1. O čom hovoril Ježiš s učeníkmi v posledný večer pred svojou smrťou?

V POSLEDNÝ večer pred svojou smrťou, keď bol Ježiš so svojimi učeníkmi, hovoril o láske takmer 30-krát. Nabádal ich, aby „sa navzájom milovali“. (Ján 15:12, 17) Lásku si mali prejavovať do tej miery, aby druhí jasne videli, že sú pravými Kristovými nasledovníkmi. (Ján 13:34, 35) Ježiš však nemal na mysli len lásku založenú na pocitoch. Hovoril o jej najušľachtilejšej forme — o obetavej láske. Svojim učeníkom povedal: „Nikto nemá väčšiu lásku, ako keď sa vzdá svojej duše za svojich priateľov. Vy ste mojimi priateľmi, ak robíte to, čo vám prikazujem.“ (Ján 15:13, 14)

2. a) Čím sa vyznačujú Jehovovi služobníci? b) O čom budeme uvažovať v tomto článku?

² Aj dnes sa Jehovovi služobníci vyznačujú úprimnou obetavou láskou a nezlomnou jednotou. (1. Jána 3:10, 11) Napodobňujú Ježiša a milujú svojich bratov a sestry bez ohľadu na ich národnosť, farbu pleti, jazyk či pôvod. Ale prečo dnes tak veľmi potrebujeme lásku? Ako nás Jehova a Ježiš s láskou povzbudzujú? A ako môže každý z nás prejavovať  bratom a sestrám lásku tak ako Ježiš? (1. Kor. 8:1)

3. Ako na mnohých ľudí dolieha život v týchto „kritických časoch“?

³ V týchto „kritických časoch“ je život plný ťažkostí a trápenia, a preto veľa ľudí zažíva citovú bolesť. (2. Tim. 3:1–5; Žalm 90:10) Mnohí dokonca stratili chuť do života. Odhaduje sa, že každý rok spácha samovraždu vyše 800 000 ľudí. To znamená, že približne každých 40 sekúnd si niekto vezme život. Žiaľ, aj niektorí kresťania podľahli tlaku a siahli si na život.

4. Ktorí verní Boží služobníci v istom momente svojho života stratili chuť žiť?

⁴ Aj niektorí verní Boží služobníci v minulosti boli takí strápení, že chceli zomrieť. Napríklad užialený Jób nemal chuť ďalej žiť a povzdychol si: „Mám toho dosť!“ (Jób 7:16, Slovenský ekumenický preklad; 14:13) Alebo Jonáš, ktorý bol sklamaný z toho, ako sa veci vyvinuli, povedal: „A teraz, prosím, ó, Jehova, odním odo mňa moju dušu, veď zomrieť je pre mňa lepšie ako byť nažive.“ (Jon. 4:3) Dokonca aj verný prorok Eliáš sa v určitom momente modlil, aby zomrel: „Už dosť! Teraz odním moju dušu, Jehova.“ (1. Kráľ. 19:4) Jehova však týchto oddaných služobníkov miloval a chcel, aby žili. Neodsúdil ich za to, ako sa cítia, ale s láskou ich povzbudil, aby znovu získali chuť do života a ďalej mu verne slúžili.

5. Prečo mnohí naši bratia a sestry tak veľmi potrebujú lásku?

⁵ Mnohí naši bratia a sestry zažívajú ťažkosti, a aj keď nechcú vyslovene skoncovať so životom, potrebujú láskavé povzbudenie. Niektorí zažívajú prenasledovanie či posmech. Ďalší znášajú kritiku či ohováranie od svojich kolegov v práci. Alebo musia často pracovať nadčas a neustále sú pod tlakom termínov, takže sa cítia vyčerpaní. Iných zas oberajú o silu rodinné problémy, lebo ich možno ponižuje manželský partner, ktorý neslúži Jehovovi. V dôsledku týchto a iných životných tlakov sa mnohí bratia a sestry cítia fyzicky aj psychicky na dne. Kto ich môže povzbudiť, aby sa nevzdali?

6. Ako nás Jehova s láskou povzbudzuje?

⁶ Jehova povzbudzuje svojich služobníkov napríklad tak, že ich uisťuje o svojej neochvejnej láske. Predstav si, ako Izraelitov povzbudilo, keď im Jehova ako národu povedal: „Bol si v mojich očiach drahocenný, bol si považovaný za hodného cti, a sám som si ťa zamiloval... Neboj sa, veď som s tebou.“ (Iz. 43:4, 5) Aj dnes Jehova vrúcne miluje každého svojho služobníka. * Všetkým, ktorí ho uctievajú prijateľným spôsobom, sľubuje: „Ako Ten mocný zachráni. Bude nad tebou jasať s plesaním.“ (Sof. 3:16, 17)

7. Prečo sa dá povedať, že Jehova nás miluje rovnako ako matka svoje dieťa? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁷ Jehova sľubuje, že bude svojich služobníkov podporovať a utešovať vo všetkých ich trápeniach. Hovorí: „Budete nosení na boku a budete láskaní na kolenách. Ako muža, ktorého stále  utešuje jeho matka, tak vás ja sám budem stále utešovať.“ (Iz. 66:12, 13) Len si predstav milujúcu matku, ktorá nesie na rukách svoje dieťatko alebo ho kolíše na kolenách. Tento obraz nás určite hreje pri srdci. Vidno, ako nežne a vrúcne Jehova miluje svojich služobníkov. Preto nikdy nepochybuj, že aj ty sám si preňho drahocenný a že ťa miluje. (Jer. 31:3)

8., 9. Ako nás to posilňuje, keď pamätáme, že Ježiš nás miluje?

⁸ Jehova nám dokazuje svoju lásku tiež tým, čo pre nás urobil. V Biblii čítame: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ (Ján 3:16) A aj Ježiš nás veľmi miluje, veď za nás zomrel! Keď sa nad tým zamyslíme, určite nás to veľmi povzbudzuje. Jehova nás vo svojom Slove uisťuje, že ani súženie, ani tieseň nás nemôže oddeliť „od Kristovej lásky“. (Rim. 8:35, 38, 39)

⁹ Niekedy zápasíme s problémami, ktoré nás oberajú o fyzickú, emocionálnu či duchovnú silu. Ale ak pamätáme na to, že Ježiš nás miluje, dodá nám to chuť ísť ďalej. (Prečítajte 2. Korinťanom 5:14, 15.) Vďaka tomu načerpáme novú silu a budeme odhodlaní naďalej slúžiť Jehovovi, bez ohľadu na to, aké ťažkosti zažívame — či už nejakú prírodnú katastrofu, prenasledovanie, sklamanie, alebo úzkosť.

10., 11. Kto by mal povzbudzovať našich strápených bratov a sestry? Vysvetli to.

¹⁰ Jehova nám prejavuje svoju lásku napríklad tak, že nás povzbudzuje prostredníctvom zboru. A my mu jeho lásku opätujeme, keď milujeme našich bratov a sestry a posilňujeme ich po citovej a duchovnej stránke. (1. Jána 4:19–21) Apoštol Pavol nabádal kresťanov: „Utešujte sa navzájom a vzájomne sa budujte, ako to aj naozaj robíte.“ (1. Tes. 5:11) Takže všetci, nielen zboroví starší, môžeme napodobňovať Jehovu a Ježiša, keď utešujeme a povzbudzujeme  spolukresťanov. (Prečítajte Rimanom 15:1, 2.)

¹¹ Niektorí bratia a sestry trpia duševnými poruchami, a preto možno potrebujú odbornú pomoc a liečbu. (Luk. 5:31) Zboroví starší a ďalší spolukresťania prejavujú skromnosť a uvedomujú si, že nie sú odborníkmi na duševné zdravie. Všetci však máme dôležitú úlohu, a to „hovoriť utešujúco so skľúčenými dušami, podopierať slabých, byť zhovievaví ku všetkým“. (1. Tes. 5:14) Preto by sme mali byť k našim strápeným bratom a sestrám empatickí a trpezliví a hovoriť s nimi tak, aby sme ich utešili. Si pre druhých zdrojom útechy a povzbudenia? Ako sa v tom môžeš zlepšiť?

12. Ako pomáha zbor istej sestre?

¹² Ako môžeme povzbudzovať bratov a sestry, ktorí zažívajú silnú citovú bolesť? Istá sestra z jednej európskej krajiny hovorí: „Občas mávam samovražedné myšlienky. Ale našťastie mám ‚záchranný balíček‘, môj zbor, bez ktorého by som tu už nebola. Bratia a sestry ma majú radi a vždy ma veľmi povzbudia. Hoci iba niektorí vedia o tom, že trpím depresiou, celý zbor je mi oporou. Jedni manželia si ma vzali pod svoje krídla. S láskou sa o mňa starajú a sú tu pre mňa 24 hodín denne.“ Je pravda, že nie každý môže pomáhať v rovnakej miere. Ale keď sa o bratov a sestry úprimne zaujímame a povzbudzujeme ich, môže to veľmi zmierniť ich citovú bolesť. *

13. Čo je nevyhnutné na to, aby sme povzbudili strápeného spolukresťana?

¹³ Buď dobrým poslucháčom. (Jak. 1:19) Strápenému spolukresťanovi prejavíš lásku napríklad tak, že si ho trpezlivo vypočuješ. Súcitne a taktne sa ho pýtaj na jeho pocity, aby si lepšie pochopil, aké trápenie zažíva. Vďaka tomu sa dokážeš vcítiť do jeho situácie a ľahšie ho povzbudíš. Úprimný záujem dáš najavo aj výrazom tváre. Ak sa potrebuje vyrozprávať, buď trpezlivý a odolaj nutkaniu skočiť mu do reči. Pozorne ho počúvaj, aby si lepšie pochopil, ako sa cíti. Tým si získaš jeho dôveru, a keď sa ho budeš snažiť povzbudiť, ochotnejšie si ťa vypočuje. Keď mu dáš najavo, že ti na ňom skutočne záleží, veľmi ho to uteší.

14. Prečo by sme k strápenému spolukresťanovi nemali byť kritickí?

¹⁴ Nebuď k druhým kritický. Keby sme strápenému spolukresťanovi niečo vyčítali, cítil by sa ešte horšie. Potom by naše úsilie povzbudiť ho mohlo vyjsť nazmar. V Biblii čítame: „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych je uzdravením.“ (Prísl. 12:18) Určite nechceme strápeného spolukresťana svojimi slovami úmyselne zraniť. Ale aj neúmyselné „bodnutie“ ho zabolí. Preto ak ho chceš povzbudiť, snaž sa vcítiť do jeho situácie a prejav mu pochopenie. (Mat. 7:12)

15. Kde nájdeme cenné myšlienky, ktorými povzbudíme druhých?

¹⁵ Utešuj druhých Božím Slovom. (Prečítajte Rimanom 15:4, 5.) Božie Slovo  je neoceniteľným zdrojom útechy a povzbudenia, pretože pochádza od „Boha, ktorý poskytuje vytrvalosť a útechu“. Okrem toho máme k dispozícii aj študijné pomôcky, ako napríklad Index publikácií Watch Tower a Pomôcku na vyhľadávanie v publikáciách Jehovových svedkov. Vďaka nim ľahšie nájdeme biblické myšlienky, ktorými môžeme povzbudiť spolukresťanov, aby sa dokázali vyrovnať s najrôznejšími ťažkosťami. Naše úsilie tak prinesie dobré výsledky.

16. Aké vlastnosti potrebujeme, aby sme povzbudili skľúčeného spolukresťana?

¹⁶ Buď nežný a jemný. Ľudia, ktorí prejavujú nesebeckú lásku, sú nežní a jemní. To sú neoceniteľné vlastnosti, vďaka ktorým dokážu druhých povzbudiť a utešiť. Aj Jehova je v Biblii nazvaný ako „Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy“, lebo s nami zaobchádza s „nežným súcitom“. (Prečítajte 2. Korinťanom 1:3–6; Luk. 1:78; Rim. 15:13) Vynikajúci príklad v tomto ohľade nám dal aj apoštol Pavol. Napísal: „Stali sme sa medzi vami jemnými, ako keď dojčiaca matka starostlivo opatruje svoje deti. Pretože sme k vám mali nežnú náklonnosť, boli sme radi, že sme vám odovzdali nielen Božie dobré posolstvo, ale aj svoje duše, lebo ste sa stali našimi milovanými.“ (1. Tes. 2:7, 8) Keď napodobňujeme Jehovu a sme k druhým jemní, môže naším prostredníctvom odpovedať na modlitby niekoho strápeného.

17. Ako by sme sa mali pozerať na našich spolukresťanov a prečo?

¹⁷ Neočakávaj od druhých dokonalosť. Udržiavaj si vyrovnaný pohľad na spolukresťanov a nečakaj, že sa nikdy nedopustia chyby. Prehnané očakávania sú nerealistické a vedú iba ku sklamaniu. (Kaz. 7:21, 22) Pamätaj, že ani Jehova od nás neočakáva dokonalosť. Ak ho napodobňujeme, ľahšie sa vyrovnáme s nedostatkami druhých. (Ef. 4:2, 32) Preto v nich nevyvolávajme dojem, že by mali robiť viac, ale chváľme ich za to, čo robia. Vďaka tomu nadobudnú novú silu a budú mať „príčinu jasať“ nad tým, čo sa im darí robiť pre Jehovu. Chváliť druhých je omnoho lepšie, ako ich porovnávať s inými, lebo to by ich len znechutilo. (Gal. 6:4)

18. Prečo by sme mali s láskou povzbudzovať jeden druhého?

¹⁸ Jehova i Ježiš, ktorý za nás položil život, považujú každého z nás za mimoriadne cenného. (Gal. 2:20) Aj my máme našich drahých bratov a sestry veľmi radi a chceme sa k nim správať jemne a s láskou. Pre druhých budeme zdrojom povzbudenia, keď sa budeme „usilovať o to, čo slúži pokoju, a o to, čo je na vzájomné budovanie“. (Rim. 14:19) Všetci sa tešíme na raj, keď už nikto nebude strápený. Choroby, vojny, smrť, prenasledovanie, rodinné hádky a sklamania budú vecou minulosti. Na konci Kristovej tisícročnej vlády ľudia dosiahnu dokonalosť. Tých, čo prejdú záverečnou skúškou, Jehova prijme za členov svojej rodiny a získajú „slávnu slobodu Božích detí“. (Rim. 8:21) Preto s láskou povzbudzujme jeden druhého, aby sme všetci získali túto nádhernú odmenu!