Všetci dobre poznáme spornú otázku, ktorá sa týka Božieho práva vládnuť, teda toho, či je jeho spôsob vlády ten najlepší. Poznáme aj spornú otázku, či ľudia zostanú Jehovovi verní. Ale v tomto článku bolo vysvetlené, že sú to vlastne rôzne stránky len jednej, oveľa dôležitejšej veci, na ktorú musíme všetci pamätať – posvätenia Božieho mena.

Prečo teraz hovoríme, že tým najdôležitejším je Jehovovo meno a jeho posvätenie? Uveďme si tri dôvody.

Po prvé, v záhrade Eden Satan napadol Jehovovo meno, čiže jeho povesť. Položil Eve zákernú otázku, ktorou naznačil, že Jehova nie je štedrý, lebo im niečo odopiera a príliš ich obmedzuje. Potom povedal presný opak toho, čo Jehova, a tak z neho urobil klamára. Ohovoril ho a očiernil jeho meno. Stal sa „Diablom“, čo znamená „ohovárač“. (Ján 8:44) Eva uverila jeho klamstvám, neposlúchla Boha, a tak sa vzbúrila proti jeho vláde. (1. Mojž. 3:1–6) Satan dodnes ohovára Jehovu a šíri o ňom klamstvá. Keď im ľudia uveria, často to vedie k tomu, že si robia, čo chcú, a neposlúchajú Jehovu. Preto je pre Boží ľud pošpinenie Jehovovho svätého mena tou najväčšou nespravodlivosťou. Je to hlavný dôvod, prečo je vo svete toľko zla a utrpenia.

Po druhé, pre dobro všetkých ľudí a anjelov je Jehova rozhodnutý obhájiť svoje meno a očistiť ho od všetkých klamstiev. To je preňho to najdôležitejšie. Preto hovorí: „Posvätím svoje veľké meno.“ (Ezech. 36:23) Aj Ježiš jasne ukázal, čo by malo byť to najdôležitejšie, o čo by sa mali modliť všetci Jehovovi verní služobníci, keď povedal: „Nech sa posvätí tvoje meno.“ (Mat. 6:9) V Biblii sa opakovane zdôrazňuje, aké dôležité je osláviť Jehovovo meno. Tu je niekoľko príkladov: „Vzdávajte Jehovovi slávu hodnú jeho mena.“ (1. Kron. 16:29; Žalm 96:8) „Piesňou chváľte jeho slávne meno.“ (Žalm 66:2) „Navždy budem oslavovať tvoje meno.“ (Žalm 86:12) Raz, keď bol Ježiš v chráme v Jeruzaleme, modlil sa: „Otče, osláv svoje meno.“ A vtedy sám Jehova z neba povedal: „Oslávil som a opäť oslávim.“ (Ján 12:28) a

Po tretie, s Jehovovým menom, čiže s jeho povesťou, súvisí jeho zámer. Zamyslime sa: Ako to bude po záverečnej skúške na konci Kristovej tisícročnej vlády? Aký postoj budú mať v tom čase všetci anjeli a ľudia k Jehovovmu menu? Odpoveď zistíme, keď sa zamyslíme nad dvoma  stránkami, ktoré s posvätením Božieho mena súvisia – či ľudia zostanú Bohu verní a či je Boží spôsob vlády ten najlepší. V tom čase už nebude potrebné, aby ľudia dokazovali, že sú Bohu verní, lebo to už dokázali v záverečnej skúške a budú dokonalí. Pred nimi bude večný život. Okrem toho už nebude potrebné dokázať, že Jehovov spôsob vlády je ten najlepší. V tom čase budú všetci anjeli a ľudia uznávať Jehovovu vládu. Ale ako to bude s Božím menom?

Jehovovo meno už bude úplne posvätené a očistené od všetkých klamstiev. Ale pre Božích služobníkov v nebi a na zemi bude naďalej tou najdôležitejšou vecou. Prečo? Lebo uvidia, aké úžasné veci bude Jehova robiť. Zamyslime sa: Keď Ježiš pokorne odovzdá vládu svojmu otcovi, „Boh bude každému všetkým“. (1. Kor. 15:28) Potom všetci ľudia na zemi získajú „slávnu slobodu Božích detí“. (Rim. 8:21) A Jehova naplní svoj zámer a všetky inteligentné bytosti v nebi a na zemi sa stanú jednou veľkou, zjednotenou rodinou. (Ef. 1:10)

Ako to všetko bude na nich pôsobiť? Nepochybne budeme cítiť obrovskú túžbu chváliť Jehovovo krásne meno. Žalmista Dávid napísal: „Nech je chválený Boh Jehova... Nech je naveky chválené jeho slávne meno.“ (Žalm 72:18, 19) Po celú večnosť budeme mať stále nové a nové dôvody, za čo Jehovu chváliť.

Jehovovo meno súvisí so všetkým, čo sa Boha týka. Predovšetkým nám pripomína jeho lásku. (1. Jána 4:8) Vždy budeme pamätať na to, že nás z lásky vytvoril, dal za nás výkupnú obeť a že aj jeho spravodlivá vláda je dôkazom jeho lásky. Ale to, ako nás miluje, budeme cítiť aj naďalej. Po celú večnosť sa budeme k nášmu nebeskému Otcovi približovať a chváliť jeho slávne meno. (Žalm 73:28)