Ako ste sa dostali k hudbe?

Moji rodičia sú klaviristi. Už ako päťročného ma začali učiť hre na klavíri. Neskôr som navštevoval známu hudobnú školu v Taškente.

Povedzte nám, čo je náročné pri hre s orchestrom.

Na svete nenájdete dva rovnaké orchestre. Každý orchester je ako obrovský hudobný nástroj, na ktorom „hrá“ dirigent. Pre sólistu je asi najťažšie, aby sa naučil harmonicky komunikovať s dirigentom. Je to ako pri rozhovore medzi dvoma priateľmi — smer neudáva stále len jeden, ale obaja sa musia vzájomne prispôsobovať. Na to, aby ste sa s dirigentom zladili, máte zvyčajne len jednu alebo dve skúšky.

Koľko času venujete príprave?

Aspoň tri hodiny denne. No celý ten čas neprecvičujem iba náročné pasáže, ale študujem aj štruktúru skladby bez toho, aby som ju zahral. Okrem toho si vypočujem iné hudobné diela daného skladateľa, aby som študovanú skladbu lepšie pochopil.

Čím sa podľa vás vyznačuje dobrý klavirista?

Ak vie dosiahnuť, že klavír pod jeho prstami „spieva“. Vysvetlím. Klavír je úderový nástroj. Keď vydá tón, zvuk môže iba slabnúť, čo je iné než pri dychových nástrojoch alebo pri ľudskom hlase, ktoré dokážu tón udržať, prípadne zvýšiť jeho hlasitosť. Úlohou klaviristu je zabrániť, aby tón stratil na sile. Dá sa to dosiahnuť jemnými pohybmi prstov a zápästia, ako aj správnym využitím pravého pedála, vďaka ktorému sa predĺži trvanie tónu a mení jeho farba. Keď  klavirista tieto náročné techniky ovláda, môže z klavíra vylúdiť zvuk flauty, trúbky či celého orchestra. Dokáže dokonca napodobniť ten najkrajší hudobný nástroj — ľudský hlas.

Zdá sa, že hudbu milujete.

Pre mňa je hudba jazykom, ktorý dokáže najlepšie vyjadriť i navodiť pocity, ktoré je ťažké, ak nie nemožné, vyjadriť slovami.

Čo vás podnietilo zaujímať sa o duchovné veci?

Doma sme mali vždy veľa kníh, ktoré otec nosil z Moskvy. Jedna z nich ma zvlášť zaujala. Obsahovala biblické príbehy o začiatku ľudských dejín a zážitkoch Izraelitov. Ďalšia kniha, ktorú som objavil, bola kniha Môžeš žiť navždy v pozemskom raji, ktorú vydali Jehovovi svedkovia. * Fascinovalo ma, ako jasne vysvetľovala učenie Biblie. Keď som šiel v roku 1991 do Španielska študovať hudbu, vzal som si túto knihu so sebou a niekoľkokrát som si ju prečítal. Našiel som vieru, ktorá nie je založená výlučne na pocitoch, ale aj na rozumných argumentoch a presvedčivých dôkazoch.

Veľmi na mňa zapôsobilo biblické učenie, že ľudia budú môcť žiť navždy na zemi. Dávalo mi to zmysel. No stále som žiadneho Jehovovho svedka nestretol. Rozhodol som sa, že ak sa mi to podarí, určite ho poprosím, aby mi pomohol spoznať Bibliu.

Ako ste sa dostali do kontaktu so svedkami?

Niekoľko dní po tom, ako som sa takto rozhodol, som zbadal dve dámy, ktoré mali v ruke Bibliu. „Vyzerajú ako ľudia, o ktorých som čítal v mojej knihe,“ pomyslel som si. „Zvestujú ako kresťania v biblických časoch.“ Netrvalo dlho a jeden svedok so mnou začal študovať Bibliu. Dnes aj ja pomáham druhým spoznať nášho Stvoriteľa, a to mi prináša najväčšiu radosť.

Predtým ste boli ateistom. Čo vás presvedčilo o existencii Stvoriteľa?

Samotná hudba. Takmer každý má rád hudbu a vnímame ju tak, ako to nedokáže žiadne zviera. Hudba môže vyjadriť radosť, odvahu, nehu a takmer všetky emócie. Prirodzene sa pohybujeme v jej rytme. Ale je hudba potrebná na naše prežitie? Zohráva nejakú úlohu pri „prežití najsilnejšieho“, o ktorom hovoria evolucionisti? Myslím si, že nie. Podľa mňa nie je rozumné myslieť si, že ľudský mozog so schopnosťou tvoriť takú nádhernú hudbu, akú tvorili Mozart a Beethoven, a tešiť sa z nej, je dielom evolúcie. Oveľa rozumnejší je záver, že náš mozog je dielom múdreho a láskyplného Stvoriteľa.

Čo vás presvedčilo, že Biblia je kniha od Boha?

Biblia je zbierka 66 menších kníh, ktoré napísalo okolo 40 pisateľov počas asi 1 600 rokov. Kládol som si otázku: „Pod čou taktovkou mohlo byť vytvorené toto harmonické dielo?“ Jediným rozumným vysvetlením je, že za tým stál Boh. Pre mňa je Biblia ako symfónia s elegantným štýlom, majstrovským aranžmán a pôsobivým posolstvom pre celé ľudstvo.