NARODIL som sa v roku 1943 v meste Rubottom v americkom štáte Oklahoma. Už v detstve som všetko riešil násilím. V poslednom ročníku na strednej škole som začal piť. Keďže môj otec bol násilnícky alkoholik a ja som tiež pil, alkohol vytvoril medzi nami podivné puto. Chodievali sme spolu na tanečné zábavy a iné podujatia, len aby sme mohli piť a biť sa.

V roku 1966 som sa oženil so Shirley a narodili sa nám dve deti, Angela a Shawn. S alkoholom som však neprestal. Keďže peniaze, ktoré som zarábal, nám nestačili, začal som pestovať a predávať marihuanu. Robil som aj vyhadzovača v miestnych baroch, čo mi umožňovalo uspokojovať túžbu po alkohole a násilí. V tom období som nemal strach z ničoho a z nikoho. A s tým, ako sa cítia druhí, som si starosti nerobil.

Shirleyin bratranec sa presťahoval do Kalifornie. Tam začal študovať Bibliu a stal sa Jehovovým svedkom. Keď sa vrátil do Oklahomy, to, čo sa dozvedel, povedal Shirley. Shirley hneď pochopila, že je to pravda. Začala horlivo študovať Bibliu a rozhodla sa, že aj ona sa stane svedkyňou. V roku 1976 sa dala pokrstiť. Ja som s jej náboženstvom nechcel mať nič spoločné. Hovoril som jej: „Nikoho mi sem nevoď! Aj tak to nepomôže.“

Shirley nikdy neurobila kompromis a neporušila biblické zásady a stále mi dávala najavo svoju lásku. Vždy, keď išla s deťmi na kresťanské zhromaždenie do sály Kráľovstva, láskavo pozývala aj mňa. Takisto Angela ma prosievala: „Ocko, poď s nami!“

Pretože som bol zapletený do nelegálnej činnosti, často som mal pri sebe pištoľ. Stávalo sa tiež, že som sa na niekoľko dní vytratil, čo spôsobovalo napätie v manželstve. Keď som sa vrátil domov, chcel som si manželku udobriť, a tak som išiel na niekoľko zhromaždení. Svedkovia sa ku mne vždy správali láskavo a ich učenie mi dávalo zmysel.

Po čase mi jeden zborový starší navrhol, či by som nechcel študovať Bibliu. Súhlasil som. No to, čo som sa učil, na mňa, žiaľ, veľký účinok nemalo — hlavne preto, lebo som  sa ďalej stretával so starými kamarátmi. Starší to vedel, preto mi ukázal v Biblii niektoré zásady o tom, aká nebezpečná je zlá spoločnosť. (1. Korinťanom 15:33) Hoci boli jeho rady založené na Biblii, urazil som sa, prestal som študovať a ešte viac som sa venoval tomu, čomu predtým. Ako som len svojou hlúpou pýchou ubližoval Shirley i deťom!

V roku 1983 som dostal smutnú správu. Môj synovec, ktorého som mal veľmi rád, zomrel. Hlboko ma to zasiahlo a podnietilo ma to k tomu, aby som sa zamyslel nad svojím životom. Videl som, ako škodím svojmu manželstvu i svojej rodine — tomu, čo bolo pre mňa najcennejšie. Vtedy nastal u mňa zlom. Na synovcovom pohrebe ku mne pristúpil starší svedok, ktorý sa volal John, láskavo ma jednou rukou objal a povedal: „Chcem len, aby si vedel, že ťa máme stále radi.“ Práve také povzbudenie som potreboval! Na druhý deň som Johnovi zatelefonoval a povedal som mu, že chcem opäť študovať Bibliu. Dúfal som, že tentoraz sa mi podarí urobiť zmeny, ktoré som mal urobiť už dávno.

Na našom prvom štúdiu sme sa s Johnom rozprávali o modlitbe a povedal som mu, že to skúsim. Ďalší deň som si išiel hľadať poctivú prácu, ale nič som nenašiel. Cestou autom som sa nahlas modlil: „Jehova, ak chceš, aby som tu zostal bývať, nájdi mi prácu.“ Potom som si pomyslel: ‚To je ale hlúposť — som za volantom a rozprávam sa sám so sebou!‘ Bolo jasné, že musí prejsť ešte veľa času, kým si vypestujem vieru v Boha ako v ‚Toho, ktorý vypočúva modlitbu,‘ a kým sa zlepší kvalita mojich modlitieb! (Žalm 65:2) Na moje prekvapenie som však hneď na druhý deň dostal pracovnú ponuku!

Potom som sa začal modliť častejšie a úprimnejšie. Znovu a znovu som videl, ako ma Jehova požehnáva. Vždy som veril v Boha, ale po týchto skúsenostiach som si uvedomil, aké pravdivé sú slová zapísané v 1. Jána 5:14, že Boh „nás počuje, nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle“. Keď som spoznal silu modlitby, prehĺbila sa moja láska k Jehovovi i dôvera v to, ako nás vedie. (Príslovia 3:5, 6)

Keď som opäť začal chodiť na kresťanské zhromaždenia, svedkovia ma vrúcne privítali. Okrem toho som pochopil, že sa naozaj ‚milujú navzájom vrúcne zo srdca‘, čo na mňa  veľmi zapôsobilo. (1. Petra 1:22) Začal som tiež chápať múdrosť zapísanú v Prísloviach 13:20: „Kto chodí s múdrymi, zmúdrie, ale ten, kto sa stýka s hlupákmi, zle pochodí.“

Roky som svojej rodine spôsoboval ťažkosti a bolesť, ale teraz som sa snažil byť pokojný, komunikatívnejší a lepší manžel i otec. Začal som uplatňovať biblické rady, podľa ktorých „majú manželia milovať svoje manželky ako vlastné telá“ a otcovia ‚nemajú dráždiť svoje deti, aby neboli skľúčené‘. (Efezanom 5:28; Kolosanom 3:21)

Pochopiteľne, zmeny, ktoré som robil, mali úžasný vplyv na moju rodinu. Vďaka tomu som videl, aké pravdivé sú Ježišove slová z Matúša 5:3: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ Konečne som našiel pravé šťastie!

V júni 1984 bol na zjazde Jehovových svedkov vedený rozhovor s mojou dcérou Angelou. Rozprávala o tom, akým človekom som kedysi bol a aké zmeny som neskôr urobil. Na záver povedala, že je nevýslovne šťastná, keď ma teraz vidí sedieť v prvom rade medzi tými, ktorí sa v ten deň chcú dať pokrstiť.

Som veľmi vďačný, že Jehova to nevzdáva s ľuďmi, ako som ja! Veľmi ďakujem aj Shirley a našim deťom, že to so mnou nevzdali. Shirley ako pravá kresťanka lojálne uplatňovala nabádanie z 1. Petra 3:1: „Manželky, buďte podriadené vlastným manželom, aby niektorí, ak nie sú poslušní slovu, boli získaní bez slova správaním svojich manželiek.“ Po celé tie roky, čo som si tvrdohlavo išiel vlastnou cestou, bola oddaná, trpezlivá a vynikala dobrým správaním. Vďaka tomu som konečne dostal rozum.

Odkedy som sa dal pokrstiť, často ju dávam za príklad bratom a sestrám, ktorých chcem povzbudiť, aby nelámali palicu nad svojím manželským partnerom, ktorý nemá rovnaké presvedčenie ako oni. Hovorievam: „Keď príde ten správny čas, Jehova môže použiť moc svojho Slova, Biblie, a tvoje dobré správanie, aby pomohol tvojmu manželskému partnerovi zmeniť sa — hoci sa to na prvý pohľad môže zdať nepravdepodobné.“