1., 2. a) Aký príkaz dostali traja Ježišovi apoštoli a ako naň zareagovali? b) O čom budeme hovoriť v tomto článku?

 PO PESACHU roku 32 n. l. boli apoštoli Peter, Jakub a Ján svedkami úžasného videnia. Na vysokom vrchu, možno na jednom z výbežkov vrchu Hermon, sa Ježiš pred nimi premenil. „Jeho tvár žiarila ako slnko a jeho odev bol oslnivo biely.“ (Mat. 17:1–4) V závere tohto videnia apoštoli počuli Boží hlas: „Toto je môj milovaný Syn, z ktorého mám radosť. Počúvajte ho.“ (Mat. 17:5) Títo traja apoštoli dokázali svojím životom, že Ježiša počúvajú. A my ich v tom chceme napodobňovať.

² V predchádzajúcom článku sme sa dozvedeli, že počúvať Ježišov hlas znamená niektoré veci nerobiť. V tomto článku budeme hovoriť o dvoch veciach, o ktorých Ježiš povedal, že ich máme robiť.

 3. Čo by sme mali robiť podľa Matúša 7:13, 14?

³ Prečítajte Matúša 7:13, 14. Ježiš hovoril o dvoch odlišných bránach, ktorými sa vchádza na dve odlišné cesty – na „priestrannú“ cestu a na „úzku“ cestu. Žiadna tretia cesta neexistuje. Každý z nás sa musí rozhodnúť, po ktorej ceste pôjde. Je to to najdôležitejšie rozhodnutie v našom živote, lebo iba jedna z tých dvoch ciest vedie do večného života.

 4. Ako by si opísal „priestrannú“ cestu?

⁴ Musíme pamätať na to, že medzi týmito dvoma cestami je veľký rozdiel. „Priestranná“ cesta je obľúbená,  lebo sa po nej kráča ľahko. Žiaľ, mnohí si volia práve túto cestu a idú s davom. Neuvedomujú si, že na túto cestu ich smeruje Satan a že na jej konci ich čaká smrť. (1. Kor. 6:9, 10; 1. Jána 5:19)

 5. Čo museli niektorí urobiť, aby našli „úzku“ cestu a začali po nej kráčať?

⁵ Na rozdiel od „priestrannej“ cesty je tá druhá cesta „úzka“ a Ježiš povedal, že tých, ktorí ju nachádzajú, je málo. Prečo? Je zaujímavé, že hneď v ďalšom verši Ježiš vystríhal svojich nasledovníkov pred falošnými prorokmi. (Mat. 7:15) Vo svete sú tisícky náboženstiev a väčšina z nich tvrdí, že učí pravdu. Vzniká tým náboženský zmätok, z ktorého je milióny ľudí sklamaných alebo zmätených, a preto sa ani nepokúšajú hľadať cestu, ktorá vedie do života. Ale táto cesta sa dá nájsť. Ježiš povedal: „Ak zostanete verní môjmu slovu, ste naozaj moji učeníci a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ (Ján 8:31, 32) Je chvályhodné, že ty nejdeš s davom. Hľadal si pravdu, dôkladne si študoval Božie Slovo, aby si zistil, čo od nás Boh očakáva, a rozhodol si sa riadiť Ježišovým učením. Okrem iného si sa dozvedel, že Jehova chce, aby sme zavrhli falošné náboženské náuky a prestali sláviť sviatky a dodržiavať zvyky, ktoré majú pohanský pôvod. Zistil si, že nemusí byť ľahké konať Jehovovu vôľu a opustiť zvyky, ktoré sa Bohu nepáčia. (Mat. 10:34–36) Hoci urobiť potrebné zmeny nebolo pre teba jednoduché, neodradilo ťa to, lebo miluješ svojho nebeského Otca a chceš sa mu páčiť. Určite má z teba veľkú radosť! (Prísl. 27:11)

 6. Čo nám podľa Žalmu 119:9, 10, 45, 133 môže pomôcť zostať na úzkej ceste?

⁶ Čo nám pomôže zostať na úzkej ceste, po ktorej sme sa rozhodli kráčať? Uveďme si príklad. Na kraji úzkych horských ciest bývajú osadené zvodidlá, ktoré zaisťujú bezpečnosť vodiča i vozidla. Slúžia na to, aby vodič nešiel príliš blízko k okraju cesty a aby z nej nezišiel. Asi žiadny vodič by sa nesťažoval, že ho zvodidlá príliš obmedzujú. Jehovove normy, ktoré sa nachádzajú v Biblii, sú ako také zvodidlá. Slúžia na to, aby sme zostali na úzkej ceste. (Prečítajte Žalm 119:9, 10, 45, 133.)

 7. Ako by sa mali mladí pozerať na úzku cestu?

⁷ Mladí, máte niekedy pocit, že Jehovove normy vás príliš obmedzujú? Satan by bol rád, keby ste si to mysleli. Chcel by, aby ste si všímali, čo robia tí, ktorí idú po priestrannej ceste, a ako si to zdanlivo užívajú. Satan môže využiť to, čo robia vaši spolužiaci alebo čo vidíte na internete, aby ste ľutovali, že sa nemôžete zabávať tak ako oni. Chce, aby ste si mysleli, že Jehovove normy vám bránia užívať si život naplno. b Ale pamätajte: Satan nechce, aby tí, ktorí kráčajú po jeho ceste, vedeli, čo ich čaká na jej konci. Na rozdiel od neho Jehova chce, aby ste mali jasný obraz o tom, čo chystá pre tých, ktorí zostanú na ceste vedúcej do života. (Žalm 37:29; Iz. 35:5, 6; 65:21–23)

 8. Čo sa môžu mladí naučiť od Olafa?

 ⁸ Pozrime sa, v akých situáciách sa ocitol mladý brat, ktorý sa volá Olaf, a ako ich zvládol. c Spolužiaci ho nútili, aby sa dopustil nemravnosti. Keď im vysvetlil, že Jehovovi svedkovia žijú podľa Biblie a riadia sa jej vysokými morálnymi normami, niektoré jeho spolužiačky to zobrali ako výzvu a snažili sa ho zviesť. Ale Olaf bol neoblomný a držal sa toho, čo je správne. A to nebol jediný tlak, ktorému musel odolávať. Olaf hovorí: „Učitelia sa ma pokúšali presvedčiť, aby som šiel na vysokú školu, lebo tak získam prestíž. Povedali mi, že bez vysokej školy v živote nič nedosiahnem.“ Vďaka čomu Olaf odolal tomuto tlaku? Rozpráva: „Vytvoril som si blízke priateľstvá v zbore. Zbor bol pre mňa ako rodina. Začal som tiež brať vážnejšie štúdium Biblie. Čím viac som študoval, tým viac som sa presviedčal  o tom, že to, čomu verím, je pravda. Pevne som sa rozhodol, že budem slúžiť Jehovovi.“

 9. Čo musíme robiť, ak chceme zostať na úzkej ceste?

⁹ Satan by rád dosiahol, aby si zišiel z cesty, ktorá vedie do života. Chce, aby si sa pridal k väčšine ľudí, ktorí kráčajú po priestrannej ceste, ktorá „vedie do záhuby“. (Mat. 7:13) Ale ak budeme počúvať Ježiša a úzku cestu budeme považovať za ochranu, pomôže nám to, aby sme na nej zostali. Teraz prejdime k druhej veci, o ktorej Ježiš povedal, že ju máme robiť.

10. Čo máme robiť podľa Ježišových slov v Matúšovi 5:23, 24?

¹⁰ Prečítajte Matúša 5:23, 24. Ježiš tu opísal situáciu, ktorá bola pre jeho židovských poslucháčov veľmi dôležitá. Predstav si, ako nejaký muž priviedol do chrámu zviera, ktoré chce obetovať, a práve sa ho chystá odovzdať kňazovi. Ak si v tej chvíli spomenul, že jeho brat má niečo proti nemu, mal nechať svoj dar pred oltárom a odísť. Prečo? Mohlo byť niečo dôležitejšie ako priniesť obeť Jehovovi? Ježiš jasne povedal: „Najprv sa choď zmieriť so svojím bratom.“

11. Aké úsilie vynaložil Jakob, aby sa zmieril s Ezauom?

¹¹ O tom, ako sa zmieriť so svojím bratom, sa môžeme veľa naučiť, keď preskúmame jednu udalosť zo života patriarchu Jakoba. Jakob odišiel zo svojej rodnej krajiny a bol preč asi 20 rokov. Potom mu Boh prostredníctvom anjela prikázal, aby sa vrátil. (1. Mojž. 31:11, 13, 38) Ale musel prekonať jeden problém. Jeho starší brat Ezau ho chcel zabiť. (1. Mojž. 27:41) Jakoba „prepadol veľký strach a zmocnila sa ho úzkosť“. Obával sa, že jeho brat sa naňho stále hnevá. (1. Mojž. 32:7) Čo urobil, aby sa zmieril so svojím bratom? Najprv úpenlivo prosil Jehovu o pomoc. Potom poslal Ezauovi štedrý dar. (1. Mojž. 32:9–15) A nakoniec, keď sa títo znepriatelení bratia stretli zoči-voči, Jakob vyšiel Ezauovi v ústrety a prejavil mu úctu. Poklonil sa mu nie raz ani dva razy, ale až sedemkrát! Vďaka tomu, že sa Jakob pokoril a správal sa úctivo, sa zmieril so svojím bratom. (1. Mojž. 33:3, 4)

12. Čo sa učíme z Jakobovho príkladu?

¹² Všimnime si, ako sa Jakob pripravil na stretnutie so svojím bratom a ako postupoval, keď sa stretli. Najprv pokorne prosil Jehovu o pomoc. Potom konal v súlade so svojou modlitbou a podnikol kroky, aby ich opätovné stretnutie prebehlo čo najlepšie. Keď sa stretli, Jakob sa nezačal s Ezauom hádať, kto bol na vine. Jeho cieľom bolo zmieriť sa so svojím bratom. Ako môžeme Jakoba napodobniť?

13., 14. Čo by sme mali robiť, ak urazíme niektorého spolukresťana?

¹³ My, ktorí kráčame po ceste vedúcej do života, sa usilujeme mať pokojné vzťahy so svojimi bratmi. (Rim. 12:18) Ako by sme mali postupovať, keď si uvedomíme, že sme urazili niektorého spolukresťana? Tak ako Jakob by sme mali úpenlivo prosiť Jehovu, aby nám pomohol získať svojho brata.

 ¹⁴ Okrem toho by sme sa mali poctivo preskúmať. Môžeme si položiť napríklad takéto otázky: Som ochotný potlačiť svoju hrdosť, pokorne sa ospravedlniť a zmieriť sa s bratom? Čo bude cítiť Jehova a Ježiš, keď vyviniem iniciatívu a zmierim sa so svojím bratom alebo sestrou? Ak si odpovieme na tieto otázky, môže nás to podnietiť, aby sme počúvali Ježiša a pokorne zašli za svojím spolukresťanom, aby sme sa s ním zmierili. Keď to urobíme, napodobníme Jakobov príklad.

15. Ako môžeme uplatniť zásadu z Efezanom 4:2, 3, keď sa ideme zmieriť so svojím bratom?

¹⁵ Predstav si, čo by sa stalo, keby sa Jakob pri stretnutí so svojím bratom nesprával pokorne, ale pyšne. Ich stretnutie by sa asi skončilo úplne inak. Keď ideme za svojím bratom, aby sme sa s ním zmierili, musíme byť pokorní. (Prečítajte Efezanom 4:2, 3.) V Prísloviach 18:19 sa píše: „Ukrivdený brat je neprístupnejší ako opevnené mesto a niektoré spory sú ako závory hradných brán.“ Pokorné ospravedlnenie nám môže akoby otvoriť bránu do opevneného mesta.

16. Čo by sme si mali premyslieť a prečo?

¹⁶ Okrem toho by sme si mali dobre premyslieť, čo povieme svojmu bratovi a ako to povieme. Keď už sme pripravení, mali by sme za ním zájsť a urobiť všetko pre to, aby už necítil bolesť, ktorú sme mu spôsobili. Spočiatku nám možno povie niečo, čo sa nám nebude páčiť. Bolo by ľahké sa nahnevať alebo sa začať obhajovať. Ale viedlo by to k tomu, že by sme sa so svojím bratom zmierili? Určite nie. Pamätajme, že obnoviť pokojný vzťah s bratom je oveľa dôležitejšie než dokazovať, kto je na vine. (1. Kor. 6:7)

17. Čo sa učíš od Gilberta?

¹⁷ Brat, ktorý sa volá Gilbert, sa veľmi usiloval, aby obnovil pokojné vzťahy vo svojej rodine. Rozpráva: „Mal som narušený vzťah s jedným veľmi blízkym členom rodiny. Viac ako dva roky som sa snažil úprimne a pokojne sa s ním porozprávať, aby sa náš vzťah dal do poriadku.“ Čo ešte Gilbert urobil?  „Pred každým naším rozhovorom som sa modlil a duševne som sa pripravoval na všetky neláskavé slová, ktoré mi možno povie. Uvedomoval som si, že musím byť ochotný odpúšťať. Naučil som sa, že nemám dokazovať svoju pravdu. Chápal som, že mojou povinnosťou je obnoviť pokojný vzťah.“ Ako sa to skončilo? Gilbert hovorí: „Dnes cítim vnútorný pokoj, lebo mám dobré vzťahy so všetkými v rodine.“

18., 19. Čo by sme mali robiť, keď sme niekoho urazili, a prečo?

¹⁸ Teda čo by si mal robiť, keď si uvedomíš, že si urazil niektorého spolukresťana? Riaď sa Ježišovou radou a zmier sa s ním. Hovor o tom s Jehovom a dôveruj, že ti svojím svätým duchom pomôže obnoviť pokojný vzťah. Keď to urobíš, budeš šťastný a dokážeš, že počúvaš Ježiša. (Mat. 5:9)

¹⁹ Sme veľmi vďační, že Jehova nám poskytuje láskavé rady prostredníctvom „hlavy zboru“, Ježiša Krista. (Ef. 5:23) Buďme rozhodnutí počúvať ho, tak ako ho počúvali apoštoli Peter, Jakub a Ján. (Mat. 17:5) Ukázali sme si, že Ježiša počúvame tak, že sa zmierime so spolukresťanom, ktorého sme urazili. Keď poslúchame túto radu a zostaneme na úzkej ceste vedúcej do života, budeme šťastní už dnes a môžeme sa tešiť na nekonečné šťastie v budúcnosti.