomätene“, čiže nerozumne. (Kazateľ 7:7) Mnohých privádza do zúrivosti, keď sa s nimi zle zaobchádza pre ich rasu, náboženstvo či národnosť.

Napríklad Hafeni, spomenutý v predchádzajúcom článku, sa vyjadril: „Ovládli našu krajinu. Aj zviera bojuje o svoje teritórium, a tak sa nám zdalo prirodzené bojovať za svoju krajinu a svoje práva.“ Istý samovražedný atentátnik vo vyjadrení zverejnenom po jeho smrti povedal: „Kým nezastavíte bombardovanie, trávenie plynom, väznenie a mučenie našich ľudí, nezastavíme tento boj.“

Náboženské dôvody

Hoci radikálov veľakrát motivujú nenáboženské dôvody, ich násilné činy majú často korene v náboženstve. Istý predstaviteľ svetovej politickej scény dostal od hovorcu militantnej skupiny fax, v ktorom sa písalo: „Nie sme šialení ani nebažíme po moci. Slúžime Bohu, a preto neustúpime.“

Daniel Benjamin a Steven Simon v knihe The Age of Sacred Terror (Éra svätého teroru) napísali o náboženských dôvodoch terorizmu toto: „Svet sa stáva nábožnejším, a tak rastie počet príslušníkov veľkých denominácií i nových, prekvitajúcich kultov, ktorí považujú násilie za ústredný prvok svojho presvedčenia.“  Ďalší odborník, ktorý zdokumentoval viacero, podľa jeho slov „výnimočných teroristických útokov na celom svete“, poznamenal: „Páchateľov spájalo presvedčenie, že ich činy schválil či dokonca nariadil Boh.“

Mnohí náboženskí militanti však majú extrémne názory, ktoré nie sú v súlade s tradičnými náukami a hodnotami ich náboženstva.

Vštepené do srdca

Joseba, spomenutý už skôr, bol po zatknutí kruto týraný. Vyjadril sa: „Brutálne zaobchádzanie ma len uistilo, že moja nenávisť je opodstatnená. Bol som presvedčený, že aj keby som musel zomrieť, aby sa niečo zmenilo, stálo by to za to.“

Ľudia majú zvyčajne silnejšie dôvody, prečo sa utiekať k násiliu, keď sú ovplyvnení učením skupiny, do ktorej patria. Hafeni to potvrdzuje: „Kým sme boli v utečeneckých táboroch, mali sme zrazy, kde nám hovorievali, že belosi stále vymýšľajú spôsoby a prostriedky, ako ovládať černochov.“ K čomu to viedlo?

„Cítil som, ako vo mne nenávisť voči belochom rastie,“ hovorí. „Už som žiadnemu z nich neveril. Po čase som to nedokázal znášať a povedal som si, že naša generácia s tým musí niečo urobiť.“

Možno vás prekvapí, že Joseba i Hafeni dokázali svoje silné presvedčenie zmeniť a odstrániť hlboko zakorenené pocity nenávisti a nedôvery. Čo zapôsobilo na ich myseľ a srdce? To sa dozviete v nasledujúcom článku.

[Zvýraznený text na strane 6]

„Brutálne zaobchádzanie ma len uistilo, že moja nenávisť je opodstatnená. Bol som presvedčený, že aj keby som musel zomrieť, aby sa niečo zmenilo, stálo by to za to.“ ​(Joseba)