Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dokazuj, že si verný Jehovovi

Dokazuj, že si verný Jehovovi

„Kiež sám Jehova dokáže, že je medzi mnou a tebou a medzi mojím potomstvom a tvojím potomstvom na neurčitý čas.“ ​(1. SAM. 20:42)

PIESNE: 125, 62

1., 2. Prečo je Jonatánovo priateľstvo s Dávidom výnimočným príkladom vernosti?

JONATÁN žasol nad tým, ako mladý Dávid porazil obra Goliáta a „s Filištíncovou hlavou v ruke“ sa postavil pred jeho otca, izraelského kráľa Saula. (1. Sam. 17:57) Jonatán určite obdivoval Dávidovu odvahu. Bolo jasné, že Boh je s Dávidom, a „Jonatánova duša, tá sa pripútala k Dávidovej duši“. „Uzavreli zmluvu, lebo [Jonatán] miloval [Dávida] ako svoju dušu.“ ​(1. Sam. 18:1–3) Až do konca života bol Dávidovi verný.

Hoci si Boh vybral Dávida za ďalšieho izraelského kráľa, Jonatánovo priateľstvo s Dávidom sa nezmenilo. Keď sa Saul pokúšal Dávida zabiť, Jonatán si oňho robil starosti. Dávid sa v tom čase ukrýval v Choreši v judskej pustatine a Jonatán sa vybral za ním, aby ho povzbudil. „Posilnil jeho ruku vzhľadom na Boha.“ Povedal mu: „Neboj sa... sám budeš kráľom nad Izraelom, a ja sám sa stanem druhým po tebe.“ ​(1. Sam. 23:16, 17)

3. Čo bolo pre Jonatána najdôležitejšie a ako to vieme? (Pozri obrázok v úvode článku.)

Vernosť ľudia väčšinou obdivujú. Ale mali by sme obdivovať iba Jonatánovu vernosť Dávidovi? Nie. To najdôležitejšie v Jonatánovom živote bola vernosť Bohu. Práve preto bol verný aj Dávidovi a nežiarlil naňho, keď sa stal kráľom namiesto neho. Dokonca mu pomáhal, aby sa spoliehal na Jehovu. Obaja muži boli verní Jehovovi i jeden druhému. Držali sa sľubu, ktorý si dali: „Kiež sám Jehova dokáže, že je medzi mnou a tebou a medzi mojím potomstvom a tvojím potomstvom na neurčitý čas.“ ​(1. Sam. 20:42)

4. a) Kedy budeme cítiť pravé šťastie a spokojnosť? b) Čo budeme rozoberať v tomto článku?

My kresťania tiež obdivujeme vernosť druhých. No aj sami sme verní — členom rodiny, priateľom a spolukresťanom. (1. Tes. 2:10, 11) Ale komu by sme mali byť v prvom rade verní? Tomu, kto nám dal život, Jehovovi. (Zjav. 4:11) Prináša nám to pravé šťastie a spokojnosť. Bohu však musíme zostať verní aj v skúškach. V tomto článku si rozoberieme, ako sa môžeme poučiť z Jonatánovho príkladu a dokazovať vernosť Jehovovi v štyroch náročných situáciách: (1) keď sa máme podriadiť niekomu, kto si podľa nás nezasluhuje úctu, (2) keď sa musíme rozhodnúť, komu byť verní, (3) keď nás niekto zle pochopí alebo nám ukrivdí a (4) keď je vernosť v rozpore s osobnými záujmami.

KEĎ SA MÁME PODRIADIŤ NIEKOMU, KTO SI PODĽA NÁS NEZASLUHUJE ÚCTU

5. Prečo bolo za Saulovej vlády ťažké zostať verný Bohu?

Hoci Boh pomazal za kráľa Jonatánovho otca Saula, ten sa neskôr stal neposlušným a Jehova ho zavrhol. (1. Sam. 15:17–23) No keďže ho ešte nejaký čas nechal panovať, jeho nesprávne konanie bolo skúškou pre všetkých jeho poddaných. Bolo pre nich ťažké zostať verní Bohu, keď kráľ, ktorý sedel „na Jehovovom tróne“, konal spurne. (1. Par. 29:23)

6. Ako Jonatán dokázal, že je verný Jehovovi?

Od prvej chvíle, keď Saul prejavil neposlušnosť voči Bohu, jeho syn Jonatán dokazoval, že je verný Jehovovi. (1. Sam. 13:13, 14) Prorok Samuel povedal: „Jehova neopustí svoj ľud kvôli svojmu veľkému menu.“ ​(1. Sam. 12:22) Jonatán dokázal, že verí týmto slovám, keď proti Izraelu pritiahla obrovská filištínska armáda s 30 000 bojovými dvojkolesovými vozmi. Saul mal len 600 mužov a ozbrojený bol iba on a Jonatán! Napriek tomu sa Jonatán rozhodol napadnúť prednú hliadku Filištíncov a vzal so sebou len svojho zbrojnoša. Povedal: „Pre Jehovu nie je nijakou prekážkou zachraňovať pomocou mnohých alebo niekoľkých.“ Títo dvaja Izraeliti zabili asi 20 nepriateľov. Vtom „sa zem roztriasla, a prešlo to do chvenia od Boha“. Filištínci sa v zmätku obrátili jeden proti druhému. Tak Jonatán vďaka svojej viere v Boha prispel k tomu, že Izraeliti dosiahli víťazstvo. (1. Sam. 13:5, 15, 22; 14:1, 2, 6, 14, 15, 20)

7. Ako sa Jonatán správal k svojmu otcovi?

Aj keď bol Saul Jehovovi naďalej neposlušný, Jonatán spolupracoval so svojím otcom vždy, keď to bolo možné. Napríklad spoločne bojovali pri obrane Božieho ľudu. (1. Sam. 31:1, 2)

8., 9. Prečo by sme sa mali správať úctivo k tým, ktorí majú určitú autoritu?

Tak ako Jonatán, aj my dokazujeme, že sme verní Jehovovi, keď poslúchame vládne autority, hoci si možno nezasluhujú úctu. Samozrejme, podriaďujeme sa im len v tom, čo nie je v rozpore s Božími zákonmi. Ak je nejaký vládny úradník skorumpovaný, stále rešpektujeme jeho postavenie, pretože Jehova od nás očakáva relatívnu podriadenosť „nadriadeným vrchnostiam“. (Prečítajte Rimanom 13:1, 2.) Vernosť Jehovovi dokazujeme aj tým, že máme v úcte ľudí, ktorým dal určitú autoritu. (1. Kor. 11:3; Hebr. 13:17)

Vernosť Jehovovi dokazuješ aj tým, že sa správaš úctivo k manželskému partnerovi, ktorý nie je svedkom (Pozri 9. odsek.)

Olga [1] z Južnej Ameriky dokazovala vernosť Bohu tak, že prejavovala úctu svojmu manželovi, hoci s ňou zle zaobchádzal. Celé roky si na nej vylieval zlosť, pretože je Jehovovou svedkyňou. Psychicky ju týral, urážal, nerozprával sa s ňou a vyhrážal sa, že si vezme deti a opustí ju. Olga však neodplácala zlé zlým. Robila, čo mohla, aby bola dobrou manželkou. Vždy mu navarila, vyprala a vzorne sa starala o deti. (Rim. 12:17) Snažila sa chodiť s ním na stretnutia s rodinou či s kolegami. Napríklad keď museli cestovať do iného mesta na pohreb manželovho otca, Olga vychystala deti a pripravila všetko potrebné na cestu. Počas obradu ho čakala pred kostolom. Po mnohých rokoch sa vďaka jej trpezlivosti a úcte začal manželov nepriateľský postoj zmierňovať. Dnes ju vozieva do sály Kráľovstva a sám ju povzbudzuje, aby chodila na zhromaždenia. Niekedy dokonca ide s ňou. (1. Petra 3:1)

KEĎ SA MUSÍME ROZHODNÚŤ, KOMU BYŤ VERNÍ

10. Ako Jonatán vedel, komu by mal byť verný?

10 Saul bol odhodlaný zabiť Dávida, a tak sa Jonatán musel rozhodnúť, komu bude verný. Hoci uzavrel zmluvu s Dávidom, podriaďoval sa aj svojmu otcovi. Uvedomoval si, že Boh je s Dávidom, nie so Saulom. Preto sa rozhodol, že prejaví vernosť Dávidovi. Poradil mu, aby sa ukryl, a potom sa zaňho u Saula prihovoril a pripomenul mu, prečo si Dávid nezaslúži smrť. (Prečítajte 1. Samuelovu 19:1–6.)

11., 12. K čomu nás podnieti láska k Bohu, keď sa musíme rozhodnúť, komu byť verní?

11 Pred otázkou, komu byť verný, stála aj Alice, sestra z Austrálie. Keď začala študovať Bibliu, rozprávala svojej rodine o všetkom, čo sa naučila. Neskôr im povedala, že už s nimi nebude oslavovať Vianoce, a vysvetlila prečo. Zo začiatku boli iba sklamaní, ale časom ich sklamanie prerástlo do veľkého hnevu. Mali pocit, že sa im Alice obrátila chrbtom. Rozpráva: „Mama mi nakoniec povedala, že ma už viac nechce vidieť. Bola som šokovaná a strašne ma to zranilo, lebo som svoju rodinu milovala. Napriek tomu som si povedala, že Jehova a jeho Syn budú v mojom srdci na prvom mieste, a na najbližšom zjazde som sa dala pokrstiť.“ ​(Mat. 10:37)

12 Ak si nedáme pozor, lojálnosť voči národu, škole či nejakému športovému tímu by mohla oslabiť našu vernosť Bohu. Pozrime sa, čo sa stalo Henrymu, ktorý rád hráva šach. Študenti z jeho školy pravidelne vyhrávali šachové turnaje a aj on chcel prispieť k ďalšiemu víťazstvu. Priznáva: „Postupne sa mi škola stala prednejšou ako vernosť Bohu. Pre šachové partie, ktoré sa hrávali každý víkend, som zanedbával službu Bohu. A tak som sa rozhodol, že zo šachového klubu vystúpim.“ ​(Mat. 6:33)

13. Akú úlohu hrá vernosť Bohu, keď máme rodinné problémy?

13 Niekedy sa musíme rozhodnúť, komu budeme verní v rámci rodiny. To nie je ľahké rozhodnutie. Všimnime si, čo zažil Ken. Hovorí: „Chcel som pravidelne navštevovať zostarnutú mamu a brávať ju občas k nám domov. Ale mama a moja manželka spolu nevychádzali najlepšie. Ani jednu som si nechcel pohnevať, a tak som stál pred dilemou. Potom som si uvedomil, že v takejto situácii by som mal byť lojálny v prvom rade manželke. Preto som zvolil riešenie, ktoré bolo pre ňu prijateľné.“ Keďže Ken bol verný Bohu a s úctou pristupoval k jeho Slovu, vysvetlil mame, prečo by mala mať v úcte jeho manželku, a manželke povedal, prečo by mala láskavo prijať jeho matku. (Prečítajte 1. Mojžišovu 2:24; 1. Korinťanom 13:4, 5.)

KEĎ NÁS NIEKTO ZLE POCHOPÍ ALEBO NÁM UKRIVDÍ

14. Ako Saul ukrivdil Jonatánovi?

14 Naša vernosť Jehovovi môže byť vyskúšaná aj v situácii, keď nám ukrivdí niekto, komu bola zverená určitá právomoc. Niečo také sa stalo aj Jonatánovi. Kráľ Saul, Boží pomazaný, vedel o Jonatánovom priateľstve s Dávidom, ale nechápal, prečo sú takými dobrými priateľmi. Raz v návale hnevu ponížil Jonatána, no on sa svojmu otcovi neodplatil. Nezakolísal vo svojej vernosti Bohu ani Dávidovi, ktorý sa po čase stal izraelským kráľom. (1. Sam. 20:30–41)

15. Ako by sme mali reagovať, keď nám niekto ukrivdí?

15 Dnes je veľmi nepravdepodobné, že by sme v zbore zažili nejakú krivdu. No bratia, ktorí vedú zbor, sú nedokonalí, a tak si nemusia vždy správne vysvetliť naše konanie. (1. Sam. 1:13–17) Ak sa nám stane, že nás niekto zle pochopí alebo nám ukrivdí, zostaňme verní Jehovovi.

KEĎ JE VERNOSŤ V ROZPORE S OSOBNÝMI ZÁUJMAMI

16. V akých situáciách musíme prejaviť vernosť Bohu a nebyť sebeckí?

16 Saul chcel, aby sa namiesto Dávida stal kráľom Jonatán. (1. Sam. 20:31) Ale keďže Jonatán bol verný Bohu, spriatelil sa s Dávidom a neusiloval sa získať kráľovský trón pre seba. Ako môžeme napodobňovať Jonatánov nesebecký postoj? Keď pamätáme na to, že človek, ktorý sa chce páčiť Bohu, nemení svoje sľuby, aj keď „prisahal na to, čo je preňho zlé“. (Žalm 15:4) Jonatán neporušil sľub, ktorý dal Dávidovi. Ani my by sme nemali porušovať svoje sľuby. Ak napríklad uzavrieme nejakú obchodnú zmluvu a po čase zistíme, že je pre nás ťažké ju dodržať, vernosť Bohu a úcta k Biblii nás podnieti, aby sme svoje záväzky splnili. A čo ak sme mali inú predstavu o našom manželstve? Ak milujeme Boha, zostaneme manželskému partnerovi verní. (Prečítajte Malachiáša 2:13–16.)

Dodržať obchodnú zmluvu môže byť skúškou našej vernosti Bohu a úcty k Biblii (Pozri 16. odsek.)

17. V čom ti tento článok pomohol?

17 Po úvahe o príklade Jonatána sme určite podnietení napodobňovať jeho vernosť Bohu. Neusilujme sa o vlastné sebecké záujmy. A tak ako Jonatán dokazujme vernosť Jehovovi tým, že sme verní bratom a sestrám, aj keď nás možno sklamú. Ak sme verní Jehovovi aj v náročných situáciách, rozradostňujeme jeho srdce. A to nám prináša najväčšiu radosť. (Prísl. 27:11) Môžeme si byť istí, že Jehova vždy urobí to, čo je pre nás najlepšie, a postará sa o nás. V ďalšom článku budeme uvažovať o Dávidových súčasníkoch, verných i neverných, a o tom, čo sa môžeme od nich naučiť.

^ [1] (odsek 9) Niektoré mená boli zmenené.