V SÚČASNOSTI dominuje priemyslu automatizovaná výroba, a to najmä pri rutinných a monotónnych činnostiach. Ale kedy sa objavili prvé automatické, nastaviteľné zariadenia? Bolo to len pred niekoľkými storočiami počas priemyselnej revolúcie v Európe? Možno budete prekvapení, ale automaty boli vynájdené omnoho skôr.

Na začiatku obdobia známeho ako zlatý vek islamskej vedy, ktoré trvalo od 8. do približne 13. storočia n. l., učenci na Blízkom východe prekladali vedecké a filozofické texty do arabčiny, a tak sa zachovali diela slávnych Grékov, ako boli Archimedes, Aristoteles, Filón z Byzantionu, Herón z Alexandrie a Ktésibios. * Vďaka týmto, ako aj iným dielam moslimský svet — rozprestierajúci sa od Afganistanu cez Blízky východ a severnú Afriku až po Španielsko — mal k dispozícii poznatky, na základe ktorých sa dali vyrábať automaty.

Ako uviedol historik techniky Donald Hill, tieto stroje dokázali „nepretržite pracovať dlhý čas — hodiny, dni i dlhšie — bez toho, aby do ich chodu musel zasiahnuť človek“. Ako to bolo možné? Vďaka tomu, že konštruktéri vynašli účinné riadiace mechanizmy, ktoré umožnili automatizáciu. Ako stály zdroj energie slúžila voda v nádržiach umiestnených nad strojmi. Klapky sa otvárali a zatvárali automaticky a automaticky sa menil aj smer toku vody. Stroje boli vybavené samočinným regulačným systémom, ako aj tým, čo historik Hill nazval „predchodcovia poistných mechanizmov“. Uveďme si niekoľko príkladov.

Vynálezcovia banú Músá, čo v arabčine znamená „synovia Músu“, boli traja bratia, ktorí žili v Bagdade v 9. storočí. Čerpali z diel svojich predchodcov z čias helenizmu, Filóna a Heróna, a inšpirovali sa aj čínskymi, indickými a perzskými konštruktérmi. Zhotovili viac ako 100 zariadení, medzi ktoré podľa slov vedeckého spisovateľa Ehsana Masooda patrili fontány, ktoré v pravidelných intervaloch menili tvar prúdu vody, hodiny s efektnými doplnkovými mechanizmami a nádoby, ktoré automaticky servírovali nápoje a vďaka dômyselným kombináciám plavákov, klapiek a vodných násosiek sa samy dopĺňali. Ako napísal historik vedy Jim al-Khalili, synovia Músu zhotovili aj jednoduché automaty: „čašníčku“ v životnej veľkosti, ktorá podávala čaj, a tiež hráča na flaute, čo bol „zrejme prvý programovateľný stroj“.

Tieto automaty mali veľa spoločného s dnešnými strojmi. No „namiesto elektroniky využívali hlavne tlak vody. Ale aj tak je veľa princípov fungovania rovnakých,“ napísal Ehsan Masood.

V roku 1206 Ibn al-Razzaz al-Džazárí dokončil svoje dielo, ktoré sa prekladá aj ako Kniha poznatkov o dômyselných mechanických zariadeniach. Toto dielo sa považuje za „štúdiu systematického dizajnu strojov“. Niektoré postupy, ktoré opísal, ďaleko prevyšujú to, čo publikovali synovia Músu. Jeho opisy a náčrty sú také podrobné, že aj dnes je podľa nich možné prístroje nanovo skonštruovať.

V jeho knihe sú zobrazené zariadenia na čerpanie vody, vodné hodiny, sviečkové hodiny, dávkovače vody, hudobné automaty a výkonná striekačka, v ktorej sa prevádzal rotačný pohyb vodného kolesa na priamočiary pohyb piesta. Historici pripisujú al-Džazárímu skonštruovanie základných hydraulických čerpadiel — tristo rokov predtým, ako sa objavili na Západe.

Al-Džazárí skonštruoval aj nevšedné, zato funkčné hodiny. Na tejto strane môžete vidieť ich nákres, na základe ktorého bola vytvorená ich napodobenina, ktorá je dnes umiestnená v jednom dubajskom nákupnom centre. Na meranie času slúži prederavená miska vo vodnej nádrži ukrytej v bruchu slona. Miska sa naplní za 30 minút a klesne ku dnu, čím uvedie do pohybu lanká a guľôčky, ktoré sa uvoľnia z „veže“ na sloňom chrbte. Nakoniec sa miska automaticky vynorí a ďalší cyklus sa začína odznova. Týmto i ďalšími automatmi si al-Džazárí vyslúžil titul „otec robotiky“.

Je úžasné, aká vynaliezavá je ľudská myseľ! No tieto výdobytky nie sú zaujímavé len z hľadiska histórie. Pomáhajú nám vidieť, že hoci sa dnes ľudstvo pýši modernými technickými vymoženosťami, za mnohé veci vďačíme ľuďom s geniálnou a tvorivou mysľou, ktorí žili pred nami.