Ak by sme si túto pasáž prečítali len zbežne, mohlo by nás to prekvapiť. Ale išlo tu o dvoch rôznych mužov s rovnakým menom. Keď sa na tento príbeh pozrieme bližšie, môžeme sa z neho niečo naučiť.

Izraelský kráľ Saul mal siedmich synov a dve dcéry. Jeden z jeho synov, ktorého mu porodila jeho vedľajšia manželka Ricpa, sa volal Mefibóšet. Ale je zaujímavé, že aj Saulov prvorodený syn Jonatán mal syna Mefibóšeta. Kráľ Saul mal teda syna aj vnuka, ktorí sa volali rovnako.

Raz sa kráľ Saul rozhodol, že Gibeončanov, ktorí žili medzi Izraelitmi, vyhladí. A mnohých z nich aj usmrtil. Bolo to zlé rozhodnutie. Prečo? Lebo v čase, keď žil Jozua, uzavreli izraelskí náčelníci s Gibeončanmi mierovú zmluvu. (Joz. 9:3–27)

Za vlády kráľa Saula táto zmluva stále platila, ale on sa jej nedržal. Za to, že sa pokúsil Gibeončanov vyhladiť, niesol „Saul a jeho rodina... vinu za preliatie krvi“. (2. Sam. 21:1) Keď sa stal kráľom Dávid, Gibeončania mu povedali o tejto hroznej nespravodlivosti. Opýtal sa ich, ako to môže odčiniť, aby Jehova opäť žehnal ich krajinu. Gibeončania nechceli peniaze, ale žiadali Dávida, aby mohli usmrtiť siedmich Saulových potomkov. A Dávid im vyhovel. (2. Sam. 21:2–6; 4. Mojž. 35:30, 31)

Saul a Jonatán boli už v tom čase mŕtvi, lebo padli v boji, ale Jonatánov syn Mefibóšet žil. V detstve nešťastnou náhodou ochrnul a Saulov útok na Gibeončanov nepodporil. Okrem toho Dávid uzavrel s Jonatánom zmluvu, ktorou potvrdili svoje priateľstvo a z ktorej mali mať úžitok aj ich potomkovia vrátane Jonatánovho syna Mefibóšeta. (1. Sam. 18:1; 20:42) V Biblii sa píše: „Kráľ [Dávid] sa zľutoval nad Mefibóšetom, synom Saulovho syna Jonatána, pre prísahu, ktorú Dávid a Saulov syn Jonatán uzavreli pred Jehovom.“ (2. Sam. 21:7)

Napriek tomu Dávid vyhovel žiadosti Gibeončanov. Vydal im dvoch Saulových synov, z ktorých jeden sa volal Mefibóšet, a piatich Saulových vnukov. (2. Sam. 21:8, 9) Tak krajinu zbavil viny za preliatu krv.

Jehova by niečo také neschválil, keby tých sedem Saulových potomkov bolo nevinných. Boží zákon bol jasný: „Deti nemajú byť usmrtené za to, čo urobili ich otcovia. Človek má byť usmrtený len za vlastný hriech.“ (5. Mojž. 24:16) Zdá sa teda, že siedmi Saulovi potomkovia, ktorí zomreli, sa nejako podieľali na zabíjaní Gibeončanov a za to, čo urobili, aj zaplatili.

Z tohto príbehu sa učíme, že človek nemôže ospravedlňovať svoje nesprávne konanie tým, že iba poslúchal niečie pokyny. Za svoje konanie sa musí zodpovedať. Jedno múdre príslovie hovorí: „Odstráň zo svojich ciest prekážky a budeš po nich kráčať istým krokom. Neodchyľuj sa napravo ani naľavo, odvráť svoje nohy od toho, čo je zlé.“ (Prísl. 4:24–27; Ef. 5:15)