Tak ako rástol počet zvestovateľov, rástol aj dopyt po publikáciách. Časopisy si bratia vyrábali sami v Bételi v Brooklyne, ale knihy si dávali tlačiť vo firmách. Keď firmy neboli schopné dodať dostatok kníh už niekoľko mesiacov a začalo to brzdiť zvestovateľskú činnosť, brat Rutherford sa spýtal brata Roberta Martina, vedúceho tlačiarne, či by si nemohli tlačiť knihy sami.

„Bol to úžasný nápad,“ povedal brat Martin, „pretože znamenal začiatok kompletnej sadzby, elektrolytického pokovovania, tlače a viazania.“ Bratia si prenajali budovu na Concord Street 18 v Brooklyne a kúpili potrebné vybavenie.

Ale nie každý tým bol nadšený. Našu novú tlačiareň prišiel navštíviť prezident podniku, v ktorom sa tlačili naše knihy. Povedal: „Máte v rukách prvotriednu tlačiareň a nikoho, kto by vedel aspoň niečo o tom, čo s tým robiť. Za šesť mesiacov bude z toho všetkého len kopa haraburdia.“

Brat Martin sa k tomu vyjadril: „Znelo to dosť logicky, ale nepočítal pri tom s Pánom; a ten bol vždy s nami.“ Brat Martin mal pravdu. Čoskoro sa v novej tlačiarni tlačilo 2 000 kníh denne.

Okrem tlače vlastných kníh začal Jehovov ľud zvestovať dobrú správu novou formou – prostredníctvom rozhlasového vysielania. Brat Rutherford mal svoju prvú prednášku v rozhlase v nedeľu popoludní 26. februára 1922. Jeho prednášku na tému „Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú“ vysielala rozhlasová stanica KOG v Los Angeles v Kalifornii.

 Vypočulo si ju asi 25 000 ľudí. Niektorí poslali bratovi Rutherfordovi ďakovné listy. Bol medzi nimi aj list od Willarda Ashforda zo Santa Any v Kalifornii. Ďakoval bratovi Rutherfordovi za pútavý a zaujímavý prejav. Napísal: „Keby sa vaša prednáška nevysielala v rozhlase, nemohli by sme si ju vypočuť, ani keby ste rečnili niekde v susedstve, lebo sme mali doma troch chorých.“

V nasledujúcich týždňoch zazneli v rozhlase ďalšie prednášky. Na konci roka sa v Strážnej veži písalo, že podľa odhadu „si posolstvo cez rozhlas vypočulo najmenej 300 000 ľudí“.

Bádatelia Biblie boli takí nadšení pozitívnymi reakciami, ktoré dostávali, že sa rozhodli postaviť si vlastnú rozhlasovú stanicu na Staten Island neďaleko Bételu v Brooklyne. Vďaka tejto stanici, WBBR, sa v najbližších rokoch dostala dobrá správa o Kráľovstve k veľkému počtu ľudí na mnohých miestach.

V Strážnej veži z 15. júna 1922 bol oznam, že od 5. do 13. septembra 1922 sa bude v Cedar Point v Ohiu konať zjazd. Medzi Bádateľmi Biblie, ktorí naň prišli, vládlo veľké nadšenie.

Brat Rutherford vo svojom úvodnom prejave povedal: „Som plne presvedčený, že Pán… požehná tento zjazd a postará sa, aby zaznelo také svedectvo, aké ešte na zemi nezaznelo.“ Rečníci opakovane povzbudzovali prítomných, aby sa zapájali do zvestovateľského diela.

V piatok 8. septembra zaplnilo sálu asi 8 000 návštevníkov zjazdu, ktorí s napätím očakávali prejav brata Rutherforda. Dúfali, že sa dozvedia, čo znamenajú písmená „ADV“, ktoré boli vytlačené na pozvánkach. Keď sa usadili, niektorí si určite všimli, že nad pódiom visí veľký zrolovaný kus látky. Arthurovi Clausovi, ktorý prišiel na zjazd z Tulsy v Oklahome, sa podarilo  nájsť miesto na sedenie, z ktorého mohol dobre počuť. To v tom čase vôbec nebolo ľahké, lebo na zjazdoch sa ešte nepoužívala ozvučovacia technika.

Predsedajúci oznámil, že počas prednášky brata Rutherforda nebude môcť vojsť dnu nikto, kto príde neskôr, aby druhých nerušil. Brat Rutherford začal svoju prednášku ráno o pol desiatej tým, že citoval Ježišove slová z Matúša 4:17: „Priblížilo sa nebeské Kráľovstvo.“ Keď hovoril o tom, ako sa ľudia dozvedia o tomto Kráľovstve, povedal: „Sám Ježiš vyhlásil, že v čase svojej prítomnosti povedie žatvu, počas ktorej k sebe zhromaždí tých, čo sú úprimní a verní.“

Brat Claus rozprával: „Počúvali sme veľmi pozorne, aby nám neušlo ani jedno slovo.“ Ale zrazu mu prišlo zle a musel vyjsť von, hoci nerád, lebo vedel, že sa už nebude môcť vrátiť.

O chvíľu sa už cítil lepšie. Keď sa vracal, začul nadšený potlesk. Horel zvedavosťou. Chcel si vypočuť zvyšok tejto úžasnej prednášky. A tak si povedal, že aj keby mal kvôli tomu vyliezť na strechu, urobí to. V tom čase mal 23 rokov a podarilo sa mu nájsť spôsob, ako sa tam dostať. Boli tam otvorené strešné okná, a keď k nim prišiel bližšie, zistil, že odtiaľ „výborne počuť“.

Ale nebol tam sám. Na streche bolo aj niekoľko ďalších bratov. Jeden z nich, Frank Johnson, k nemu pribehol a spýtal sa ho: „Nemáš pri sebe ostrý vreckový nožík?“

„Mám,“ povedal Arthur.

„Ty si odpoveďou na naše modlitby,“ povedal Frank. „Vidíš toto zrolované plátno?  Je to transparent a je priviazaný k týmto klincom. Dobre počúvaj, čo sudca a hovorí. Keď povie: ‚Zvestujte, zvestujte,‘ prerež tieto štyri povrazy.“

A tak Arthur s nožíkom v ruke čakal spolu s ostatnými na znamenie. Čoskoro sa brat Rutherford dostal k najdôležitejšej časti svojho prejavu. Bol taký vyburcovaný a zanietený, že zrejme až kričal, keď hovoril: „Buďte vernými a pravými svedkami Pána. Vpred do boja, kým nebude spustošený posledný zvyšok Babylona. Rozhlasujte posolstvo široko-ďaleko. Svet sa musí dozvedieť, že Jehova je Boh a že Ježiš Kristus je Kráľ kráľov a Pán pánov. Toto je deň všetkých dní. Hľa, Kráľ panuje! Vy ste jeho zvestovateľmi. Preto zvestujte, zvestujte, zvestujte Kráľa a jeho Kráľovstvo.“

Arthur spomínal, že keď s bratmi prerezali povrazy, transparent sa rozvinul tak rovnomerne, že lepšie sa už ani nemohol. V súlade s písmenami „ADV“, čo je skratka anglického slova „advertise“, ktoré v slovenčine znamená „zvestujte“, bolo na transparente napísané: „Zvestujte Kráľa a Kráľovstvo.“

Zjazd v Cedar Point pomohol bratom, aby sa zamerali na zvestovanie o Kráľovstve, a tí, ktorí boli ochotní, sa do tejto dôležitej práce s radosťou zapojili. Jeden kolportér (dnes by sme povedali priekopník) z Oklahomy v USA napísal: „Obvod, v ktorom sme slúžili, bol v banskej oblasti a ľudia tam boli veľmi chudobní.“ Povedal, že keď si ľudia vypočuli dobrú správu z časopisu Zlatý vek, často „im to vohnalo slzy do očí“. Na záver povedal: „To, že ich môžeme utešovať, je veľkým požehnaním.“

Bádatelia Biblie cítili, aké naliehavé sú Ježišove slová zapísané v Lukášovi 10:2: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo.“ Ako sa rok blížil ku koncu, boli ešte viac rozhodnutí široko-ďaleko rozhlasovať posolstvo o Kráľovstve.