V PONDELOK 1. septembra 1919 svitol v Cedar Point v americkom štáte Ohio teplý slnečný deň. Vystriedal daždivé a veterné počasie trvajúce niekoľko dní. Popoludní sa začal zjazd a na úvodnej časti bolo prítomných takmer 1 000 delegátov. Stretli sa v posluchárni s kapacitou 2 500 miest. Večer však pricestovalo loďami, autami a mimoriadnymi vlakmi ďalších 2 000 delegátov. V utorok bolo už návštevníkov toľko, že program musel prebiehať vonku, pod košatými stromami.

Cez zelenú klenbu stromov prenikali slnečné lúče a na pánskych kabátoch vytvárali vzory podobné čipke. Jemný vetrík od Erijského jazera sa pohrával s perami na dámskych klobúkoch. Jeden brat si na tú atmosféru spomína takto: „V príjemnom prostredí podobnom parku, ďaleko od ruchu tohto starého sveta, sme sa cítili ako v raji.“

Nádhera tohto prostredia však zanikala v porovnaní s tvárami delegátov žiariacimi od radosti. Miestne noviny napísali: „Vidieť na nich, že sú to veľmi zbožní, a predsa nesmierne radostní a veselí ľudia.“ Toto stretnutie bolo pre Bádateľov Biblie mimoriadne vzácne, lebo v uplynulých rokoch prežili vážne ťažkosti. Stretávali sa s odporom počas vojny, v zboroch bola nejednota, Bétel v Brooklyne bol zatvorený a mnohí boli uväznení, pretože hlásali posolstvo o Kráľovstve. K uväzneným patrili aj ôsmi bratia, ktorí v tom čase viedli dielo. Boli odsúdení na dlhých 20 rokov za mrežami. *

Niektorí Bádatelia Biblie boli počas tých ťažkých rokov skľúčení a zmätení a prestali so svedeckou činnosťou. No väčšina robila, čo mohla, a napriek zákazu v nej vytrvávala. Istý vyšetrovateľ, ktorý vypočúval Bádateľov Biblie, podal správu, že napriek jasnej výstrahe boli rozhodnutí „pokračovať v hlásaní slova Božieho až do konca“.

Aj v tom čase skúšok verní Bádatelia Biblie „čakali, ako ich Pán povedie... a neustále sa modlili, aby im Otec dal poznať svoju vôľu“. Teraz boli opäť zjednotení a s radosťou sa zhromaždili v Cedar Point. Mnohí si podobne ako jedna sestra kládli otázku, ako „znovu naplno rozbehnúť službu“. Po ničom netúžili viac, než aby sa mohli pustiť do práce.

Delegáti si celý týždeň lámali hlavu nad tým, čo znamenajú písmená „GA“ na zjazdovom programe, na privítacích kartičkách a na nápisoch v zjazdových priestoroch. V piaty deň zjazdu, ktorý bol nazvaný „Deň spolupracovníkov“, Joseph F. Rutherford konečne objasnil význam týchto písmen. Šesťtisíc poslucháčov sa dozvedelo, že skratka „GA“ znamená Zlatý vek (The Golden Age) a je to názov nového časopisu do služby. *

Brat Rutherford v prejave o pomazaných spolukresťanoch povedal: „Očami viery vidia, že po uplynutí času tiesne nastane zlatý vek slávneho panstva Mesiáša... Považujú za svoju najdôležitejšiu povinnosť a česť oznamovať svetu príchod zlatého veku. Toto poverenie dostali od Boha.“

Na titulnej strane Zlatého veku bolo uvedené, že je to „časopis o faktoch, nádeji a presvedčení“. Mal byť použitý pri novom spôsobe šírenia pravdy, a to pri ponúkaní predplatného v službe z domu do domu. Keď sa brat Rutherford poslucháčov opýtal, kto sa chce zapojiť do tejto činnosti, všetci sa nadšene postavili. Potom „s radosťou a horlivosťou typickou pre tých, ktorí nasledujú Ježišove šľapaje“, začali z plného hrdla spievať „Vyšli svoje svetlo a svoju pravdu, ó, Pane“. Brat Norris spomína: „Nikdy nezabudnem, že sa vtedy chveli aj stromy.“

Po prednáške stáli delegáti v rade celé hodiny, len aby si vyplnili žiadosť o predplatné. Mnohí sa cítili tak ako Mabel Philbricková, ktorá povedala: „Boli sme od radosti celí bez seba, že nás čaká ďalšia práca.“

Asi 7 000 Bádateľov Biblie bolo pripravených konať. V letáku Organization Method (Organizačná metóda) a v brožúrke To Whom the Work Is Entrusted (Komu je zverené dielo) boli poskytnuté podrobné pokyny: Dielo bude riadiť nové služobné oddelenie v ústredí. V každom zbore je potrebné vytvoriť služobný výbor a má byť vymenovaný vedúci, ktorý bude odovzdávať pokyny. Obvod zboru bude rozčlenený na menšie časti, v ktorých bude 150 až 200 domov. Vo štvrtok večer sa bude konať služobné zhromaždenie, kde si budú bratia vymieňať skúsenosti a podávať správu zo služby.

„Po návrate domov sme sa všetci zapojili do kampane s ponukou predplatného,“ povedal Herman Philbrick. Nachádzali mnohých ľudí, ktorí boli ochotní si ich vypočuť. Beulah Coveyová sa vyjadrila: „Po vojne, ktorá priniesla toľko zármutku, ľudia vítali už len zmienku o zlatom veku.“ Arthur Claus napísal: „Celý zbor prekvapilo, koľko predplatiteľov sa podarilo nájsť.“ Za dva mesiace sa rozšírilo takmer pol milióna výtlačkov prvého čísla Zlatého veku a predplatilo si ho 50 000 čitateľov.

V Strážnej veži z 1. júla 1920 vyšiel článok „Evanjelium o kráľovstve“, o ktorom sa neskôr brat Macmillan vyjadril, že to bola „prvá oficiálna zmienka o celosvetovom zvestovateľskom diele, ako ho poznáme dnes“. Článok obsahoval výzvu, aby všetci pomazaní kresťania „vydávali svetu svedectvo, že nebeské kráľovstvo je blízko“. Kristovi bratia sú tí, „komu je zverené dielo“, a k nim sa pripájajú milióny ďalších. Aj oni horlivo oznamujú dobré posolstvo a tešia sa na zlatý vek pod vládou Mesiáša.