V MNOHÝCH prípadoch áno. Pouvažujme o jednom príklade. V 5. Mojžišovej 24:14, 15 čítame: „Neoklameš nádenníka, ktorý je v strastiach, a chudobného, či z tvojich bratov alebo z tvojich cudzích usadlíkov, ktorí sú v tvojej krajine... aby proti tebe nekričal k Jehovovi, a tebe sa to stane hriechom.“

Neďaleko mesta Ašdod sa našla písomná žiadosť, ktorá sa týka podobného prípadu. Je datovaná do siedmeho storočia pred n. l. Pravdepodobne ju podal muž pracujúci na poli, ktorý údajne nezožal stanovené množstvo obilia. Tento dokument je napísaný na hlinenom úlomku a znie: „Keď pred niekoľkými dňami tvoj služobník [žiadateľ] uskladnil úrodu do sýpky, prišiel Hošajahu, syn Šobajov, a vzal tvojmu služobníkovi odev... Všetci moji spoločníci, ktorí v slnečnej páľave pracovali so mnou na žatve, môžu dosvedčiť... že to, čo som povedal, je pravda. Ničím som sa neprevinil... Ak miestodržiteľ nebude považovať za svoju povinnosť, aby svojmu služobníkovi poslal odev späť, nech to urobí aspoň zo súcitu! Nemôže predsa mlčať, keď jeho služobník zostal bez odevu.“

Historik Simon Schama povedal, že z tejto žiadosti „sa dozvedáme viac než len o zúfalej situácii nádenníka, ktorý chcel dostať späť [svoj odev]. Máme oprávnený dôvod domnievať sa, že žiadateľ musel aspoň do určitej miery poznať biblickú zbierku zákonov, najmä nariadenia v Levitiku a v Deuteronómiu, ktoré zakazovali kruté zaobchádzanie s chudobnými.“