Všetci sme potomkami prvého človeka, Adama, čo znamená, že sme vlastne jedna rodina. Od členov rodiny sa očakáva, že sa budú mať radi a budú si jeden druhého vážiť. No dnes s tým má veľa ľudí problém. Nášmu milujúcemu Bohu sa to nepáči a učí nás, ako sa k sebe navzájom správať.

„Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.“ (3. MOJŽIŠOVA 19:18)

„Milujte svojich nepriateľov.“ (MATÚŠ 5:44)

Všimnite si, ako Boh opísal lásku vo svojom Slove v 1. Korinťanom 13:4–7:

„Láska je trpezlivá a láskavá.“

Zamyslite sa: Ste radi, keď sú k vám druhí trpezliví a láskaví a nenahnevajú sa, hoci ste urobili chybu?

„Láska nezávidí.“

Zamyslite sa: Ste radi, keď vám druhí dôverujú a nezávidia vám?

Láska „nie je sebecká“.

Zamyslite sa: Ste radi, keď si druhí s úctou vypočujú váš názor a netrvajú vždy na svojom?

Láska „nepočíta krivdy“.

Zamyslite sa: Boh je ochotný odpustiť ľuďom, ktorí mu ublížili, ale potom to oľutovali a napravili sa. „Nebude nám stále vyčítať chyby ani sa na nás nebude naveky hnevať.“ (Žalm 103:9) Sme radi, keď nám druhí odpustia, že sme ich nejako zranili alebo urazili. Preto by sme aj my mali odpúšťať iným, keď nás zrania alebo urazia. (Žalm 86:5)

Láska sa „neteší z nespravodlivosti“.

Zamyslite sa: Keď sa nám stane niečo zlé, určite sa nám nepáči, keď sa druhí tešia z toho, že trpíme. Ani my by sme sa nemali tešiť z toho, že sa niekto dostal do problémov, aj keby to bol človek, ktorý nám predtým ubližoval.

Ak chceme, aby nám Boh žehnal, musíme sa ku všetkým ľuďom bez rozdielu správať láskavo. Svojich blížnych máme milovať a pomáhať im.