1. Ako prejavil vďačnosť uzdravený Samaritán?

TÍ DESIATI muži boli zúfalí. Boli malomocní a nemali žiadnu vyhliadku na uzdravenie. Ale jedného dňa uvideli z diaľky Ježiša, Veľkého Učiteľa. Počuli o ňom, že uzdravuje všetky choroby, a boli si istí, že môže uzdraviť aj ich. Preto naňho volali: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Ježiš všetkých desiatich uzdravil. Určite mu boli vďační, že im preukázal láskavosť. Ale jeden z nich, Samaritán, nielenže cítil vďačnosť, * ale ju aj prejavil. Podnietila ho, aby „silným hlasom oslavoval Boha“. (Luk. 17:12–19)

2., 3. a) Prečo sa niekedy stáva, že neprejavíme vďačnosť? b) Čo si rozoberieme v tomto článku?

² Chceme sa riadiť príkladom Samaritána a prejaviť vďačnosť, keď nám niekto preukáže láskavosť. Ale niekedy zabúdame dať druhým najavo, že si ceníme, čo pre nás urobili.

³ V tomto článku si ukážeme, prečo je dôležité prejavovať vďačnosť. Povieme si, čo sa učíme z biblickej správy o niektorých ľuďoch, ktorí boli vďační, a o ďalších, ktorí boli nevďační. Potom si rozoberieme konkrétne spôsoby, ako môžeme dať najavo vďačnosť.

4., 5. Prečo by sme mali vyjadrovať vďačnosť?

⁴ Jehova si cení úsilie, ktoré vynakladajú jeho služobníci. Tých, ktorí konajú jeho vôľu, odmeňuje. (2. Sam. 22:21; Žalm 13:6; Mat. 10:40, 41) Je pre nás vynikajúcim príkladom. A Biblia nás povzbudzuje, aby sme sa stali „napodobňovateľmi Boha ako milované deti“. (Ef. 5:1) Teda hlavný dôvod, prečo by sme si mali ceniť, čo druhí pre nás robia, a prejavovať vďačnosť, je ten, že chceme napodobňovať Jehovu.

⁵ Zamyslime sa aj nad ďalším dôvodom, prečo chceme prejavovať vďačnosť. Vďačnosť je ako dobré jedlo. Keď sa oň podelíme s inými, máme z neho väčšiu radosť. Keď vidíme, že druhí si cenia, čo robíme, sme šťastní. A keď druhým vyjadríme vďačnosť, sú šťastní oni. Človek, ktorému sme prejavili vďačnosť za to, že nám pomohol alebo nám niečo dal, pociťuje uspokojenie, lebo sa cíti užitočný. Povedie to k tomu, že naše priateľstvo bude ešte pevnejšie.

6. V čom sa prejavy vďačnosti podobajú zlatým jablkám?

⁶ Naše prejavy vďačnosti majú veľkú hodnotu. V Biblii čítame: „Ako zlaté jablká v strieborných ozdobách, také je slovo povedané v pravý čas.“ (Prísl. 25:11) Predstav si, aké nádherné je zlaté jablko na striebornom podnose a akú veľkú hodnotu má! Ako by si sa cítil, keby si dostal taký dar? Aj slová vďaky majú takú veľkú hodnotu. A zamysli sa ešte nad jednou vecou: Jablko zo zlata je trvácne. Aj tvoje prejavy vďačnosti si  druhí možno budú pamätať po celý život a budú si ich ceniť ako poklad.

7. Ako Dávid v Žalme 27:4 a iní pisatelia žalmov vyjadrili vďačnosť?

⁷ Mnohí Boží služobníci v minulosti prejavovali vďačnosť. Jedným z nich bol Dávid. (Prečítajte Žalm 27:4.) Veľmi si cenil pravé uctievanie a dával to najavo skutkami. Napríklad štedro prispel na výstavbu chrámu. Asafovi potomkovia prejavili vďačnosť písaním žalmov, čiže piesní chvály. V jednej piesni vzdávali vďaky Bohu a s obdivom sa vyjadrovali o jeho „úžasných dielach“. (Žalm 75:1) Je zjavné, že Dávid a Asafovi potomkovia chceli dať Jehovovi najavo, že si veľmi vážia všetky jeho požehnania. Ako by si mohol napodobniť ich príklad?

8., 9. Ako dal Pavol najavo, že si cení bratov a sestry, a k čomu to nepochybne viedlo?

⁸ Apoštol Pavol si vážil bratov a sestry a dal to najavo tým, ako sa o nich vyjadroval. Vždy za nich ďakoval Bohu v osobných modlitbách. Aj vo svojich listoch im vyjadril, akí sú mu drahí. V Rimanom 16:1–15 sa menovite zmieňuje o 27 spolukresťanoch. Spomína napríklad Prisku a Akvilu, ktorí zaňho „vydali do nebezpečenstva vlastný krk“, a tiež Foibu, o ktorej napísal, že „bola obhajkyňou mnohých“, vrátane jeho samého. Chválil týchto milovaných bratov a sestry za ich usilovnú prácu.

⁹ Pavol si uvedomoval, že bratia a sestry sú nedokonalí, ale v závere svojho listu Rimanom sa zameral na ich dobré vlastnosti. Predstav si, ako ich to muselo povzbudiť, keď sa tento list nahlas čítal v zbore! Ich priateľský vzťah s Pavlom sa nepochybne ešte viac utužil. Dávaš aj ty bratom a sestrám v zbore stále najavo vďačnosť za ich pekné slová a skutky?

10. Čo sa učíme z toho, že Ježiš chváli svojich nasledovníkov?

¹⁰ V posolstve, ktoré Ježiš adresoval niektorým zborom v Malej Ázii, vyjadril pochvalu za skutky, ktoré vykonávali jeho nasledovníci. Napríklad jeho posolstvo zboru v Tyatíre sa začína slovami: „Poznám tvoje skutky a tvoju lásku a vieru a službu a vytrvalosť a že tvojich posledných skutkov je viac ako tých skorších.“ (Zjav. 2:19) Ježiš ich pochválil nielen za to, že robia pre Jehovu viac, ale aj za vlastnosti, ktoré ich k tomu podnecovali. A hoci niektorí členovia tohto zboru potrebovali naprávanie, Ježiš ich na začiatku i na záver povzbudil. (Zjav. 2:25–28) Zamysli sa nad tým, akú autoritu má Ježiš ako Hlava kresťanského zboru. Nemusí nám ďakovať za prácu, ktorou nás poveril. Napriek tomu nás chváli. Dáva tým vynikajúci príklad všetkým zborovým starším.

11. Ako sa Ezau podľa slov v Hebrejom 12:16 pozeral na sväté veci?

¹¹ Niektorí ľudia, o ktorých čítame v Biblii, neprejavovali vďačnosť. Patrí k nim napríklad Ezau. Hoci jeho rodičia milovali a poslúchali Jehovu, necenil si sväté veci. (Prečítajte Hebrejom 12:16.) Z čoho vidno, že bol nevďačný? Neuvážene sa vzdal svojho práva prvorodeného  a predal ho mladšiemu bratovi Jakobovi za misu dusenej šošovice. (1. Mojž. 25:30–34) Neskôr svoje rozhodnutie trpko oľutoval. Ale nemal dôvod sťažovať sa, že prišiel o požehnanie vyplývajúce z práva prvorodeného, pretože si ho nevážil.

12., 13. Ako dali Izraeliti najavo, že sú nevďační, a k čomu to viedlo?

¹² Izraeliti mali veľa dôvodov na vďačnosť. Jehova ich vyslobodil zo zajatia v Egypte, keď naň priviedol desať rán. Potom ich zachránil, keď zničil celú egyptskú armádu v Červenom mori. V tej chvíli cítili takú vďačnosť, že spievali víťaznú pieseň na Jehovovu chválu. Ale prejavovali vďačnosť stále?

¹³ Keď Izraeliti znovu zažívali ťažkosti, veľmi rýchlo zabudli na všetky tie dobré veci, ktoré Jehova pre nich urobil. Ukázalo sa, že sú nevďační. (Žalm 106:7) V Biblii čítame: „Celé zhromaždenie synov Izraela v pustatine začalo reptať proti Mojžišovi a Áronovi.“ (2. Mojž. 16:2, 8) V skutočnosti však reptali proti Jehovovi. Jehova bol sklamaný z ich nevďačného postoja. Neskôr predpovedal, že celá tá generácia Izraelitov s výnimkou Jozuu a Káleba zomrie na pustatine. (4. Mojž. 14:22–24; 26:65) Zamyslime sa teraz nad tým, čo nám pomôže, aby sme napodobňovali dobré príklady, a nie nevďačných Izraelitov.

14., 15. a) Ako môžu manželia dávať najavo, že si cenia jeden druhého? b) Ako môžu rodičia učiť svoje deti, aby prejavovali vďačnosť?

¹⁴ V rodine. Keď každý člen rodiny prejavuje vďačnosť, má z toho úžitok celá rodina. Čím viac si manželia dávajú najavo, že si cenia jeden druhého, tým sú si bližší. Potom si aj ochotnejšie odpúšťajú. Manžel, ktorý si cení svoju manželku, si nielenže všíma, čo dobré hovorí a robí, ale aj „vstáva a chváli ju“. (Prísl. 31:10, 28) A múdra manželka hovorí manželovi, čo si na ňom váži.

¹⁵ Rodičia, ako môžete učiť svoje deti, aby prejavovali vďačnosť? Nezabúdajte, že deti si všímajú, čo hovoríte a robíte, a budú vás napodobňovať. Preto im dávajte dobrý príklad a poďakujte im, keď pre vás niečo urobia. Učte ich tiež, aby poďakovali, keď niekto urobí niečo pre  ne. Pomôžte im chápať, že vďačnosť by mala prameniť zo srdca a že to, čo povedia, môže priniesť veľa dobrého. Napríklad mladá žena Clary hovorí: „Mama mala len 32 rokov, keď zostala sama na výchovu troch detí. Keď som ja mala 32, uvedomila som si, aké to mala ťažké. A tak som jej povedala, že si veľmi vážim, ako obetavo mňa a mojich bratov vychovávala. Nedávno mi povedala, že si moje slová veľmi cení, často si ich pripomína a vždy jej zlepšia náladu.“

16. Uveď príklad, ako môžu prejavy vďačnosti povzbudiť druhých.

¹⁶ V zbore. Keď bratom a sestrám povieme, že si ich ceníme, veľmi ich to povzbudí. Napríklad Jorge, ktorý má 28 rokov a slúži ako starší, vážne ochorel. Mesiac nemohol chodiť na zhromaždenia. No ani potom ešte nedokázal mať úlohy na zhromaždeniach. Svoje pocity opisuje takto: „Cítil som sa neužitočný, lebo som mal zdravotné obmedzenia a nedokázal som sa starať o zbor. Ale po jednom zhromaždení prišiel za mnou istý brat a povedal mi: ‚Chcem ti poďakovať za dobrý príklad, ktorý dávaš mojej rodine. Ani netušíš, ako sa nám páčili tvoje prejavy. Prispeli k nášmu duchovnému rastu.‘ Hlas sa mi zadrhol od dojatia a oči sa mi zaliali slzami. Jeho slová boli presne to, čo som potreboval.“

17. Ako môžeme dať podľa slov v Kolosanom 3:15 Jehovovi najavo, že sme vďační za jeho dary?

¹⁷ Nášmu štedrému Bohu. Jehova nám dáva hojnosť duchovného pokrmu. Na zhromaždeniach, v našich časopisoch a na našej webovej stránke dostávame množstvo užitočných rád. Stalo sa ti, že si si vypočul nejaký prejav, prečítal článok alebo pozrel naše televízne vysielanie a povedal si si: Presne toto som potreboval? Ako môžeš dať Jehovovi najavo, že si mu za to vďačný? Okrem iného tak, že mu budeš pravidelne ďakovať za tieto dobré dary. (Prečítajte Kolosanom 3:15; Jak. 1:17)

18. Ako prejavujeme vďačnosť za našu sálu Kráľovstva?

¹⁸ Jehovovi prejavujeme vďačnosť aj tak, že udržiavame naše miesto uctievania čisté a upratané. Pravidelne pomáhame pri upratovaní a údržbe našej sály  Kráľovstva a tí, ktorí obsluhujú aparatúru, zaobchádzajú s ňou opatrne, aby sa nepoškodila. Keď sa dobre staráme o sálu Kráľovstva, bude nám slúžiť dlhšie a nebude si vyžadovať mnoho veľkých opráv. Vďaka tomu ušetríme prostriedky na výstavbu a renováciu ďalších sál Kráľovstva na celom svete.

19. Čo sa učíme z toho, čo zažil jeden krajský dozorca a jeho manželka?

¹⁹ Tým, ktorí sa o nás verne starajú. Keď niekomu vyjadríme vďačnosť, môžeme mu pomôcť, aby zmenil pohľad na ťažkosti, ktoré prekonáva. Zažil to aj jeden krajský dozorca so svojou manželkou. Raz v zime sa po celom dni v službe vrátili na miesto, kde boli ubytovaní, veľmi unavení. V noci bola taká zima, že sestra spala v kabáte. Ráno povedala manželovi, že už nedokáže pokračovať v krajskej službe. Ešte v to dopoludnie však dostali list z pobočky. Bol adresovaný jej. V liste ju bratia vrúcne chválili za jej službu a vytrvalosť. Vyjadrovali pochopenie, že je veľmi náročné sťahovať sa každý týždeň na iné miesto. Manžel hovorí: „Tá pochvala na ňu veľmi zapôsobila a už nikdy nehovorila o tom, že chce skončiť s krajskou službou. Dokonca ma viackrát povzbudila, aby som vytrval, keď som ja premýšľal o ukončení služby.“ Títo manželia zotrvali v krajskej službe takmer 40 rokov.

20. Čo by sme mali robiť každý deň a prečo?

²⁰ Teda každý deň sa snažme prejavovať druhým vďačnosť. Naše úprimné slová alebo skutky, ktorými ju vyjadríme, môžu byť presne tým, čo potrebujú, aby zvládli ďalší deň v tomto nevďačnom svete. Zároveň si tým posilňujeme vzájomné putá priateľstva, ktoré môžu trvať večne. A čo je najdôležitejšie, napodobňujeme tak nášho Otca, Jehovu, ktorý je k nám štedrý a cení si nás.