Tatári — starý národ v modernej dobe

OD DETSTVA si pamätám, ako sa u nás hovorilo: „Rusi sú len prezlečení Tatári.“ Vždy som sa považoval za Rusa, no nedávno mi príbuzní povedali, že môj starý otec bol Tatár. * Keď to hovorím priateľom, niektorí mi povedia, že aj oni majú tatárske korene.

Bolo pre mňa zaujímavé dozvedieť sa o niektorých známych Tatároch a o ich úspechoch v umení, športe a iných oblastiach. Napríklad aj baletný majster Rudolf Nurijev, ktorý významne ovplyvnil tanečné umenie, sa narodil do tatárskej rodiny žijúcej v Rusku. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu žije okolo sedem miliónov Tatárov. Rád vám porozprávam, čo som o nich zistil.

Ich dejiny

Tatári sa mnoho stáročí spomínajú v spojitosti s Mongolmi a Turkami. V 13. storočí sa zapojili do vojenských ťažení vedených mongolským vodcom Džingischánom. * Jeho ríša sa rozprestierala na obrovskom území, približne takom rozsiahlom, aké zaberal bývalý Sovietsky zväz. V roku 1236 asi 150 000 Džingischánových bojovníkov tiahlo na územie dnešnej Európy, ktorej východnú hranicu tvorí pohorie Ural. Tam napadli najprv ruské mestá.

Keď krátko nato Mongoli dobyli Rusko, založili mongolsko-turecký štát, ktorého západná časť sa niekedy označuje ako Zlatá horda. Jeho hlavné mesto Saraj Batu ležalo na dolnom toku rieky Volgy. Do územia tohto štátu spadala časť Sibíri a pohoria Ural, ako aj ďaleké pohoria Karpát a Kaukazu, ktoré dnes ležia na území Ukrajiny a Gruzínska. Ruské kniežatstvá boli prinútené platiť Zlatej horde poplatky. V 15. storočí sa Zlatá horda rozpadla na chanáty, napríklad krymský, astrachánsky a kazanský.

Tatársko a jeho hlavné mesto Kazaň

V najvýchodnejšom kúte európskej časti Ruska dnes leží Tatárska republika, ktorá je domovom približne štyroch miliónov ľudí rôznych národností. Zaberá plochu asi 68 000 štvorcových kilometrov a považuje sa za jednu z „ekonomicky najvyspelejších oblastí Ruskej federácie“. Je jedným z hlavných ruských dodávateľov ropy a zemného plynu. Má viacero letísk a je výrobcom lietadiel a automobilov.

Kazaň je moderné mesto s miliónom obyvateľov a leží pri sútoku riek Volga a Kazanka. Je to jedno z mnohých ruských miest,  ktoré majú vybudované nádherné metro. * Každá stanica má svoj štýl. Niektoré sú moderné, z iných dýcha orientálna či stredoveká atmosféra. Jedna stanica je ozdobená 22 mozaikovými freskami zobrazujúcimi výjavy z tradičných tatárskych rozprávok.

V roku 1804 ruský cár Alexander I. založil Kazanskú univerzitu. Bola prvou univerzitou v Tatársku a je stále významným centrom vzdelania a kultúry. Má jednu z najväčších knižníc v Rusku. V jej zbierke je päť miliónov publikácií vrátane 30 000 starovekých rukopisov, z ktorých niektoré sa datujú do deviateho storočia n. l.

Je veľmi príjemné poprechádzať sa po Baumanovej ulici v centre mesta. V tejto oblasti nájdete veľa lákavých obchodíkov a kaviarničiek. Keď sme tu s manželkou nedávno boli, okrem prehliadky mesta sme si vychutnali aj príjemnú plavbu po Volge.

K dominantám mesta patrí vychýrený Kazanský kremeľ, stará pevnosť, ktorej budovy sa datujú do 16. storočia. Je jedinou tatárskou pevnosťou v Rusku, ktorá sa zachovala do dnešných dní. Za jej kamennými múrmi sa nachádza veža Sujumbika, budovy tatárskej vlády, mešita a pravoslávny kostol.

V roku 2000 bol Kazanský kremeľ zaradený do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Komplex kremľa vyzerá mimoriadne vznešene v noci, pretože pohľad naň dotvárajú svetlá lámp odrážajúcich sa v rieke.

Ľudia a jazyky

Tatári sú najväčšou skupinou spomedzi turkických národov žijúcich v Rusku a údajne je ich asi päť a pol milióna. No v skutočnosti sa nevie, koľko ich v tejto rozľahlej krajine žije.

Tatárčina patrí do rodiny turkických jazykov, v ktorej je aj azerbajdžančina, baškirčina, jakutčina, kazaština, kirgizština,  nogajčina, turečtina, turkomančina, tuviančina a uzbečtina. Niektoré z týchto jazykov sú si také podobné, že ľudia, ktorí nimi hovoria, si navzájom rozumejú.

Na celom svete hovorí turkickými jazykmi viac ako sto miliónov ľudí. V tatárskych mestách počuť na uliciach tatárčinu rovnako ako ruštinu a oba jazyky sa používajú v novinách, knihách, rozhlase a televízii. V divadlách sa hrajú hry v tatárčine a ich témou je história, folklór a každodenný život Tatárov.

V Kazani a iných mestách sú nápisy na obchodoch a názvy ulíc tak v ruštine, ako aj v tatárčine. Ruština prebrala veľa slov z tatárčiny. V roku 1928, keď Tatársko patrilo k Sovietskemu zväzu, prešla písomná forma tatárčiny z arabskej abecedy na latinku. Od roku 1939 sa tatárčina zapisuje v azbuke podobnej tej, ktorá sa používa v ruskom jazyku.

Národné tradície

V minulosti boli Tatári lovcami a chovali dobytok. Ešte aj dnes je pre tradičnú kuchyňu typických veľa jedál z mäsa. Jedným z nich je beleš, obľúbené jedlo mnohých tatárskych rodín. Pripomína bochník plnený zemiakmi, mäsom, cibuľou a koreninami. Pečie sa asi dve hodiny. Potom sa položí na stôl a zahorúca,  ešte kým z neho stúpa para, sa pred všetkými rozkrája.

Z národných sviatkov je azda najstarším a najznámejším sabantuj. Vychádza z pohanského zvyku, ktorého súčasťou boli spoločné modlitby a obete slnečnému bohu a duchom predkov. Verilo sa, že tieto obete zaistia ľuďom pokračovanie ich rodovej línie, plodnosť zvierat a bohatú úrodu na poliach.

Tatári milujú kone. Sú neodmysliteľným prvkom ich tradičnej kultúry a sú úzko späté s ich niekdajším kočovným spôsobom života. V Kazani sa nachádza jeden z najexkluzívnejších hipodrómov na svete. Jeho súčasťou je 12 stajní, veterinárna klinika a nechýba dokonca ani bazén pre kone!

Čo prinesie budúcnosť

V Koráne sa uvádza: „Ako Sme napísali v Žalmoch po zjavení zákona, že zem zdedia Moji verní služobníci.“ ​(Súra 21, Proroci, verš 105) Zjavne je to odvolávka na jeden z Dávidových žalmov, ktoré boli zapísané do Biblie 1 500 rokov predtým. V Žalme 37:29 čítame: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“

Z ktorých národov či etník budú pochádzať títo šťastní, spravodliví ľudia? Jedno proroctvo z indžílu (niektoré zo spisov, ktoré sa bežne označujú ako Nový zákon) hovorí, že títo ľudia budú tvoriť „veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. (Zjavenie 7:9) Aké príjemné bude žiť v pestrom medzinárodnom bratstve, ktoré bude prekvitať na celej zemi! *

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 25]

BOŽIE MENO V TATÁRČINE

Tatár M. Chužajev v knihe Dinnər Tarixb (Svetové náboženstvá) uvádza, že Adama vytvoril Jachve Allah, teda Jehova Boh. Aj v tatárskom vydaní Pentateuchu, čo je prvých päť kníh dnešnej Biblie, je k 1. Mojžišovej 2:4 poznámka pod čiarou, kde sa o Božom mene píše: „Je možné, že starovekí Hebreji vyslovovali toto meno ako Jahveh.“

[Rámček na strane 26]

JEHOVOVI SVEDKOVIA V TATÁRSKU

Jehovovi svedkovia v Rusku organizujú kurzy tatárskeho jazyka, pretože veľmi túžia odovzdať ľuďom dobrú správu o Božom Kráľovstve. Jedna žena z Tatárska povedala: „To, čo som sa dozvedela o Bohu v mojom rodnom jazyku, ma dojalo k slzám.“

V roku 1973 začala skupinka Jehovových svedkov z Tatárska usporadúvať zhromaždenia s cieľom študovať Bibliu v tatárčine. V 90. rokoch Jehovovi svedkovia začali vydávať v tomto jazyku biblickú literatúru. * A v roku 2003 vznikol v tatárskom meste Naberežnie Čelny prvý tatársky zbor Jehovových svedkov. Dnes je v tejto krajine osem tatárskych zborov a ďalších 20 skupín je v Rusku.

V roku 2008 prišli na oblastný zjazd v tatárčine delegáti z Astrachánu, Povolžia, Uralu, zo Západnej Sibíri i z najsevernejších častí Ruska. Dnes je v Tatársku 36 zborov a skupín, kde vyučovanie prebieha v tatárčine, ale aj v ruštine a v ruskej posunkovej reči. Patrí do nich viac ako 2 300 ľudí, ktorí aktívne pomáhajú druhým dozvedať sa pravdu o Bohu.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 27]

ZO ŠPORTOVCA SA STÁVA PASTIER

Piotr Markov sa narodil v roku 1948 v jednej tatárskej dedine. Tridsať rokov ho druhí dobre poznali pre jeho športové výkony v zápasení a vo vzpieraní. Raz sa mu podarilo zdvihnúť 32-kilogramové závažie 130-krát za sebou. Dnes ho ľudia dobre poznajú ako Jehovovho svedka, ktorý v tatárčine i ruštine hovorí druhým o Bohu a pomáha im vyrovnávať sa s problémami, s ktorými sa v živote stretávajú.

Tým napodobňuje nášho starostlivého Stvoriteľa, o ktorom v Izaiášovi 40:11 čítame: „Ako pastier bude pásť svoje stádo. Svojím ramenom zozbiera jahňatá; a ponesie ich v náručí. Dojčiace bude starostlivo sprevádzať.“

[Obrázok]

Piotr dnes slúži ako duchovný pastier

[Mapa na strane 24]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

RUSKO

URAL

MOSKVA

Petrohrad

TATÁRSKA REPUBLIKA

Kazaň

Volga

[Obrázok na strane 25]

Kazanský kremeľ na Kazanke

[Prameň ilustrácie]

© Michel Setboun/​CORBIS

[Obrázok na strane 26]

„Beleš“ je obľúbeným jedlom mnohých tatárskych rodín