PREDSTAV SI, že neskoro večer kráčaš ulicou. Zrazu si uvedomíš, že ťa niekto sleduje. Keď zastaneš, zastane aj on. Keď pridáš do kroku, urobí to isté. Začneš bežať a utekáš do domu svojho priateľa, ktorý býva neďaleko. Keď ti otvorí dvere a vojdeš dnu, vydýchneš si od úľavy.

Možno si niečo také nikdy nezažil. No môžeš prežívať niečo iné, čo ti spôsobuje obavy. Bojuješ napríklad s nejakou slabosťou, ktorej sa chceš zbaviť, ale stále robíš tú istú chybu? Si už dlhší čas nezamestnaný a nevieš si nájsť prácu, hoci sa o to veľmi snažíš? Robí ti starosti pribúdajúci vek a s ním spojené zdravotné ťažkosti? Alebo ťa trápi niečo iné?

Bez ohľadu na to, čo ťa znepokojuje, určite by si bol rád, keby si sa o tom mohol porozprávať s niekým, kto by ti vedel pomôcť. Máš takého blízkeho priateľa? Áno, máš. Je ním Jehova. Bol aj Abrahámovým priateľom, tak ako sa o tom píše v Izaiášovi 41:8–13. V 10. a 13. verši Jehova každého svojho služobníka vyzýva: „Neboj sa, veď som s tebou. Nepozeraj uprene dookola, veď som tvoj Boh. Ja ťa upevním. Ja ti skutočne pomôžem. Áno, ja ťa budem pevne držať svojou pravicou spravodlivosti. Veď tvoju pravicu stískam ja, Jehova, tvoj Boh, Ten, ktorý ti hovorí: ‚Neboj sa. Ja sám ti pomôžem.‘“

Nie sú to upokojujúce slová? Predstav si ten slovný obraz, ktorý tu Jehova vykreslil. Nekráčaš v ňom s Jehovom ruka v ruke, hoci je to príjemná predstava. Keby to tak bolo, jeho pravá ruka by držala tvoju ľavú. Ale v tomto prípade Jehova „svojou pravicou spravodlivosti“ drží „tvoju pravicu“. Je to, akoby ťa chcel vytiahnuť z nejakej tiesnivej situácie. A pritom ťa uisťuje: „Neboj sa. Ja sám ti pomôžem.“

Pozeráš sa na Jehovu ako na milujúceho Otca a Priateľa, ktorý ti príde na pomoc, keď si v ťažkostiach? Zaujíma sa o teba, leží mu na srdci tvoje dobro a túži ti pomáhať. Keď prežívaš náročné obdobie, Jehova chce, aby si sa cítil v bezpečí, lebo ťa má veľmi rád. Je ozajstnou „pomocou, ktorá sa pohotovo nájde v tiesňach“. (Žalm 46:1)

Niektorí sa umárajú výčitkami z toho, čo kedysi urobili, a trápia sa, či im Boh odpustil.  Ak to tak cítiš aj ty, spomeň si na verného Jóba, ktorý priznal „previnenia svojej mladosti“. (Jób 13:26) Podobné pocity mal aj žalmista Dávid. Úpenlivo prosil Jehovu: „Na hriechy mojej mladosti a na moje vzbury, ó, nespomínaj.“ ​(Žalm 25:7) Keďže sme všetci nedokonalí, vzťahujú sa na nás slová, že sme „zhrešili a nedosahujeme Božiu slávu“. (Rim. 3:23)

Utešujúce slová zo 41. kapitoly Izaiáša boli pôvodne určené Božiemu starovekému ľudu. Hrešil do takej miery, že Jehova sa rozhodol vykonať nad ním rozsudok a nechať ho odviesť do vyhnanstva v Babylone. (Iz. 39:6, 7) Už vtedy však sľúbil, že oslobodí tých, ktorí sa budú kajať a vrátia sa k nemu. (Iz. 41:8, 9; 49:8) Rovnakú láskavosť prejavuje Jehova aj dnes voči tým, ktorí sa úprimne snažia získať jeho priazeň. (Žalm 51:1)

Pozrime sa na to, čo zažil Takuja. * Usiloval sa prestať s pozeraním pornografie a s masturbáciou, ale opätovne skĺzaval k týmto nečistým zvykom. Ako sa cítil? „Pripadal som si úplne bezcenný, ale keď som sa modlil k Jehovovi a prosil ho o odpustenie, pozdvihol ma.“ Ako to Jehova urobil? Prostredníctvom zborových starších z Takujovho zboru. Tí ho povzbudili, aby sa im nebál zatelefonovať zakaždým, keď zlyhá. Pripúšťa: „Nebolo vôbec ľahké im zavolať, ale vždy, keď som to urobil, posilnilo ma to.“ Starší zariadili, aby krajský dozorca vykonal u Takuju pastiersku návštevu. Tento dozorca mu povedal: „To, že som tu, nie je náhoda. Starší chceli, aby som prišiel. Vybrali práve teba, aby si dostal túto pastiersku návštevu.“ Takuja hovorí: „Hoci som hrešil, Jehova mi prostredníctvom starších ponúkol pomoc.“ Takujovi sa časom podarilo prekonať svoje zlozvyky, stal sa pravidelným priekopníkom a dnes slúži v pobočke. Tak ako to bolo v jeho prípade, Boh môže pozdvihnúť aj teba.

Mnohým spôsobuje starosti to, že sú nezamestnaní. Niektorí prišli o prácu a nedarí sa im nájsť si iný zdroj príjmu. Ako by si sa cítil, keby ťa odmietal jeden zamestnávateľ za druhým? Viacerí v takej situácii stratili sebaúctu. Ako ti môže Jehova pomôcť? Pravdepodobne ti nenájde okamžite ideálnu prácu, ale môže ti pripomenúť slová kráľa Dávida: „Býval som mladým mužom, aj som zostarol, a predsa som nevidel žiadneho spravodlivého úplne opusteného, ani jeho potomstvo, ako hľadá chlieb.“ ​(Žalm 37:25) Pre Jehovu si veľmi cenný a „svojou pravicou spravodlivosti“ ti pomôže získať to, čo potrebuješ, aby si mu mohol slúžiť.

Sara z Kolumbie zažila, ako Jehova dokáže pomáhať. Mala náročné, ale dobre platené  zamestnanie v istej prestížnej spoločnosti. Chcela však robiť pre Jehovu viac, a tak dala výpoveď a začala s priekopníckou službou. No nevedela si nájsť prácu na čiastočný úväzok. Preto si otvorila malý stánok so zmrzlinou, ale po čase sa jej minuli všetky peniaze a musela stánok zatvoriť. Hovorí: „Prešli tri dlhé roky, ale vďaka Jehovovi som to zvládla.“ Naučila sa rozlišovať, čo iba chce a čo naozaj potrebuje, a netrápiť sa tým, čo bude zajtra. (Mat. 6:33, 34) Nakoniec jej zatelefonoval bývalý zamestnávateľ a ponúkol jej miesto, ktoré mala predtým. Povedala však, že prijme iba prácu na čiastočný úväzok, a to pod podmienkou, že si bude môcť brať voľno na duchovné činnosti. Hoci teraz nezarába toľko, čo predtým, môže ďalej slúžiť ako priekopníčka. Hovorí, že počas celého toho náročného obdobia „cítila Jehovovu starostlivú ruku“.

Ďalším zdrojom obáv je starnutie. Mnohí, ktorí dosiahnu dôchodkový vek, si robia starosti, či budú mať dosť peňazí, aby si udržali svoj štandard. Obávajú sa tiež zdravotných ťažkostí, ktoré so sebou vyšší vek prináša. Bol to zrejme Dávid, kto Jehovu prosil: „Neodvrhuj ma v čase staroby; práve, keď zlyháva moja sila, ma neopúšťaj.“ ​(Žalm 71:9, 18)

Čo teda pomôže starším Jehovovým služobníkom, aby si nerobili starosti? To, keď si budú upevňovať vieru v Boha a dôverovať, že sa o nich postará. Samozrejme, ak boli zvyknutí všeličo si dopriať, možno si budú musieť zjednodušiť život a uskromniť sa. Možno zistia, že „jedlo zo zeleniny“ je lepšie ako „vykŕmený vôl“ a azda aj prospešnejšie zdraviu. (Prísl. 15:17, Evanjelický preklad) Ak sa usiluješ páčiť Jehovovi, on sa postará, aby si aj vo vyššom veku mal všetko, čo potrebuješ.

Zamyslime sa nad tým, čo zažili manželia José a Rose, ktorí slúžia Jehovovi celým časom už vyše 65 rokov. Za ten čas sa museli starať o Rosinho otca, ktorý potreboval 24-hodinovú opateru. Josému diagnostikovali rakovinu a musel podstúpiť operáciu a potom chemoterapiu. Ako Jehova podal týmto verným manželom svoju pravicu? Cez Tonyho a Wendy z ich zboru. Títo manželia mali byt, v ktorom chceli bezplatne ubytovať nejakých služobníkov celým časom. Keď Tony pred rokmi chodil na strednú školu, z okna pravidelne vídaval Josého a Rose, ako idú do služby. Mal ich veľmi rád pre ich horlivosť, ktorá naňho mocne zapôsobila. Keď si s Wendy uvedomili, že títo zostarnutí manželia dali celý svoj život Jehovovi, rozhodli sa, že im poskytnú svoj byt. José a Rose majú dnes okolo 85 rokov a Tony s Wendy im už 15 rokov pomáhajú. Ich pomoc vnímajú títo manželia ako dar od Jehovu.

„Neboj sa. Ja sám ti pomôžem.“ To sľubuje Jehova aj tebe a podáva ti svoju „pravicu spravodlivosti“. Chytíš sa jej?