ŽIJEME v nepokojných časoch, a tak nie je ľahké získať pravý pokoj. A aj keď už zažívame určitý pokoj, musíme sa veľmi snažiť, aby sme si ho udržali. Čo nám v tejto veci radí Božie Slovo? Ako môžeme nájsť trvalý pokoj? A ako v tom môžeme pomôcť druhým?

Človek zažíva pravý pokoj vtedy, keď sa cíti v bezpečí a v pohode. Okrem toho k pravému pokoju prispievajú aj pevné priateľstvá. Ale to najdôležitejšie je blízky vzťah k Bohu. Čo je potrebné robiť, aby sme sa stali Jehovovými priateľmi?

Keď sa riadime spravodlivými biblickými normami a zásadami, dokazujeme, že dôverujeme Jehovovi a túžime mať s ním pokojný vzťah. (Jer. 17:7, 8; Jak. 2:22, 23) Potom nás Jehova k sebe priťahuje a odmeňuje nás vnútorným pokojom. V Izaiášovi 32:17 čítame: „Dielom pravej spravodlivosti sa stane pokoj; a službou pravej spravodlivosti ticho a bezpečie na neurčitý čas.“ Trvalý pokoj získame, keď budeme Jehovu zo srdca poslúchať. (Iz. 48:18, 19)

V živote môžeme zažívať väčší pokoj aj vďaka svätému duchu, úžasnému daru od nášho nebeského Otca. (Sk. 9:31)

Keď apoštol Pavol hovoril o „ovocí ducha“, pokoj uviedol na treťom mieste. (Gal. 5:22, 23) A keďže pokoj je výsledkom pôsobenia Božieho ducha, je potrebné, aby sme sa ním dali viesť. Teraz sa zamyslíme nad dvomi spôsobmi, ako môžeme s pomocou Božieho ducha nájsť pokoj.

 Po prvé, pokoj získavame tak, že si pravidelne čítame Božie Slovo. (Žalm 1:2, 3) Keď rozjímame o tom, čo čítame, s pomocou svätého ducha dokážeme rozpoznať Jehovov pohľad na mnohé veci. Učíme sa napríklad, prečo Jehova zostáva pokojný a prečo je preňho pokoj taký dôležitý. Keď uplatňujeme to, čo sa učíme, pociťujeme väčší pokoj. (Prísl. 3:1, 2)

Po druhé, je potrebné, aby sme prosili o svätého ducha. (Luk. 11:13) Boh nám sľubuje, že ak ho oň prosíme, „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť [naše] srdce a [naše] myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša“. (Fil. 4:6, 7) Keď sa pravidelne modlíme a prosíme Jehovu o jeho ducha, naplní nás pokojom, ktorý patrí iba tým, čo majú k nemu blízky vzťah. (Rim. 15:13)

Mnohí uplatnili tieto biblické rady a urobili potrebné zmeny, vďaka čomu zažívajú pokoj, lebo majú dobrý vzťah k Jehovovi, k sebe samým a k druhým. Ako sa im to podarilo?

V kresťanskom zbore sú jednotlivci, ktorí boli kedysi „oddaní hnevu“, ale zmenili sa a dnes sú z nich ohľaduplní, láskaví, trpezliví a pokojní ľudia. * (Prísl. 29:22) Všimnime si príklad dvoch kresťanov, ktorí mali hnevlivú povahu, ale zmenili sa a teraz sa tešia z pokojných vzťahov s druhými.

Predtým ako David spoznal pravdu, mal nesprávny postoj k druhým, čo malo vplyv na jeho reč. Často druhých kritizoval a so svojimi najbližšími sa rozprával hrubo. Časom pochopil, že sa musí zmeniť a stať sa miernym človekom. Ako to dokázal? Hovorí: „Vďaka tomu, že som sa naučil uplatňovať biblické zásady, sme si začali jeden druhého v rodine viac vážiť.“

Rachel mala hnevlivú povahu, čo súvisí s prostredím, v ktorom vyrastala. Priznáva: „U nás doma bolo bežné, že niekto vybuchol,  a tak sa mi dodnes stáva, že sa rozčúlim.“ Ako sa naučila reagovať pokojne? Hovorí: „Pomáha mi to, že sa spolieham na Jehovu a prosím ho o pomoc.“

David a Rachel sú iba dvomi príkladmi ľudí, ktorí našli pravý pokoj, lebo uplatňovali biblické zásady a spoliehali sa na pomoc svätého ducha. Aj my môžeme v tomto nepriateľskom svete zažívať vnútorný pokoj a tešiť sa z harmonických vzťahov v rodinách i v zboroch. Jehova nás však vyzýva, aby sme „zachovávali pokoj so všetkými ľuďmi“. (Rim. 12:18) Ale je to vôbec možné? A k čomu dobrému vedie úsilie udržiavať pokoj?

V službe ľuďom prinášame posolstvo pokoja a želáme si, aby naň priaznivo zareagovali a mali z neho úžitok. (Iz. 9:6, 7; Mat. 24:14) Veľmi sa tešíme, že mnohí ho prijali. Vďaka tomu ich už neznepokojuje situácia vo svete, ktorá v nich vyvolávala pocity beznádeje a hnevu. Naopak, majú skutočnú nádej do budúcnosti, a tak „sa snažia nájsť pokoj a usilujú sa oň“. (Žalm 34:14)

Ale nie všetci reagujú na naše posolstvo priaznivo, aspoň nie spočiatku. (Ján 3:19) Boží duch nám však pomáha, aby sme im napriek tomu predkladali dobré posolstvo pokojne a s úctou. Keď to robíme, poslúchame Ježišove pokyny týkajúce sa služby zaznamenané v Matúšovi 10:11–13: „Keď vstúpite do domu, pozdravte členov domácnosti; a ak si to dom zasluhuje, nech naň príde pokoj, ktorý mu želáte; ak si to však nezasluhuje, nech sa váš pokoj vráti k vám.“ Ak sa riadime touto radou, nedáme sa obrať o pokoj a zároveň budeme mať, obrazne povedané, otvorené dvere pre ďalšie rozhovory.

K pokoju prispievame aj tak, že vládnym predstaviteľom prejavujeme náležitú úctu, a to aj v prípade, že nám bránia v našej činnosti. Napríklad vláda istej africkej krajiny nepovolila výstavbu sál Kráľovstva, pretože mala voči nám predsudky. Bratia chceli túto záležitosť vyriešiť pokojne, a tak poverili istého brata, ktorý kedysi slúžil v tejto krajine ako misionár, aby navštívil tamojšieho veľvyslanca v Londýne. Porozprával mu o pokojnej činnosti Jehovových svedkov v jeho krajine. K čomu viedla táto návšteva?

Brat rozpráva: „Keď som prišiel na recepciu, postrehol som, že recepčná má oblečenie typické pre istý kmeň, ktorého jazyk som sa naučil. A tak som ju pozdravil v jej rodnej reči. Prekvapilo ju to a opýtala sa ma: ‚Čo vás k nám privádza?‘ Zdvorilo som jej povedal, že by som rád hovoril s veľvyslancom. Keď mu zatelefonovala, vyšiel zo svojej kancelárie a pozdravil ma v miestnom jazyku. Pozorne ma počúval, keď som mu hovoril o pokojnej činnosti Jehovových svedkov.“

Vďaka bratovmu úctivému prístupu sa veľvyslanec zbavil predsudkov a zmenil názor na našu činnosť. O nejaký čas vláda tejto africkej krajiny zrušila zákaz výstavby našich sál. Bratia sa veľmi tešili, že celá záležitosť sa vyriešila pokojným spôsobom. Aj v tomto prípade sa potvrdilo, že keď sme k ľuďom úctiví, prináša to dobré výsledky vrátane pokojných vzťahov.

Dnes žijeme v duchovnom raji, v ktorom vládne pokoj. Aj ty k nemu prispievaš, keď sa usiluješ o pokoj, ktorý je súčasťou ovocia ducha. A čo je najdôležitejšie, robíš tým radosť Jehovovi a získavaš vyhliadku na život v Božom novom svete, v ktorom pokoj nikdy nepominie! (2. Petra 3:13, 14)