„ŽATVA je naozaj veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy.“ (Luk. 10:2) Hoci Ježiš povedal tieto slová už asi pred 2 000 rokmi, dobre vystihujú dnešnú situáciu v Mjanmarsku. Prečo? Pretože v tejto krajine, kde žije 55 miliónov ľudí, je iba 4 200 zvestovateľov.

Avšak Jehova, „Pán žatvy“, podnietil stovky bratov a sestier z rôznych krajín, aby sa presťahovali do týchto končín v juhovýchodnej Ázii a pomohli pri duchovnej žatve. Čo ich povzbudilo presťahovať sa do Mjanmarska? Vďaka čomu mohli urobiť tento krok? A aké požehnanie teraz zažívajú? To sa dozvieme v tomto článku.

Kazuhiro, priekopník z Japonska, pred niekoľkými rokmi dostal epileptický záchvat, upadol do bezvedomia a bol hospitalizovaný. Lekár mu povedal, že dva roky nesmie šoférovať. Kazuhira to šokovalo. Kládol si otázku: Ako teraz budem pokračovať v priekopníckej službe, ktorú tak milujem? Úpenlivo sa modlil a prosil Jehovu, aby mu nejakým spôsobom umožnil ďalej slúžiť ako priekopník.

Kazuhiro spomína: „Asi o mesiac sa o mojich ťažkostiach dopočul jeden priateľ, ktorý slúži v Mjanmarsku. Zavolal mi a povedal: ‚V Mjanmarsku je hlavným dopravným prostriedkom autobus. Tu môžeš priekopníčiť aj bez auta.‘ Opýtal som sa svojho lekára, či mi zdravotný stav umožňuje presťahovať sa do Mjanmarska. Na moje prekvapenie lekár povedal: ‚Do Japonska práve pricestoval istý neurológ z Mjanmarska. Zoznámim vás s ním. Ak náhodou budete mať znova záchvat, môžete sa naňho obrátiť.‘ Považoval som to za odpoveď od Jehovu.“

Kazuhiro okamžite poslal e-mail do mjanmarskej pobočky, že spolu s manželkou by radi slúžili v ich krajine ako priekopníci. Už o päť dní prišla odpoveď: „Príďte, potrebujeme viac priekopníkov!“ A tak Kazuhiro a jeho manželka Mari predali svoje dve autá, vybavili si víza a kúpili si letenky. Dnes radostne slúžia v skupine posunkového jazyka v meste Mandalaj. Kazuhiro hovorí: „Vďaka tejto skúsenosti sme si posilnili vieru v Boží sľub zaznamenaný v Žalme 37:5: ‚Uvaľ svoju cestu na Jehovu a spoľahni sa naňho, a on sám bude konať.‘“

V roku 2014 sa v Mjanmarsku konal mimoriadny zjazd. Pri tejto príležitosti tam pricestovalo veľa delegátov z iných krajín. Bola medzi nimi aj Monique, ktorá má 34 rokov a pochádza zo Spojených štátov. Spomína: „Keď som sa vrátila zo zjazdu, prosila som Jehovu, aby mi pomohol správne sa rozhodnúť. Okrem toho som sa porozprávala s rodičmi o svojich duchovných cieľoch. Všetci sme sa zhodli na tom, že by som sa mala presťahovať do Mjanmarska. Ale definitívne som sa rozhodla až po určitom čase a veľa som sa predtým modlila.“ Monique vysvetľuje, prečo sa nerozhodla zo dňa na deň.

„Ježiš dal svojim nasledovníkom radu, aby si spočítali náklady. A tak som si položila otázky: Mám dosť peňazí, aby som sa tam presťahovala? Dokážem sa v Mjanmarsku uživiť bez toho, aby som musela tráviť veľa času v práci?“ Priznáva: „Rýchlo som si uvedomila, že z finančného hľadiska si nemôžem dovoliť presťahovať sa na opačný koniec sveta.“ Ako sa jej to teda podarilo? (Luk. 14:28)

Rozpráva: „Raz si ma k sebe zavolala moja zamestnávateľka. Bola som ako na ihlách, lebo som si myslela, že ma chce prepustiť. Namiesto toho mi poďakovala za dobrú prácu. Potom mi povedala, že dostanem mimoriadnu odmenu. Ukázalo sa, že to bola presne suma, ktorú som potrebovala na splatenie svojich dlhov!“

Monique začala slúžiť v Mjanmarsku v decembri 2014. Ako hodnotí službu v krajine, kde je potrebných viac zvestovateľov? Hovorí: „Som veľmi rada, že tu môžem byť. Mám tri biblické štúdiá. Jedna záujemkyňa má 67 rokov. Vždy ma víta so širokým úsmevom a otvoreným náručím. Keď sa dozvedela, že Božie meno je Jehova, dojalo ju to k slzám. Povedala: ‚Po prvý raz v živote počujem, že Boh sa volá Jehova. Hoci by si mohla byť mojou dcérou, naučila si ma tú najdôležitejšiu vec na svete.‘ Asi si viete predstaviť, že aj mne vyhŕkli slzy. Vďaka takýmto zážitkom je služba na miestach, kde je málo zvestovateľov, nesmierne uspokojujúca.“ Monique je šťastná, že nedávno mohla absolvovať školu pre zvestovateľov Kráľovstva.

Ďalších podnietilo prísť do Mjanmarska to, čo sa o tejto krajine dočítali v Ročenke Jehovových svedkov 2013. Sestra, ktorá sa volá Li a má niečo po 30, pochádza z juhovýchodnej Ázie. Mala prácu na plný úväzok, ale po prečítaní správy v Ročenke začala uvažovať nad možnosťou slúžiť v Mjanmarsku. „V roku 2014 som sa zúčastnila na mimoriadnom zjazde v meste Rangún. Tam som sa zoznámila s manželmi, ktorí slúžia v čínsky hovoriacom poli v Mjanmarsku. Keďže viem po čínsky, rozhodla som sa, že sa tam presťahujem, aby som tam podporila čínsku skupinu. S Monique sme sa dohodli, že budeme spolupracovať a presťahujeme sa do Mandalaja. S Jehovovou pomocou sme obe začali pracovať ako učiteľky na čiastočný úväzok v tej istej škole a neďaleko sme si našli aj byt. Napriek tomu, že som si tu musela zvyknúť na niektoré veci, napríklad na horúčavu, zo služby sa veľmi teším. Ľudia tu síce žijú jednoducho, ale sú veľmi zdvorilí a radi si vypočujú dobré posolstvo. Je nádherné vidieť, ako Jehova urýchľuje zvestovateľské dielo. Som presvedčená, že keď som sa presťahovala do Mandalaja, bolo to v súlade s Jehovovou vôľou.“

Mnohí bratia a sestry, ktorí sa presťahovali tam, kde je potrebných viac zvestovateľov, zažili, ako  Jehova vypočúva ich modlitby. Ako príklad si uveďme Džumpeia a jeho manželku Nao, ktorí majú okolo 35 rokov a slúžili v zbore posunkového jazyka v Japonsku. Prečo sa rozhodli presťahovať do Mjanmarska? Džumpei hovorí: „S manželkou sme vždy mali za cieľ slúžiť v krajine, kde je málo zvestovateľov. Jeden brat z nášho zboru sa presťahoval do Mjanmarska. Hoci sme mali ušetrených iba málo peňazí, v máji 2010 sme sa tam presťahovali aj my. Bratia a sestry v Mjanmarsku nás vrúcne privítali.“ Ako hodnotí službu v posunkovom jazyku v tejto krajine? Hovorí: „Mnohí nepočujúci sa zaujímajú o pravdu. Keď im púšťame videá v posunkovom jazyku, sú nadšení. Sme veľmi radi, že sme sa rozhodli slúžiť Jehovovi práve v tejto krajine!“

Ako to Džumpei a Nao zvládajú po finančnej stránke? „Za tri roky sme minuli takmer všetky úspory a nemali sme dosť peňazí na nájom na ďalší rok. S manželkou sme sa veľa modlili. Potom sme nečakane dostali list z pobočky, v ktorom nám bratia oznámili, že sme boli vymenovaní za dočasných zvláštnych priekopníkov. Dôverovali sme Jehovovi a cítili sme, že stojí pri nás. Stará sa o nás v každom ohľade.“ Džumpei a Nao sa nedávno tiež zúčastnili na škole pre zvestovateľov Kráľovstva.

Aj Simone, ktorý má 43 rokov a pochádza z Talianska, a jeho manželka Anna, ktorá má 37 rokov a pochádza z Nového Zélandu, sa presťahovali do Mjanmarska. Čo ich k tomu podnietilo? „Správa o Mjanmarsku v Ročenke 2013,“ vysvetľuje Anna. Simone dodáva: „Byť v Mjanmarsku je pre nás veľká česť. Život je tu omnoho jednoduchší, a preto sa môžem viac venovať službe. Je úžasné, ako sa Jehova o nás stará, keď slúžime na mieste, kde je to viac potrebné.“ (Žalm 121:5) Anna hovorí: „Hoci žijeme jednoducho, nikdy som nebola šťastnejšia. S manželom sme viac spolu a sme si ešte bližší. Našli sme si tiež vynikajúcich priateľov. Ľudia nemajú proti svedkom žiadne predsudky a je tu úžasný záujem o pravdu.“ Ako sa to prejavuje?

Anna pokračuje: „Raz som na trhu vydala svedectvo jednej študentke vysokej školy a dohodli sme sa, že sa znova stretneme. Na stretnutie prišla aj s kamarátkou. Nabudúce so sebou vzala aj niekoľko ďalších dievčat. Potom priviedla ešte ďalšie. Dnes s piatimi z nich študujem.“ Simone dodáva: „Ľudia sú tu priateľskí a majú veľa otázok. O pravdu sa zaujíma toľko ľudí, že nie je v našich silách venovať sa každému.“

Ale čo je múdre urobiť ešte predtým, ako sa niekto rozhodne presťahovať do Mjanmarska? Mizuho z Japonska spomína: „S manželom Sačiom sme vždy chceli slúžiť v krajine, kde je málo zvestovateľov. Ale ktorú si vybrať? Veľmi na nás zapôsobili krásne skúsenosti z Ročenky 2013 o Mjanmarsku  a začali sme zvažovať, či by sme sa tam mohli presťahovať.“ Sačio dodáva: „Rozhodli sme sa, že sa na týždeň vyberieme do mjanmarského mesta Rangún, aby sme preskúmali tamojšie pomery. Po tomto krátkom informatívnom výlete sme sa rozhodli, že sa tam presťahujeme.“

Rodney a jeho manželka Jane, ktorí sú z Austrálie a majú niečo po 50, slúžia v Mjanmarsku spolu so synom Jordanom a dcérou Danicou už od roku 2010. Rodney hovorí: „Hlboko na nás zapôsobilo, že ešte veľa ľudí tu pociťuje duchovný hlad. Aj ďalším rodinám zo srdca prajem, aby zažili, aké úžasné je slúžiť v krajine ako Mjanmarsko.“ Prečo? Pokračuje: „Našej rodine to v duchovnom ohľade nesmierne prospelo! Dnešní mladí majú plnú hlavu takých vecí ako napríklad mobily, autá, práca a podobne. Ale naše deti sa učia nové slovíčka do služby. Nacvičujú si, ako viesť rozhovory s ľuďmi, ktorí nepoznajú Bibliu, a ako podávať komentáre na zhromaždení v miestnom jazyku. Ich život je naplnený úžasnými duchovnými činnosťami.“

Oliver zo Spojených štátov, ktorý má 37 rokov, hovorí, prečo aj ďalším želá, aby zažili niečo podobné: „Keď som sa vzdal svojho pohodlia, aby som viac slúžil Jehovovi, prinieslo mi to veľkú odmenu. Vďaka tomu, že som sa odsťahoval ďaleko od domova, som teraz smelší a viac sa spolieham na Jehovu, a to v akejkoľvek situácii. Slúžim s tými, ktorých som predtým nepoznal, ale spája nás biblická pravda. Lepšie som si uvedomil, že v tomto svete nie je nič dôležitejšie ako podporovať záujmy Božieho Kráľovstva.“ Oliver s manželkou Annou naďalej horlivo slúžia Jehovovi v čínsky hovoriacom poli.

Trazel, ktorá pochádza z Austrálie a má niečo po 50, slúži v Mjanmarsku od roku 2004. Rozpráva: „Každému, kto môže slúžiť v krajine, kde je málo zvestovateľov, to vrelo odporúčam! Z vlastnej skúsenosti viem, že ak veľmi túžiš po službe, Jehova tvoje úsilie požehná. Mne sa ani nesnívalo, že raz budem môcť takto slúžiť. Je to ten najuspokojujúcejší život, aký si dokážem predstaviť.“

Rád by si slúžil tam, kde ľudia možno ešte nepočuli dobré posolstvo? Povzbudzujúce vyjadrenia spomínaných bratov a sestier ťa možno podnietia, aby si o tom popremýšľal. Tí, čo sa pre túto službu rozhodli, ťa nabádajú: „Prejdi do Mjanmarska a pomôž nám!“