1. Prečo si v súlade so slovami v 1. Petra 3:8 veľmi ceníme empatických ľudí?

SME RADI, keď sa druhí zaujímajú o naše pocity a chcú, aby sa nám darilo. Snažia sa vžiť do našej situácie a predstaviť si, ako sa cítime a o čom premýšľame. Všimnú si, čo by sme potrebovali, a ponúknu nám pomoc, niekedy ešte skôr, ako o ňu poprosíme. Takýchto empatických * ľudí si veľmi ceníme. (Prečítajte 1. Petra 3:8.)

2. Prečo možno musíme pracovať na empatii?

² Sme kresťania, a preto všetci chceme byť empatickí, čiže súcitní. No nie je to vždy ľahké. Jeden z dôvodov je, že sme nedokonalí. (Rim. 3:23) Preto musíme bojovať proti vrodenému sklonu myslieť v prvom rade na seba. Niektorých z nás ovplyvnila zlá výchova alebo nejaký nepríjemný zážitok, a preto môže byť pre nás ťažké byť empatickí. A vplývajú na nás aj ľudia v našom okolí. V týchto posledných dňoch sa väčšina z nich nezaujíma o pocity druhých. Skôr „milujú samých seba“. (2. Tim. 3:1, 2) Ako môžeme tieto prekážky prekonať a byť k druhým súcitní?

3. a) Ako sa môžeme stať súcitnejšími? b) O čom budeme uvažovať v tomto článku?

³ Keď chceme byť súcitnejší, mali by sme napodobňovať Jehovu a Ježiša Krista. Jehova je Boh lásky a je tým  najlepším príkladom v prejavovaní záujmu o druhých. (1. Jána 4:8) Ježiš dokonale napodobňoval osobnosť svojho Otca. (Ján 14:9) Keď bol na zemi, dal nám dobrý príklad, ako prejavovať súcit. V tomto článku si najprv rozoberieme, ako Jehova a Ježiš dávajú najavo, že im záleží na pocitoch druhých. Potom si povieme, ako ich môžeme napodobňovať.

4. Ako zo slov v Izaiášovi 63:7–9 vyplýva, že Jehova sa zaujíma o pocity svojich služobníkov?

⁴ Z Biblie sa dozvedáme, že Jehovovi záleží na pocitoch jeho služobníkov. Zamysli sa napríklad nad tým, ako sa cítil, keď starovekí Izraeliti zažívali ťažkosti. V Božom Slove čítame: „Počas všetkej ich tiesne to bolo tiesnivé pre neho.“ (Prečítajte Izaiáša 63:7–9.) Neskôr prostredníctvom proroka Zechariáša Jehova vyhlásil, že keď niekto zle zaobchádza s jeho ľudom, berie to osobne. Svojim služobníkom povedal: „Kto sa dotýka vás, dotýka sa môjho oka.“ (Zech. 2:8) Tieto slová pôsobivo vyjadrujú, ako veľmi sa Jehova o nás zaujíma.

5. Uveď príklad, ako Jehova pomáhal svojim služobníkom, ktorí trpeli.

⁵ Jehova nielenže súcití so svojimi služobníkmi, ktorí trpia, ale im aj pomáha. Keď napríklad Izraeliti trpeli v egyptskom otroctve, Jehova vedel, čo prežívajú, a to ho podnietilo, aby odstránil ich bolesť. Mojžišovi povedal: „Určite som videl trápenie svojho ľudu... a počul som ich krik... dobre poznám bolesti, ktorými trpia. A zostúpim, aby som ich oslobodil z ruky Egypťanov.“ (2. Mojž. 3:7, 8) Súcitil so svojím ľudom, a preto ho vyslobodil z otroctva. V nasledujúcich storočiach, keď Izraeliti žili v Zasľúbenej krajine, útočili na nich nepriateľské národy. Ako na to Jehova reagoval? V Biblii sa píše, že „Jehova cítil ľútosť nad ich stenaním kvôli ich utláčateľom a tým, ktorí ich ustrkovali“. Znova pocítil súcit a pomohol im. Posielal  k nim sudcov, aby ich zachraňovali z rúk nepriateľov. (Sud. 2:16, 18)

6. Uveď príklad, ako Jehova prejavil empatiu niekomu, kto neuvažoval správne.

⁶ Jehovovi záleží na pocitoch jeho služobníkov, a to aj vtedy, keď sa na veci nepozerajú správne. Zamysli sa napríklad nad Jonášom. Boh ho poslal, aby oznámil rozsudok nad obyvateľmi Ninive. Tí sa kajali, a preto sa Boh rozhodol, že ich nezničí. Jonáš s tým však vôbec nebol spokojný. Keď sa jeho proroctvo o zničení nesplnilo, „rozpálil sa hnevom“. Ale Jehova bol k nemu trpezlivý a pomohol mu zmeniť uvažovanie. (Jon. 3:10–4:11) Časom Jonáš pochopil, čo ho chcel Jehova naučiť, a Jehova ho dokonca použil, aby svoj príbeh zaznamenal na náš úžitok. (Rim. 15:4) *

7. O čom nás uisťuje to, ako Jehova zaobchádzal so svojimi služobníkmi?

⁷ Z toho, ako Jehova zaobchádzal so svojimi služobníkmi, jasne vidíme, že s nami súcití. Vie o bolestiach a trápeniach každého z nás. Jehova „pozná srdce ľudských synov“. (2. Par. 6:30) Chápe naše najvnútornejšie myšlienky, pocity aj naše obmedzenia. A „nepripustí, aby [sme] boli pokúšaní nad to, čo [môžeme] zniesť“. (1. Kor. 10:13) To je naozaj krásne uistenie!

8. – 10. Čo prispelo k tomu, že sa Ježiš zaujímal o druhých?

⁸ Keď bol Ježiš na zemi, hlboko sa o druhých zaujímal. Bolo to prinajmenšom z troch dôvodov. Po prvé, ako sme sa už zmienili, Ježiš dokonale napodobňoval osobnosť svojho nebeského Otca . Aj on miloval ľudí rovnako ako jeho Otec. Radoval sa zo všetkého, čo Jehovovi pomáhal robiť, ale mimoriadne rád mal ľudí. (Prísl. 8:31) Keďže ich miloval, záležalo mu na ich pocitoch.

⁹ Po druhé, podobne ako Jehova, aj Ježiš dokázal čítať v srdci ľudí. Vedel zistiť, aké majú pohnútky a pocity. (Mat. 9:4; Ján 13:10, 11) Preto keď videl, že ich niečo trápi, súcitil s nimi a utešil ich. (Iz. 61:1, 2; Luk. 4:17–21)

¹⁰ Po tretie, Ježiš sám zažil niektoré náročné situácie, do ktorých sa dostávali ľudia v jeho okolí. Napríklad vyrástol v chudobnej rodine. Po boku svojho adoptívneho otca Jozefa sa naučil tvrdo pracovať. (Mat. 13:55; Mar. 6:3) A zdá sa, že Jozef zomrel ešte predtým, ako Ježiš začal svoju pozemskú službu. Teda je pravdepodobné, že z vlastnej skúsenosti poznal bolesť zo straty milovaného človeka. Okrem toho vedel, aké náročné je žiť v nábožensky rozdelenej rodine. (Ján 7:5) Všetko, čo Ježiš zažil, viedlo k tomu, že sa naučil chápať, aké problémy a pocity zažívajú obyčajní ľudia.

11. Z čoho bol zvlášť zjavný Ježišov záujem o druhých? Vysvetli to. (Pozri obrázok na titulnej strane.)

¹¹ Ježišov záujem o ľudí bol zvlášť zjavný z toho, že robil zázraky. Nerobil ich iba z pocitu povinnosti. Keď videl, ako ľudia trpia, bol „pohnutý ľútosťou“. (Mat. 20:29–34; Mar. 1:40–42) Predstav si napríklad, čo cítil, keď vzal nabok  jedného nepočujúceho muža zo zástupu a uzdravil ho alebo keď vzkriesil jediného syna istej vdovy. (Mar. 7:32–35; Luk. 7:12–15) Ježiš súcitil s týmito ľuďmi a chcel im pomôcť.

12. Ako Ježiš prejavil súcit Marte a Márii podľa slov v Jánovi 11:32–35?

¹² Ježiš súcitil aj s Martou a Máriou. Keď videl, ako smútia nad smrťou svojho brata Lazara, „vyhŕkli [mu] slzy“. (Prečítajte Jána 11:32–35.) Neplakal preto, že stratil blízkeho priateľa. Vedel predsa, že ho vzkriesi. Plakal preto, lebo chápal, akú bolesť prežívajú jeho drahí priatelia, a prežíval ju s nimi.

13. Prečo je pre nás povzbudením, že Ježiš je empatický?

¹³ Napriek tomu, že sme nedokonalí, môžeme sa z Ježišovho príkladu veľa naučiť. Za to, ako súcitne zaobchádzal s druhými, ho milujeme. (1. Petra 1:8) Veľmi sa tešíme, že dnes vládne ako Kráľ Božieho Kráľovstva. Čoskoro odstráni všetko utrpenie. Má najlepšie predpoklady na to, aby ľuďom pomohol uzdraviť sa z rán spôsobených Satanovou nadvládou, lebo sám žil kedysi na zemi ako človek. Je pre nás obrovským požehnaním, že máme Vládcu, ktorý má „pochopenie pre naše slabosti“. (Hebr. 2:17, 18; 4:15, 16)

14. K čomu nás podnecujú slová v Efezanom 5:1, 2?

¹⁴ Keď premýšľame o tom, aký príklad nám dal Jehova i Ježiš, podnecuje nás to k tomu, aby sme aj my boli súcitnejší. (Prečítajte Efezanom 5:1, 2.) Je pravda, že nedokážeme čítať v srdci tak ako oni. Ale môžeme sa snažiť chápať pocity a potreby druhých. (2. Kor. 11:29) Na rozdiel od sebeckého sveta okolo nás sa nechceme starať iba o svoje vlastné záujmy, ale aj o záujmy druhých. (Fil. 2:4)

15. Zvlášť kto by mal byť empatický?

¹⁵ Najmä zboroví starší by mali byť empatickí. Vedia, že Jehova im zveril do starostlivosti svoje ovečky a sú za ne zodpovední. (Hebr. 13:17) Aby mohli bratom a sestrám pomáhať, musia mať pre nich pochopenie. Ako im môžu prejavovať súcit?

16. Čím sa vyznačuje súcitný starší a prečo je to dôležité?

¹⁶ Súcitný starší trávi čas s bratmi a sestrami. Kladie im otázky a potom ich pozorne a trpezlivo počúva. To je dôležité hlavne vtedy, ak sa niektorá z týchto drahocenných ovečiek potrebuje s niečím zdôveriť, ale nedokáže nájsť tie správne slová. (Prísl. 20:5) Starší rád venuje bratom a sestrám čas. Tak medzi nimi vzniká pevné puto priateľstva, ktoré sa vyznačuje dôverou a láskou. (Sk. 20:37)

17. Čo si mnohí bratia a sestry najviac cenia na starších? Uveď príklad.

¹⁷ Mnohí bratia a sestry hovoria, že na starších si najviac cenia, že im prejavujú empatiu. Prečo? Adelaide hovorí: „Je ľahšie sa im zdôveriť, lebo vieš, že ťa pochopia. Z toho, ako reagujú, keď im niečo hovoríš, vidíš, že s tebou súcitia.“ Jeden brat s vďačnosťou spomína: „Keď som jednému staršiemu hovoril o svojej situácii, oči sa mu zaliali slzami. Nikdy na to nezabudnem.“ (Rim. 12:15)

18. Ako si môžeme rozvíjať empatiu?

 ¹⁸ Samozrejme, empatickí by nemali byť iba starší. Túto vlastnosť by si mal rozvíjať každý z nás. Ako? Snaž sa zistiť, čo prežívajú členovia tvojej rodiny a zboru. V zbore sa zaujímaj o mladých, o chorých, o vekovo starších alebo o tých, ktorým zomrel niekto blízky. Opýtaj sa ich, ako sa majú. Potom ich pozorne počúvaj. Daj im najavo, že sa snažíš pochopiť, čo prežívajú. Ponúkni sa, že im pomôžeš, s čímkoľvek budeš môcť. Tak im ukážeš, že ich máš skutočne rád. (1. Jána 3:18)

19. Prečo musíme byť prispôsobiví, keď pomáhame druhým?

¹⁹ Keď sa snažíme druhým pomáhať, mali by sme byť prispôsobiví. Prečo? Pretože ľudia reagujú na ťažkosti rôznym spôsobom. Niektorí sa radi rozhovoria, pričom iní sú uzavretí a nechcú veľmi hovoriť o svojich problémoch. Chceme im pomôcť, ale mali by sme sa vyhnúť príliš osobným otázkam. (1. Tes. 4:11) Ak sa nám druhí zdôveria, možno zistíme, že nemôžeme vždy súhlasiť s tým, čo povedia. Musíme však pamätať na to, že nám hovoria o svojich pocitoch. Preto si ich ochotne vypočujme a nereagujme unáhlene. (Mat. 7:1; Jak. 1:19)

20. Čo si rozoberieme v nasledujúcom článku?

²⁰ Iste sa chceme zaujímať o pocity bratov a sestier v zbore a byť k nim súcitní. No túto krásnu vlastnosť potrebujeme aj vo zvestovateľskej službe. Ako ju môžeme dávať najavo, keď druhých učíme z Biblie? To si rozoberieme v nasledujúcom článku.