Terezín — pevnosť, ktorá ukrývala utrpenie

NA POLCESTE medzi Drážďanmi a Prahou sa nachádza mestečko Terezín (známe aj ako Theresienstadt). Jeho súčasťou je rozsiahla pevnosť, ktorá je obohnaná mohutným valom. Bola postavená, aby zabránila cudzím armádam preniknúť do krajiny a aby ochránila obyvateľov priľahlej oblasti.

Dal ju postaviť Jozef II., nemecký kráľ a cisár Svätej rímskej ríše, ktorý bol prítomný pri zememeračských prácach aj pri položení základného kameňa koncom roku 1780. Pevnosť bola postavená na počesť jeho matky cisárovnej Márie Terézie, a preto dostala názov Terezín. * V istom období pracovalo na výstavbe údajne až 14 000 robotníkov. Väčšina prác bola dokončená v priebehu štyroch rokov, teda do roku 1784.

Terezín bol potom najväčšou pevnosťou v krajinách, kde vládli Habsburgovci. Pri jeho výstavbe sa použili techniky, ktoré v tom čase nemali obdobu. No skôr než bola pevnosť dostavaná, vojenské taktiky a stratégie prešli obrovskými zmenami.

Nepriateľské vojská pri invázii už neobliehali hrady. Obkľúčili okolité dediny a vyplienili ich. Preto v roku 1888 Terezín prišiel o štatút vojenskej pevnosti. Za jeho širokým valom vyrástli očarujúce parky s chodníčkami a lavičkami.

Pevnosť a mesto

Terezínska pevnosť bola vybudovaná ako opevnené mesto. Za jej masívnym valom sa nachádzali ubytovne pre vojakov, ich rodiny a ďalších civilistov.

Vedľa hlavnej pevnosti bola postavená menšia, ktorá slúžila ako vojenská väznica. Začiatkom 19. storočia v nej boli zadržiavaní politickí odporcovia Habsburgovcov. Asi o sto rokov tam boli uväznení aj mladíci, ktorí boli v roku 1914 zapletení do vraždy arcivojvodu Františka Ferdinanda v Sarajeve. Keďže ešte nemali 20 rokov, nemohli byť odsúdení na smrť. No aj tak väčšina z nich onedlho vo väzení zomrela. Boli mučení a niektorí sa pomiatli. Gavrilo Princip, hlavný páchateľ, tam zomrel ešte počas prvej svetovej vojny.

Malá pevnosť si získala povesť jednej z najhorších väzníc v Rakúsko-Uhorsku.  Väzni boli často držaní v ťažkých okovách v chladných a vlhkých podzemných kobkách. Za druhej svetovej vojny však slúžila ešte strašnejšiemu účelu.

„Kúpele“ Terezín

Keď na územie dnešnej Českej republiky prišli nacisti a prevzali nad ním kontrolu, začali v roku 1941 do hlavnej pevnosti presídľovať Židov. Mesto Terezín zmenili na uzavreté židovské geto. Tvrdili, že rasová segregácia je nutná, aby sa predišlo konfliktom medzi Židmi a nežidovským obyvateľstvom. Hoci nacisti prezentovali Terezín ako kúpeľné mestečko, kde sa môžu chodiť liečiť iba Židia, tajne ich plánovali vyhladiť.

Vo východnej časti Európy už nacisti zriadili vyhladzovacie tábory, kam boli postupne posielaní na smrť Židia z Terezína a podobných miest. * Hoci sa o týchto táboroch všeobecne vedelo už od polovice 30. rokov 20. storočia, nacistická propaganda ich vykresľovala ako bežné nápravno-výchovné zariadenia. No chýrov o podmienkach v táboroch pribúdalo. Preto bol na nacistických predstaviteľov vyvíjaný nátlak, aby sa k týmto obvineniam vyjadrili. A tak nacisti zosnovali plán, ako svoje stanovisko predložia medzinárodnej verejnosti. Čo teda urobili?

Počas druhej svetovej vojny, konkrétne v rokoch 1944 a 1945, boli do Terezína pozvaní zástupcovia Medzinárodného Červeného kríža, aby si prehliadli hlavnú pevnosť a na vlastné oči videli, čo sa tam deje. Aby nacisti navodili predstavu, že Terezín je iba kúpeľné mestečko, urobili v ňom rozsiahle skrášľovacie úpravy.

Čísla blokov nahradili ľubozvučnými názvami ulíc. Zriadili fiktívnu banku, materskú školu a obchody. V centre geta dokonca otvorili kaviareň. Na domoch opravili fasády, v hlavnom parku vysadili novú zeleň a postavili altánok, v ktorom usporiadali promenádne koncerty.

Potom zástupcov Červeného kríža pozvali na prehliadku so sprievodcom. Počas nej sa mohli porozprávať s predstaviteľmi židovskej „samosprávy“. Týchto ľudí však nacisti dôkladne vybrali spomedzi obyvateľov a pri viacerých nácvikoch ich naučili,  ako majú odpovedať. Pri oboch inšpekciách sa nacistom podarilo zástupcov Červeného kríža oklamať, a preto vo svojich správach mylne Terezín opísali ako bežné židovské mesto, ktoré sa dobre stará o svojich obyvateľov. Po ich odchode Židia za hradbami geta ďalej trpeli, hladovali a zomierali. Len máloktorí sa dožili konca druhej svetovej vojny.

Malá pevnosť

Nacisti využívali Malú pevnosť ako väzenie. Tamojšie podmienky sa veľmi nelíšili od podmienok v koncentračných táboroch. Pre mnohých z tých desiatok tisíc mužov a žien, ktorí boli v Malej pevnosti uväznení, to bola iba prestupná stanica na ceste do väčších táborov na území Tretej ríše.

V Malej pevnosti bolo uväznených minimálne 20 Jehovových svedkov z Prahy, Plzne a ďalších miest. Aký zločin spáchali? Odmietli podporovať nacistov a zostávali neutrálni v politických otázkach. Napriek tomu, že ich zvestovateľská činnosť bola zakázaná, neprestávali druhým rozprávať o dobrom posolstve z Biblie. Trpeli len a len pre svoju vieru. Niektorí boli popravení alebo umučení na smrť.

Čo sa môžeme naučiť

V Biblii čítame: „Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana. Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ ​(Žalm 146:3, 4) Terezínska pevnosť je názorným príkladom, aké pravdivé sú tieto slová.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 20]

JEHOVOVI SVEDKOVIA V MALEJ PEVNOSTI

Jehovovi svedkovia uväznení v Terezíne boli väčšinou najprv vypočúvaní na pražskom veliteľstve gestapa. Z Terezína boli zvyčajne poslaní do koncentračných táborov v Nemecku. Ako sa vyrovnávali s ťažkými podmienkami vo väzení a s izolovanosťou?

Istá svedkyňa, ktorá bola uväznená v Terezíne, si spomína: „Nechcela som zabudnúť biblické náuky, a tak som si ich neustále opakovala. V každom väzení, do ktorého ma poslali, som hľadala ďalších svedkov. Keď som sa o nejakých dozvedela, usilovala som sa s nimi skontaktovať. Zároveň som sa snažila hovoriť o svojom presvedčení druhým, ako to len bolo za daných okolností možné.“

Tento prístup jej zjavne pomohol. Zachovala si vernosť Bohu nielen počas uväznenia, ale aj v rokoch, ktoré nasledovali.

[Obrázok na strane 18]

Známka z čias druhej svetovej vojny s idylicky zobrazeným Terezínom

[Obrázok na strane 19]

Noví väzni privádzaní do barakov. Nápis v nemčine „Arbeit macht frei“ znamená „Práca oslobodzuje“

[Obrázok na strane 19]

Prične v ženskej časti pevnosti

[Obrázok na strane 20]

Hlavný vchod do Malej pevnosti

[Prameň ilustrácií na strane 19]

Obe fotografie: S láskavým dovolením Memorial Terezín