Svet bez terorizmu — je to možné?
Svet bez terorizmu — je to možné?
„MUSÍME bojovať... o srdce a myseľ.“ K tomuto záveru sa dospelo po 20-ročnom výskume osobnostných profilov ľudí označených za teroristov.
Čo však môže zmeniť srdce a myseľ človeka, ktorý sa hlboko zaplietol do páchania násilia a ktorého ovládla túžba po pomste?
Kniha, ktorá dokáže zmeniť srdce
V 90. rokoch minulého storočia začal Hafeni skúmať svoje náboženské presvedčenie a rozhodol sa zadovážiť si Bibliu. Opísal to takto: „Najprv som skúmal evanjeliá [biblické knihy Matúš, Marek, Lukáš a Ján], ktoré opisujú život Ježiša. To, čo som sa dočítal o jeho osobnosti a o jeho láskavom a nestrannom prístupe k ľuďom, ma už po krátkom čase k nemu priťahovalo. Bol to balzam na dušu.“
Hafeni sa vyjadril, že ako čítal ďalej, „jeden úsek z Biblie v ňom zvlášť zarezonoval — Skutky 10:34 a 35“. Píše sa tam: „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“
„Usúdil som, že za tribalizmus, nacionalizmus a rasové predsudky si môžu ľudia sami,“ povedal. „Pochopil som, že posolstvo Biblie dokáže zmeniť ľudské uvažovanie a že najdôležitejšie v živote je mať Božie schválenie. Je to dôležitejšie ako bojovať za ľudí nejakého kmeňa, rasy či farby pleti.“
Joseba, citovaný v predošlom článku, bol vodcom malého komanda, ktoré chcelo vyhodiť do vzduchu policajnú stanicu. „Ale skôr, ako sme to mohli uskutočniť,“ povedal, „ma zatkli a bol som dva roky vo väzení.“ Neskôr začala jeho manželka Luci s pomocou Jehovových svedkov študovať Bibliu. Časom sa do ich rozhovorov zapojil aj Joseba.
Spätne to zhodnotil: „Keď som lepšie spoznal Ježiša, stal sa mi vzorom. Jedno jeho vyjadrenie na mňa zvlášť zapôsobilo: ‚Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.‘ Vedel som, že je to pravda.“ (Matúš 26:52) Uznal: „Keď niekoho zavraždíte, v jeho príbuzných to len vyvolá nenávisť a túžbu po pomste. Násilie plodí iba bolesť, nevytvára lepší svet.“ Joseba začal meniť svoje zmýšľanie.
Hafeni i Joseba z vlastnej skúsenosti vedia, že biblické učenie môže výrazne ovplyvniť život. Biblia hovorí, že „Božie slovo je živé a vykonáva moc“ a že dokáže rozoznávať „úmysly srdca“. (Hebrejom 4:12) Vďaka moci Božieho Slova už mnoho ľudí napravilo svoje zmýšľanie a konanie. Ale môžeme mať istotu, že medzi tými, ktorí skutočne žijú podľa biblického učenia, existuje na celom svete jednota?
Bratstvo spojené láskou
Keď Hafeni začal chodiť na zhromaždenia Jehovových svedkov, hlboko tam naňho
zapôsobil súlad medzi ľuďmi rôznych rás. „Bol som úplne vo vytržení, keď som sedel vedľa belochov,“ vyjadril sa. „Nikdy som si nemyslel, že jedného dňa budem môcť belochovi povedať ‚brat‘. Medzi svedkami som videl jednotu, po akej som vždy túžil. A aj keď boli rôznych rás, prejavovali si lásku. To ma uistilo, že ich náboženstvo je pravé.“Ježiš povedal, že jeho pravých nasledovníkov bude možné rozpoznať podľa toho, že majú „lásku medzi sebou“. (Ján 13:34, 35) Okrem toho sa odmietal zapojiť do politických sporov a svojim učeníkom povedal: „Nie ste časťou sveta.“ (Ján 6:15; 15:19; Matúš 22:15–22) V tom období sa pravé kresťanstvo vyznačovalo láskou a neutralitou a rovnako je to i dnes.
Ježišovo učenie v praxi
Ale ako môže láska odolať náporu rozdeľujúcich vplyvov, ktoré sú živnou pôdou pre terorizmus? Často sa stáva, že keď politické otázky vyvolajú nevraživosť, ľudia sa z lojálnosti priklonia k svojej rase, národu či k etniku a ako jednotlivci či ako celé národy sa postavia proti sebe.
Napríklad v roku 1914 Gavrilo Princip, podnietený národnou hrdosťou, spáchal atentát na dediča rakúsko-uhorského trónu, arcivojvodu Františka Ferdinanda. Gavrilo Princip bol členom organizácie Čierna ruka, ktorá vo svojom manifeste vyhlásila, že na ceste za svojimi cieľmi uprednostňuje „revolučný boj pred kultúrnymi aktivitami“. Atentát bol podnetom na rozpútanie vojny medzi takzvanými kresťanskými národmi. Tá vyústila do prvej svetovej vojny a vyžiadala si životy miliónov vojakov, ktorí tvrdili, že nasledujú Ježiša, „Knieža pokoja“. (Izaiáš 9:6)
Po skončení tejto vojny významný duchovný Harry Emerson Fosdick verejne kritizoval predstaviteľov takzvaného kresťanstva, že neučia členov svojich cirkví, aby nasledovali Ježišov príklad. „Vychovávali sme mužov pre vojnu,“ napísal. „Z bojovníkov sme urobili našich hrdinov, a dokonca i v kostoloch sme mali bojové vlajky.“ Na záver dodal: „Jedným kútikom úst sme chválili Knieža pokoja a druhým sme oslavovali vojnu.“
Naproti tomu v sociologickej štúdii uverejnenej v roku 1975 sa písalo: „Jehovovi svedkovia [si] dôsledne zachovávajú postoj nenásilnej ,kresťanskej neutrality‘, a to počas dvoch svetových vojen i počas ďalších vojenských konfliktov v období ‚studenej vojny‘.“ Aj keď sa so svedkami zle zaobchádzalo a boli väznení, „nikdy sa neodplácali násilím“. V štúdii
sa na záver uvádzalo: „Učenie Jehovových svedkov vychádza z presvedčenia, že Biblia je inšpirované Božie slovo.“Úžitok z uplatňovania biblických zásad
Jeden z bývalých belgických premiérov raz dostal od suseda knihu Najväčší človek, ktorý kedy žil, zaoberajúcu sa Ježišovým životom. Hlboko naňho zapôsobilo, čo sa v nej dočítal. Susedovi napísal: „Je úplne jasné, že keby sa ľudia viac zaujímali o posolstvo evanjelia a uplatňovali zásady Ježiša Krista, svet by dnes vyzeral úplne inak.“
„Nepotrebovali by sme bezpečnostnú radu ani by sa nediali teroristické útoky,“ dodal, „násilie by bolo zakázané.“ No dospel k záveru: „Všetko je to len zbožné želanie.“ Ale je to naozaj tak? Aj v dnešnom svete presiaknutom násilím Biblia pomohla mnohým ľuďom z každého prostredia zavrhnúť násilné konanie a prekonať zatrpknutosť, ktorá sa v ľuďoch hromadí pre svojvoľné krviprelievanie trvajúce celé desaťročia.
Ako sme videli v úvodnom článku, pri výbuchu bomby, ktorú nastražila jedna militantná skupina, Andre skoro zahynul spolu s viacerými svojimi známymi. Neskôr spoznal a uplatnil biblickú radu, že máme ‚ochotne odpúšťať‘. (Kolosanom 3:13) Hafeni, ktorý sa roky po spomenutom bombovom útoku stal členom tej militantnej skupiny, sa neskôr naučil uplatňovať biblické zásady a zanechal násilné spôsoby. (Žalm 11:5) Andre i Hafeni sú dnes Jehovovými svedkami a spolupracujú v prekladateľskom oddelení Jehovových svedkov v jednej africkej krajine.
Záruka bezpečnej budúcnosti
Na celom svete milióny ľudí zisťujú, že keď skúmajú Bibliu, rastie ich viera v bezpečnú budúcnosť. Napríklad Andre jedného dňa svojmu susedovi ukazoval v Biblii sľub o spravodlivom novom svete. (Izaiáš 2:4; 11:6–9; 65:17, 21–25; 2. Petra 3:13) Zrazu dom, v ktorom boli, obkolesili vojaci ozbrojení automatickými zbraňami a prikázali Andremu, aby vyšiel von. Keď sa dozvedeli, že Andre je učiteľom Biblie a že sused ho rád počúva, odišli.
Vojaci prišli práve vtedy, keď Andre dovysvetľoval, že Boh zasiahne do diania na zemi podobne ako za Noacha, keď „zem bola naplnená násilím“. (1. Mojžišova 6:11) Boh odstránil vtedajší svet celosvetovou potopou a zachoval nažive mierumilovného Noacha s rodinou. „Ako boli Noachove dni, práve taká bude aj prítomnosť Syna človeka,“ povedal Ježiš. (Matúš 24:37–39)
Ježiš, ‚Syn človeka‘, bol vybratý Bohom za vládcu nebeskej vlády nazvanej Božie Kráľovstvo a onedlho povedie Božie nebeské sily, keď budú zo zeme odstraňovať násilie. (Lukáš 4:43) Ježiš ako nebeský Kráľ bude ‚ku každému spravodlivý‘ a všade ‚bude vládnuť pokoj‘. Svojich poddaných ochráni „pred krutou a násilnou smrťou“. (Žalm 72:7, 14, Contemporary English Version)
Potom všetci, ktorí milujú spravodlivosť a podriadia sa tomuto nebeskému Kráľovi, na vlastné oči uvidia, ako sa zem zmení na pokojný raj. (Lukáš 23:42, 43) Biblia obsahuje sľub, že ‚pokoj a spravodlivosť bude vládnuť každému vrchu a kopcu‘. (Žalm 72:1–3, CEV)
Páčilo by sa vám žiť vo svete pod vládou takého kráľa? V tom čase bude terorizmus vecou minulosti.
[Zvýraznený text na strane 7]
Hafeni i Joseba z vlastnej skúsenosti vedia, že biblické učenie môže výrazne ovplyvniť život
[Zvýraznený text na strane 9]
‚Keby ľudia viac uplatňovali zásady Ježiša Krista, svet by dnes vyzeral úplne inak. Nepotrebovali by sme bezpečnostnú radu ani by sa nediali teroristické útoky a násilie by bolo zakázané.‘ (bývalý belgický premiér)
[Obrázok na strane 8]
Biblické zásady pomohli Hafenimu i Andremu, aby si prejavovali pravú kresťanskú lásku