1. Čo musí robiť každý z nás?

CHCEL by si sa zúčastniť na nejakých náročných pretekoch, keby si sa necítil dobre alebo by si bol unavený? Pravdepodobne nie. Apoštol Pavol však napísal, že všetci praví kresťania nastúpili na určité preteky. (Hebr. 12:1) A každý z nás, či je mladý, alebo vekovo starší, plný energie alebo unavený, v nich musí vytrvať do konca, aby mohol získať sľúbenú odmenu od Jehovu. (Mat. 24:13)

2. Prečo mohol Pavol bez zábran napísať slová zaznamenané v 2. Timotejovi 4:7, 8?

² Keď Pavol písal o pretekoch, vedel, o čom hovorí, lebo sám úspešne dobehol do cieľa. (Prečítajte 2. Timotejovi 4:7, 8.) Ale o akých pretekoch Pavol hovoril?

3. Čo sú preteky, o ktorých hovorí Pavol?

³ Pavol niekedy používa črty atletických hier v starovekom Grécku, aby pomocou nich vyvodil dôležité poučenie. (1. Kor. 9:25–27; 2. Tim. 2:5) Pri viacerých príležitostiach hovorí o bežeckých pretekoch a znázorňuje nimi život kresťana. (1. Kor. 9:24; Gal. 2:2; Fil. 2:16) Kresťan nastupuje tento „beh“, keď sa zasvätí Jehovovi a dá sa pokrstiť. (1. Petra 3:21) A do cieľa dobieha vtedy, keď ho Jehova odmení večným životom. (Mat. 25:31–34, 46; 2. Tim. 4:8)

4. Čo budeme rozoberať v tomto článku?

⁴ V čom sa beh na dlhé trate podobá životu kresťana? Existujú tu viaceré paralely. Pouvažujme o troch z nich. Po prvé, musíme bežať po vyznačenej trase, po druhé,  musíme sa zameriavať na cieľ a po tretie, musíme vytrvávať napriek prekážkam.

5. Po akej ceste musíme bežať a prečo?

⁵ Keď chcú bežci na pretekoch získať cenu, musia bežať po vytýčenej trase. Podobne aj my, ak chceme získať cenu, večný život, nesmieme odbočiť zo správnej cesty, čiže musíme žiť v súlade s kresťanskými zásadami. (Sk. 20:24; 1. Petra 2:21) Avšak Satan a tí, ktorí sú pod jeho vplyvom, chcú, aby sme si vybrali iný spôsob života a „bežali“ s nimi. (1. Petra 4:4) Vysmievajú sa nám a tvrdia, že cesta, po ktorej kráčajú oni, je lepšia než naša, lebo vedie k slobode. Ale je to klamstvo. (2. Petra 2:19)

6. Čo sa učíš od Briana?

⁶ Všetci, ktorí sú pod vplyvom Satanovho sveta, čoskoro zistia, že cesta, ktorú si vybrali, nevedie k slobode, ale k otroctvu. (Rim. 6:16) Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo Brianovi. Rodičia ho viedli k tomu, aby žil kresťanským spôsobom života. Ale v období dospievania začal spochybňovať, či táto cesta vedie k šťastiu, a rozhodol sa žiť podľa Satanových noriem. Hovorí: „Netušil som, že tá takzvaná sloboda, po ktorej som túžil, ma privedie do otroctva závislosti... Po čase som začal brať drogy, opíjať sa a žiť nemravne. V priebehu niekoľkých rokov som postupne začal skúšať tvrdšie drogy a stal som sa otrokom mnohých z nich... A aby som si takýto život mohol dovoliť, začal som predávať drogy.“ Brian sa nakoniec rozhodol žiť podľa Jehovových noriem. Zmenil svoj spôsob života a v roku 2001 sa dal pokrstiť. Teraz je šťastný, že žije v súlade s kresťanskými zásadami. *

7. Aké dve možnosti máme podľa Matúša 7:13, 14?

⁷ Je veľmi dôležité, aby sme si vybrali tú správnu cestu. Satan chce, aby sme prestali kráčať po úzkej ceste, ktorá „vedie do života“, a išli po priestrannej ceste, po ktorej kráča väčšina ľudí v tomto svete. Je to veľmi obľúbená cesta a kráča sa po nej ľahko, ale „vedie do záhuby“. (Prečítajte Matúša 7:13, 14.) Keď chceme zostať na správnej ceste a nechceme, aby nás niečo od nej odviedlo, musíme dôverovať Jehovovi a poslúchať ho.

8. Čo obyčajne urobí bežec, keď spadne?

⁸ Bežci na dlhé vzdialenosti sa musia stále pozerať pod nohy, aby sa nepotkli. Napriek tomu sa môže stať, že do nich nechtiac vrazia iní bežci alebo že stúpia do nejakej diery na ceste. Keď spadnú, vstanú a bežia ďalej. Nesústreďujú sa na to, o čo sa potkli, ale na to, aby dobehli do cieľa a získali cenu.

9. Čo by sme mali robiť, keď v duchovnom zmysle spadneme?

⁹ Aj v našom kresťanskom behu môžeme mnohokrát „zakopnúť a spadnúť“, čiže povedať alebo urobiť niečo nesprávne. Alebo sa nás môže dotknúť niečo, čo neúmyselne povedali či urobili naši spolukresťania. Ak sa to stane, nemalo by nás to prekvapiť, lebo všetci sme nedokonalí a kráčame po tej istej úzkej ceste. Preto sa stáva, že do seba niekedy „narazíme“. Pavol povedal, že občas budeme mať „dôvod sťažovať sa na niekoho“. (Kol. 3:13) No nemali by sme sa sústrediť na to, čo nás pohoršilo, ale na odmenu, ktorá nás čaká. Keby sme v duchovnom zmysle spadli, mali by sme sa snažiť vstať a pokračovať v kresťanskom behu. Keby sme zatrpkli a odmietli vstať, nedobehli by sme do cieľa a prišli by sme o odmenu. Okrem toho by sme mohli priviesť k duchovnému pádu druhých, ktorí sa snažia zostať na úzkej ceste vedúcej k životu.

10. Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme sa stali „kameňom úrazu“ pre druhých?

¹⁰ Ďalší spôsob, ako sa nestať „kameňom úrazu“ pre spolukresťanov, je uprednostniť ich záujmy a netrvať na svojich právach. (Rim. 14:13, 19–21; 1. Kor. 8:9, 13) V tejto dôležitej veci sa odlišujeme od bežcov na športových súťažiach. Tí medzi sebou súperia a každý z nich sa usiluje vyhrať. Myslia predovšetkým na seba. Preto niekedy odstrčia iných bežcov, aby sa dostali do čela. No my medzi sebou nesúperíme. (Gal. 5:26; 6:4) Chceme pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí, aby dobehli do cieľa spolu s nami a získali cenu, večný život. Preto uplatňujme biblickú radu, aby sme sa  „nestarali len o svoje záujmy, ale aj o záujmy druhých“. (Fil. 2:4)

11. Na čo sa bežci sústreďujú a prečo?

¹¹ Okrem toho, že sa bežci pozerajú pod nohy, sústreďujú sa aj na cieľovú pásku. Hoci ju ešte nemôžu vidieť, v duchu si predstavujú, ako ju pretínajú a získavajú prvú cenu. Keď sa v mysli upierajú na cenu, motivuje ich to, aby v pretekoch pokračovali.

12. Akú odmenu nám Jehova ponúka?

¹² Všetkým, ktorí vytrvajú v kresťanskom behu, Jehova láskavo sľubuje odmenu – večný život v nebesiach alebo na zemi. V Biblii nachádzame opis tohto krásneho života a vďaka tomu si dokážeme predstaviť, čo nás čaká. Čím viac budeme premýšľať o nádhernej budúcnosti, ktorú nám Jehova sľubuje, tým viac budeme odhodlaní vytrvať v našom kresťanskom behu.

13. Akú výhodu máme oproti bežcom na pretekoch?

¹³ Bežci na gréckych hrách museli prekonávať prekážky, medzi ktoré patrila únava a bolesť. Jediné, na čo sa mohli spoľahnúť, bol tréning a vlastné sily. Aj my dostávame „tréning“, čiže školenie, aby sme mohli bežať v našom kresťanskom behu. Ale oproti športovcom máme veľkú výhodu. Môžeme čerpať silu z neobmedzeného zdroja. Keď sa budeme spoliehať na Jehovu, sľubuje nám, že nás bude nielen školiť, ale aj posilňovať. (1. Petra 5:10)

14. Čo nám podľa slov v 2. Korinťanom 12:9, 10 pomáha zvládať ťažkosti?

¹⁴ Pavol musel prekonávať veľa ťažkostí. Okrem urážok a prenasledovania, ktoré znášal od druhých, sa občas cítil slabý a musel bojovať s „ostňom v tele“. (2. Kor. 12:7) Napriek tomu sa nevzdal, ale pozeral sa na tieto ťažkosti ako na príležitosť spoľahnúť sa na Jehovu. (Prečítajte 2. Korinťanom 12:9, 10.) Vďaka tomu, že mal taký postoj, mu Jehova pomohol zvládnuť všetky prekážky.

15. Čo zažijeme, keď budeme napodobňovať Pavla?

¹⁵ Aj nám sa niekedy ľudia posmievajú alebo nás prenasledujú pre našu vieru. Alebo zápasíme so zdravotnými ťažkosťami či s únavou. Ale keď napodobňujeme Pavla, vo všetkých takýchto situáciách pocítime, ako nám Jehova s láskou pomáha.

16. Čo môžeš robiť, ak máš zdravotné obmedzenia?

¹⁶ Si pripútaný na lôžko alebo na invalidný vozík? Cítiš, ako ti slabnú nohy alebo zrak? Ak je to tak, môžeš napriek tomu vytrvávať v kresťanskom behu spolu s mladými a zdravými spolukresťanmi? Určite áno! Po ceste, ktorá vedie k životu, kráča veľa bratov a sestier, ktorí majú vyšší vek a rôzne zdravotné obmedzenia. Nedokázali by slúžiť Jehovovi iba z vlastných síl. Čerpajú však silu od neho tak, že počúvajú zhromaždenia cez telefón alebo cez internet. Rozprávajú sa o pravde so zdravotníckym personálom a s príbuznými a tak sa zúčastňujú na diele zvestovania a robenia učeníkov.

17. Ako sa Jehova pozerá na tých, ktorí majú zdravotné obmedzenia?

¹⁷ Ak máš zdravotné ťažkosti, nikdy nedovoľ, aby ťa natoľko skľučovali, že  by si prestal kráčať po ceste vedúcej k životu. Jehova ťa miluje, lebo v neho prejavuješ vieru a roky mu verne slúžiš. Teraz potrebuješ jeho pomoc viac než kedykoľvek predtým a on ti sľubuje, že ťa nikdy neopustí. (Žalm 9:10) Stane sa ti ešte bližším priateľom. Zamysli sa nad slovami istej sestry, ktorá je vážne chorá: „Mám stále viac a viac zdravotných ťažkostí, a preto mám stále menej príležitostí hovoriť o pravde s druhými. Ale viem, že Jehova má radosť aj z toho mála, čo preňho robím, a to ma vnútorne uspokojuje.“ Keď si skľúčený, mysli na to, že Jehova je s tebou. Premýšľaj o Pavlovom príklade a spomeň si na jeho povzbudzujúce slová: „S radosťou prijímam svoje slabosti... Lebo keď som slabý, vtedy som silný.“ (2. Kor. 12:10)

18. S akými mimoriadnymi ťažkosťami niektorí zápasia?

¹⁸ Niektorí bratia a sestry znášajú iné ťažkosti. Zápasia so zdravotnými problémami, o ktorých druhí nevedia a možno ich ani nechápu. Napríklad trpia depresiou alebo ich premáhajú pocity úzkosti. Prečo to môže byť pre týchto Jehovových služobníkov mimoriadne náročné? Pretože keď má niekto zlomenú ruku alebo nohu alebo je pripútaný na invalidný vozík, každému je jasné, že je chorý, a chce mu pomôcť. Ale na tých, ktorí trpia nejakou emocionálnou alebo duševnou poruchou, to často vôbec nevidno. Treba si uvedomiť, že takíto ľudia trpia rovnako, ako trpí ten, kto má zlomeninu, no druhí im možno neprejavujú rovnaký súcit a starostlivosť.

19. Čo sa učíme od Mefibóšeta?

¹⁹ Možno aj ty máš zdravotné obmedzenia, ktorým mnohí nerozumejú. V takom prípade ťa môže povzbudiť príklad Mefibóšeta. (2. Sam. 4:4) Bol telesne postihnutý a zažil nespravodlivé zaobchádzanie od kráľa Dávida. Mefibóšet sa do tejto situácie nedostal vlastnou vinou. Nepodľahol však negatívnym myšlienkam, ale zameriaval sa v živote na pozitívne veci. Bol vďačný za to, že v minulosti mu Dávid prejavil láskavosť. (2. Sam. 9:6–10) Keď mu teraz Dávid ukrivdil, Mefibóšet sa snažil vidieť situáciu z nadhľadu. Nedovolil, aby následkom Dávidovej chyby zatrpkol, ani z toho neobviňoval Jehovu. Zameriaval sa na to, ako môže podporovať Jehovovho  pomazaného kráľa. (2. Sam. 16:1–4; 19:24–30) Jehova dal zapísať správu o Mefibóšetovom príkladnom postoji do svojho Slova, aby sme sa z nej mohli poučiť. (Rim. 15:4)

20. S čím bojujú niektorí bratia a sestry a čím si môžu byť istí?

²⁰ Niektorí bratia a sestry trpia silnými pocitmi úzkosti a v každodennom styku s druhými bývajú veľmi nervózni a rozpačití. Hoci sa cítia nesvoji vo veľkej skupine ľudí, naďalej verne navštevujú zborové zhromaždenia a zjazdy. Je pre nich náročné rozprávať sa s neznámymi ľuďmi, no napriek tomu sa zúčastňujú na zvestovateľskej službe. Ak to platí aj o tebe, mysli na to, že podobné ťažkosti prežívajú mnohí ľudia. Nezabudni, že Jehova si veľmi cení, že mu slúžiš celou dušou. Už len to, že si sa doteraz nevzdal, je dôkazom toho, že ťa podporuje a dáva ti potrebnú silu. * (Fil. 4:6, 7; 1. Petra 5:7) Keď napriek fyzickým či duševným ťažkostiam verne slúžiš Jehovovi, buď si istý, že má z teba radosť.

21. Čo s Jehovovou pomocou dokáže každý z nás?

²¹ Sme radi, že medzi pretekmi v staroveku a tými, o ktorých hovorí Pavol, sú rozdiely. Na bežeckých pretekoch vyhral prvú cenu len jeden človek. No v kresťanskom behu môže získať cenu, večný život, každý, kto verne vytrvá až do konca. (Ján 3:16) V bežeckých pretekoch musia mať všetci bežci perfektnú fyzickú kondíciu, lebo inak by nemohli zvíťaziť. No mnohí z nás majú zdravotné obmedzenia a napriek tomu v kresťanskom behu vytrvávajú. (2. Kor. 4:16) S Jehovovou pomocou dokážeme všetci dobehnúť do cieľa!