1., 2. a) Z čoho vidno, že svet je stále viac rozdelený? b) Aké otázky si rozoberieme v tomto článku?

„UŽ OD detstva som sa stretávala s nespravodlivosťou,“ hovorí istá sestra z južnej Európy. Svoju minulosť ďalej opisuje takto: „Postavila som sa proti politickému systému v našej krajine a začala som podporovať názory, ktoré mnohí považovali za radikálne. A dokonca som žila s mužom, ktorý bol teroristom.“ Brat z Afriky, ktorý sa kedysi tiež uchyľoval k násiliu, hovorí: „Bol som presvedčený, že kmeň, z ktorého pochádzam, je nadradený všetkým ostatným, a tak som vstúpil do politickej strany. Učili nás zabíjať našich protivníkov oštepmi, a to aj tých, ktorí boli z nášho kmeňa, ale podporovali iné politické strany.“ Sestra zo strednej Európy spomína na svoju minulosť: „Mala som predsudky a nenávidela som každého, kto bol inej národnosti alebo iného vierovyznania ako ja.“

² Dnes stále viac ľudí prejavuje podobný postoj, aký je vyjadrený v citovaných výrokoch. Rozmáhajú sa hnutia za nezávislosť, ktoré presadzujú svoje ciele násilím. Spoločnosť je stále viac politicky rozdelená. A cudzinci v mnohých krajinách sa stretávajú s rastúcou neznášanlivosťou. Biblia  predpovedala, že v týchto posledných dňoch budú ľudia „neprístupní akejkoľvek dohode“. (2. Tim. 3:1, 3) Vzniká teda otázka: Ako môžu kresťania zostať jednotní napriek tomu, že svet je stále viac rozdelený? Veľa sa môžeme naučiť z toho, aký postoj zaujal Ježiš, keď Palestínu v prvom storočí zmietali politické nepokoje. Preto si rozoberieme tri dôležité otázky: (1) Prečo sa Ježiš odmietol zapojiť do boja o nezávislosť? (2) Ako ukázal, že Boží služobníci musia zostať politicky neutrálni? (3) Ako z jeho učenia vyplýva, že je nesprávne uchyľovať sa k násiliu?

3., 4. a) Po čom túžili Židia v Ježišových dňoch? b) Ako očakávania Židov ovplyvnili Ježišových učeníkov?

³ Mnohí Židia, ktorým Ježiš zvestoval dobré posolstvo, túžili po nezávislosti od Ríma. Tieto politické vášne rozdúchavali medzi ľuďmi židovskí nacionalisti, známi ako zelóti. Mnohí z týchto extrémistov boli prívržencami Judáša Galilejského. Bol falošným mesiášom, ktorý žil v prvom storočí a zviedol veľké množstvo ľudí. Židovský historik Josephus Flavius o ňom uvádza, že „podnecoval svojich krajanov k povstaniu a nadával im, že sú zbabelci, ak súhlasia s platením daní Rímu“. Rimania ho nakoniec popravili. (Sk. 5:37) Niektorí zelóti sa pri presadzovaní svojich cieľov dokonca uchyľovali k násiliu.

⁴ Na rozdiel od týchto extrémistov ostatní Židia očakávali príchod politického mesiáša. Mysleli si, že sľúbený Mesiáš obnoví slávu Izraela a oslobodí ich spod rímskej nadvlády. (Luk. 2:38; 3:15) Mnohí verili, že Mesiáš zriadi kráľovstvo v Izraeli a že vďaka tomu sa milióny Židov roztrúsených v iných krajinách budú môcť vrátiť do svojej domoviny. Spomeňme si, ako sa raz Ján Krstiteľ opýtal Ježiša: „Si ten Prichádzajúci, alebo máme očakávať iného?“ (Mat. 11:2, 3) Ján sa možno chcel dozvedieť, či očakávania Židov naplní Ježiš alebo niekto iný. Aj dvaja učeníci, ktorí sa stretli so vzkrieseným Ježišom na ceste do Emaus, boli sklamaní z nenaplnených nádejí, že Ježiš oslobodí Izrael. (Prečítajte Lukáša 24:21.) A zakrátko sa i apoštoli opýtali Ježiša: „Pane, obnovíš v tomto čase kráľovstvo Izraelu?“ (Sk. 1:6)

5. a) Prečo Galilejčania chceli, aby sa Ježiš stal ich kráľom? b) Ako im Ježiš vysvetlil, že uvažujú nesprávne?

⁵ Galilejčania verili, že Mesiáš vyrieši ich problémy, a pravdepodobne preto chceli, aby sa Ježiš stal ich kráľom. Nie je ťažké uhádnuť, prečo práve jeho považovali za ideálneho vodcu. Bol vynikajúcim rečníkom, uzdravoval chorých a sýtil hladných. Keď nakŕmil asi 5 000 mužov, ľudia boli nadšení. Postrehol však, čo sa chystajú urobiť. V Biblii čítame: „Ježiš vediac, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, utiahol sa opäť sám na vrch.“ (Ján 6:10–15) Nasledujúci deň, keď nadšenie trochu utíchlo, Ježiš vysvetlil zástupu, prečo prišiel. Povedal, že jeho cieľom nie je uspokojiť ich telesné potreby, ale učiť ich o Božom Kráľovstve. Nabádal ich: „Nepracujte pre pominuteľný pokrm, ale pre pokrm zostávajúci pre večný život.“ (Ján 6:25–27)

6. Ako Ježiš vysvetlil, že sa nezapája do politiky? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁶ Ježiš vedel, čo očakávajú niektorí jeho učeníci. Dúfali, že začne panovať  ako kráľ v Jeruzaleme. Chcel im ukázať, že uvažujú nesprávne, a preto im krátko pred svojou smrťou vyrozprával podobenstvo o mínach. Hovoril v ňom o sebe ako o „istom človeku urodzeného pôvodu“, ktorý musí odísť a vráti sa až po dlhom čase. (Luk. 19:11–13, 15) Pri inej príležitosti sa ho rímsky miestodržiteľ Pontský Pilát opýtal: „Si židovským kráľom?“ (Ján 18:33) Ježiš mu jasne vysvetlil, že v politických otázkach je neutrálny. Pilát sa možno bál, že Ježiš vyvolá vzburu proti Rímu. Ježiš mu však odpovedal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ (Ján 18:36) Nechcel sa miešať do politiky, pretože jeho Kráľovstvo malo vládnuť v nebi. Pilátovi vysvetlil, že na zem prišiel preto, aby „svedčil o pravde“. (Prečítajte Jána 18:37.)

7. Prečo nie je ľahké vyhýbať sa akejkoľvek podpore politických snáh o nezávislosť?

⁷ Keď rovnako ako Ježiš jasne chápeme, čo je našou úlohou, nebudeme ani len v duchu podporovať politické snahy o nezávislosť. To nemusí byť jednoduché. Istý cestujúci dozorca sa vyjadril: „Ľudia v našom okolí sú stále radikálnejší. Silnie nacionalizmus a mnohí sú presvedčení, že keď získajú politickú nezávislosť, bude sa im žiť lepšie. Našťastie bratia sa zameriavajú na zvestovanie posolstva o Kráľovstve, a tak si chránia kresťanskú jednotu. Sú presvedčení, že iba Boh dokáže odstrániť nespravodlivosť a všetky ostatné ťažkosti.“

8. Akú nespravodlivosť zažívali ľudia v Ježišových dňoch?

⁸ Keď ľudia zažívajú nespravodlivosť, často v nich vzplanú politické vášne. V Ježišových dňoch bolo horúcou témou platenie daní. Dane boli aj na pozadí vzbury, ktorú viedol už spomínaný Judáš Galilejský. Židom sa nepáčilo, že Rimania nariadili sčítanie ľudu, ktorým si chceli zabezpečiť platenie daní. Všetci rímski poddaní vrátane Ježišových poslucháčov boli zaťažení mnohými daňami, napríklad za tovar, pôdu a dom. Okrem toho vyberači daní boli skorumpovaní, čo situáciu ešte zhoršovalo. Niektorí dokonca podplácali vládnych predstaviteľov, aby si zaistili postavenie a mohli od ľudí vymáhať peniaze. Napríklad Zacheus, hlavný vyberač daní v Jerichu, zbohatol tak, že zdieral ľudí na daniach. (Luk. 19:2, 8) A to zrejme nebol ojedinelý prípad.

9., 10. a) Ako sa odporcovia snažili zatiahnuť Ježiša do politiky? b) Čo sa učíme z Ježišovej odpovede? (Pozri obrázok v úvode článku.)

 ⁹ Odporcovia chceli Ježiša chytiť do pasce, a tak mu dali otázku, či sa majú platiť dane. Opýtali sa ho na „daň od hlavy“, čo bol poplatok vo výške jedného denára, ktorý museli platiť všetci poddaní Rímskej ríše. (Prečítajte Matúša 22:16–18.) Táto daň bola Židom tŕňom v oku, pretože im pripomínala, že sú rímskymi poddanými. Ak by Ježiš daň odsúdil, „Herodesovi straníci“, ktorí mu položili túto otázku, by ho mohli obviniť z poburovania. A ak by povedal, že je potrebné platiť ju, mohol by stratiť podporu svojich nasledovníkov.

¹⁰ Ježiš si dal pozor, aby zostal v otázke daní neutrálny. Povedal: „Splácajte... cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ (Mat. 22:21) Aj keď vedel, že vyberači daní sú skorumpovaní, nezačal sa venovať riešeniu tohto problému. Uvedomoval si, že všetky problémy odstráni jedine Božie Kráľovstvo. Mali by sme prejavovať rovnaký postoj ako Ježiš a nemiešať sa do politických záležitostí, aj keby sa zdalo, že je na to oprávnený dôvod. Praví kresťania stoja na strane Božieho Kráľovstva a spoliehajú sa na Božiu spravodlivosť. Preto si nevytvárajú vyhranené názory na nespravodlivosť v politike ani sa kriticky nevyjadrujú k určitým problémom v spoločnosti. (Mat. 6:33)

11. Aký je najlepší spôsob, ako bojovať proti nespravodlivosti?

¹¹ Mnohí naši bratia a sestry mali kedysi silne zakorenené politické názory, ale zbavili sa ich. Istá sestra z Veľkej Británie hovorí: „Vyštudovala som sociológiu a osvojila som si radikálne názory. Chcela som hájiť práva černochov, pretože sme si vytrpeli veľa nespravodlivosti. Aj keď sa mi v tom darilo, bola som frustrovaná. Neuvedomovala som si, že nespravodlivosť, ktorú ľudia zažívajú pre svoju farbu pleti, súvisí s rasovými predsudkami a tie musia byť vykorenené z ľudských sŕdc. Ale vďaka štúdiu Biblie som pochopila, že musím začať od seba. A je zaujímavé, že zmeniť názor mi trpezlivo pomáhala sestra, ktorá je beloška. Teraz slúžim ako pravidelná priekopníčka v zbore posunkového jazyka a snažím sa bez predsudkov pomáhať všetkým ľuďom.“

12. Pred akým „kvasom“ Ježiš varoval svojich učeníkov?

¹² V Ježišových dňoch sa náboženstvo bežne miešalo do politiky. V istom diele sa uvádza, že „Židia boli prívržencami rôznych náboženských siekt, ktoré viac-menej zodpovedali tomu, čo dnes nazývame politickými stranami“. (Daily Life in Palestine at the Time of Christ) Ježiš varoval svojich učeníkov: „Majte otvorené oči, dávajte pozor na kvas farizejov a kvas Herodesa.“ (Mar. 8:15) Keď sa zmienil o Herodesovi, pravdepodobne mal na mysli Herodesových stúpencov. Ďalšou skupinou boli farizeji, ktorí sa usilovali o politickú nezávislosť Židov od Ríma. A v Matúšovom evanjeliu čítame, že Ježiš svojich učeníkov varoval aj pred saducejmi. Tí chceli udržať existujúci stav, pretože rímska správa im umožňovala mať určité mocenské postavenie. Ježiš svojich nasledovníkov dôrazne varoval, aby nemali nič spoločné s „kvasom“, čiže s učením týchto troch skupín. (Mat. 16:6, 12) Stojí za povšimnutie, že Ježiš tieto slová povedal krátko nato, ako ho ľudia chceli urobiť kráľom.

13., 14. a) K čomu to vedie, keď sa náboženstvo mieša do politiky? b) Prečo nás nespravodlivosť neoprávňuje použiť násilie? (Pozri obrázok v úvode článku.)

 ¹³ Keď sa náboženstvo mieša do politiky, často to vedie k násiliu. Ježiš svojich nasledovníkov učil, že majú zostať úplne neutrálni. A aj to bolo dôvodom, prečo hlavní kňazi a farizeji chceli Ježiša zabiť. Považovali ho za svojho náboženského i politického rivala, ktorý oslabuje ich vplyv. Hovorili: „Ak ho necháme tak, všetci uveria v neho, a prídu Rimania a odstránia ako naše miesto, tak aj národ.“ (Ján 11:48) Preto veľkňaz Kaifáš zosnoval plán, ako sa Ježiša zbaviť. (Ján 11:49–53; 18:14)

¹⁴ Keď sa zotmelo, Kaifáš poslal vojakov, aby Ježiša zatkli. Ježiš vedel o týchto úkladných plánoch, a preto počas poslednej večere požiadal svojich učeníkov, aby si so sebou vzali nejaké meče. Chcel im odovzdať dôležité poučenie a dva meče na to úplne postačovali. (Luk. 22:36–38) Neskôr tej istej noci, keď dav prišiel zatknúť Ježiša, Peter zaútočil mečom na veľkňazovho otroka. Nepochybne bol rozhorčený, keď videl tú veľkú nespravodlivosť páchanú na Ježišovi. (Ján 18:10) Ale Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ (Mat. 26:52, 53) Toto dôležité poučenie bolo v súlade s modlitbou, ktorú Ježiš vyslovil v ten večer, že jeho nasledovníci nie sú časťou sveta. (Prečítajte Jána 17:16.) Jedine Boh má právo bojovať proti nespravodlivosti.

15., 16. a) K čomu to vedie, keď sa Boží služobníci riadia Bibliou? b) Aký rozdiel Jehova vidí medzi ľuďmi vo svete a svojimi služobníkmi?

¹⁵ Sestra z južnej Európy, ktorú sme už spomínali, dospela k rovnakému záveru. Hovorí: „Pochopila som, že nespravodlivosť sa neodstráni násilím. Tí, ktorí sa k nemu uchyľujú, často prídu o život. A mnohí ďalší zatrpknú. Veľmi ma potešilo, keď som sa z Biblie dozvedela, že iba Boh zabezpečí na zemi skutočnú spravodlivosť. A toto posolstvo zvestujem už 25 rokov.“ Brat z Afriky zas vymenil svoj oštep za „meč ducha“, čiže Božie Slovo, a oznamuje posolstvo pokoja všetkým, bez ohľadu na to, k akému kmeňu patria. (Ef. 6:17) A sestra zo strednej Európy sa po spoznaní pravdy vydala za brata z etnickej skupiny, ktorú kedysi nenávidela. Všetci traja urobili tieto zmeny preto, lebo sa riadili Kristovým príkladom.

¹⁶ Je veľmi dôležité, aby sme robili podobné zmeny. Biblia prirovnáva ľudstvo k rozbúrenému moru, ktoré je zmietané sem a tam. (Iz. 17:12; 57:20, 21; Zjav. 13:1) Kým ľudí vo svete rozdeľujú politické otázky, ktoré v nich roznecujú nenávisť a vedú k nezmyselnému násiliu, Jehovov ľud sa teší z pokoja a súladu. Jehovu určite hreje pri srdci, keď vidí, že na rozdiel od tohto rozdeleného sveta sa jeho ľud vyznačuje jednotou. (Prečítajte Sofoniáša 3:17.)

17. a) Ako prispievame k jednote v Božom ľude? b) Čo sa dozvieme v nasledujúcom článku?

¹⁷ V tomto článku sme sa naučili, ako môžeme prispievať k jednote v Božom ľude: (1) Sme presvedčení, že jedine Božie Kráľovstvo odstráni nespravodlivosť. (2) V politických otázkach sa nestaviame na žiadnu stranu. (3) Odmietame násilie. V nasledujúcom článku sa dozvieme, ako by našu jednotu mohli ohroziť predsudky. Povieme si, ako proti nim môžeme bojovať podobne ako to robili kresťania v prvom storočí.