Niektorí ľudia sú presvedčení, že pri výchove detí chvály nikdy nie je dosť. Iní tvrdia, že ak budete dieťa stále chváliť, len ho rozmaznáte a bude si myslieť, že mu patrí celý svet.

Okrem otázky, koľko dieťa chváliť, vzniká aj otázka, za čo dieťa chváliť. Aká pochvala dieťa povzbudí? A aká by mu mohla byť skôr na škodu? Ako teda chváliť, aby to malo na dieťa čo najlepší vplyv?

Nie je pochvala ako pochvala. Pouvažujte o tomto:

Prehnaná chvála môže dieťaťu uškodiť. Niektorí rodičia chvália svoje deti vždy a za všetko — aj keď si to nezaslúžia —, len aby im zdvihli sebavedomie. Dr. David Walsh však varuje: „[Deti] sú dosť bystré na to, aby videli, že preháňate, a môžu si začať myslieť, že pochvalu nemyslíte vážne. Vedia, kedy si [pochvalu] nezaslúžili, a preto môžu pochybovať o tom, či sa vám dá veriť.“ *

Lepšia je pochvala za schopnosti. Povedzme, že vaša dcéra pekne kreslí, a je len prirodzené, že ju za to chválite. To ju podnieti, aby svoju schopnosť ďalej rozvíjala, ale môže to mať háčik. Keď ju budete chváliť iba za jej talent, môže to spôsobiť, že sa zameria len na činnosti, ktoré jej idú ľahko a nevyžadujú si od nej priveľa úsilia. Môže mať strach učiť sa niečo nové a vyhýbať sa tomu, lebo si myslí, že jej to nepôjde. Odôvodní si to tak, že ak je na niečo potrebné úsilie, asi na to nemá — tak prečo to vôbec skúšať.

Najlepšia je pochvala za úsilie. Keď deti chválite skôr za ich námahu a vytrvalosť než za talent, osvoja si dôležitú myšlienku: Ak chcú získať určitú zručnosť, musia byť  trpezlivé a usilovné. V knihe Letting Go With Love and Confidence sa uvádza, že keď si tento fakt deti uvedomia, podnieti ich to „vyvinúť potrebné úsilie, aby dosiahli želaný výsledok. Aj keď sa im niečo nepodarí, neberú to ako zlyhanie, ale ako príležitosť učiť sa.“

Chváľte úsilie, nie iba talent. Je prospešnejšie povedať dieťaťu: „Vidím, že si si dôkladne premyslel, ako to nakreslíš,“ než mu povedať: „Ty si rodený umelec.“ Pochváliť sa dá aj jedným, aj druhým spôsobom, ale pri tom druhom môžeme dieťaťu nechtiac naznačiť, že bude úspešné len v tom, na čo má vlohy.

Keď chválite dieťa za úsilie, učíte ho, že schopnosti si môže rozvíjať cvikom. Potom sa bude menej báť vyskúšať niečo nové. (Biblická zásada: Príslovia 14:23)

Pomáhajte dieťaťu vyrovnať sa so zlyhaním. Každý robí chyby, dokonca aj dobrí ľudia. A niekedy ich môžu robiť aj opakovane. (Príslovia 24:16) No vždy, keď sa potknú, vstanú, poučia sa z toho a pokračujú ďalej. Ako môžete pomôcť svojmu dieťaťu, aby si osvojilo takýto pozitívny prístup?

Zamerajte sa na úsilie, ktoré dieťa vyvinie. Prečo? Predstavte si, že by ste svojej dcére často hovorievali „máš talent na matematiku“, no posledná písomka by sa jej nevydarila. Mohla by si myslieť, že o svoje nadanie prišla, a prestala by sa snažiť.

Ak však pochvalu zameriate na úsilie, povzbudí ju to, aby bola húževnatá. Takáto pochvala jej pomôže, aby sa na neúspech nepozerala ako na katastrofu. Naučí ju to, aby sa nevzdávala, a radšej skúsila iný prístup, prípadne sa viac usilovala. (Biblická zásada: Jakub 3:2)

Vhodným spôsobom poukážte na to, v čom sa môže zlepšiť. Ak dieťaťu vhodným spôsobom poukážete na nedostatky, nebude ho to deprimovať, naopak, môže mu to pomôcť. Navyše, ak dieťa často a vhodne chválite, určite privíta aj to, keď mu poviete, v čom sa môže zlepšiť. Potom budú jeho úspechy zdrojom radosti pre vaše dieťa i pre vás. (Biblická zásada: Príslovia 13:4)