Hľadaj Jehovu s pripraveným srdcom

IZRAELSKÝ kňaz Ezdráš bol vynikajúcim bádateľom, učencom, odpisovačom a učiteľom Zákona. Pre dnešných kresťanov je tiež znamenitým príkladom služby celou dušou. V čom? V tom, že si zbožnú oddanosť zachovával aj v čase, keď žil v Babylone, meste plnom falošných bohov a démonov, ktorých tam uctievali.

Ezdráš nezískal zbožnú oddanosť len tak náhodou. Usiloval sa o ňu. Skutočne, hovorí nám, že „pripravil svoje srdce, aby hľadal rady v Jehovovom zákone a konal tak“. — Ezdráš 7:10.

Členovia Jehovovho ľudu dnes chcú podobne ako Ezdráš robiť všetko, čo od nich Jehova žiada, i keď žijú vo svete, ktorý je proti pravému uctievaniu nepriateľsky zameraný. Preskúmajme teda spôsoby, ako môžeme aj my pripraviť svoje srdce, vnútorného človeka — vrátane svojich myšlienok, postojov, túžob a pohnútok —, aby sme ‚hľadali rady v Jehovovom zákone a konali tak‘.

Príprava nášho srdca

Slovo „pripraviť“ znamená „vopred prichystať na nejaký účel: uviesť do stavu na určité použitie, uplatnenie alebo umiestnenie“. Prirodzene, ak si získal presné poznanie Božieho Slova a oddal svoj život Jehovovi, potom sa rozhodne ukázalo, že máš srdce pripravené a že ho možno prirovnať k „znamenitej pôde“, o ktorej hovoril Ježiš vo svojom podobenstve o rozsievačovi. — Matúš 13:18–23.

Naše srdce však potrebuje neustálu pozornosť a prečisťovanie. Prečo? Sú na to dva dôvody. Prvý je ten, že podobne ako sa v záhrade môže zakoreniť burina, v našom srdci sa môžu rýchlo zakoreniť škodlivé sklony. Platí to zvlášť v týchto „posledných dňoch“, keď je ‚vzduch‘ Satanovho systému viac než kedykoľvek predtým naplnený zhubnými semenami telesného zmýšľania. (2. Timotejovi 3:1–5; Efezanom 2:2) Druhý dôvod sa týka samotnej pôdy. Zanedbávaná pôda môže rýchlo vyschnúť, stvrdnúť a stať sa neplodnou. Alebo môže po záhrade ľahostajne chodiť priveľa ľudí a pôdu môžu ušliapať na tvrdú hmotu. Podobne je to s obraznou pôdou nášho srdca. Môže sa stať neúrodnou, ak ju zanedbávame alebo ak ju udupú ľudia, ktorí nemajú záujem o naše duchovné blaho.

Aké je preto dôležité, aby sme všetci uplatňovali biblické nabádanie: „Nadovšetko, čo treba chrániť, chráň svoje srdce, lebo z neho sú zdroje života.“ — Príslovia 4:23.

Činitele zúrodňujúce „pôdu“ nášho srdca

Zamyslime sa nad niekoľkými činiteľmi alebo vlastnosťami, ktoré zúrodnia „pôdu“ nášho srdca, aby v ňom mohli rásť zdravé plody. Prirodzene, je mnoho vecí, ktoré môžu zlepšiť naše srdce, ale v tomto článku budeme uvažovať len o šiestich: uvedomovanie si duchovných potrieb, pokora, čestnosť, zbožná bázeň, viera a láska.

„Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby,“ povedal Ježiš. (Matúš 5:3) Tak ako nám telesný hlad pripomína potrebu jesť, vedomie duchovných potrieb v nás udržiava hlad po duchovnom pokrme. Ľudia majú vrodenú túžbu po takom pokrme, lebo dáva ich životu zmysel. Tlak zo strany Satanovho systému vecí  alebo jednoducho lenivosť, keď ide o štúdium, môžu utlmiť naše uvedomovanie si tejto potreby. No Ježiš povedal: „Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.“ — Matúš 4:4.

Keď doslovné jedlo prijímame pravidelne, keď je vyvážené a zdravé, podporuje telesné zdravie a navyše núti telo, aby si rozvíjalo chuť na ďalšie jedlo, keď naň príde čas. To isté platí aj v duchovnom zmysle. Možno sa nepovažuješ za študijný typ, ale ak si zvykneš čítať Božie Slovo denne a ak budeš pravidelne študovať publikácie založené na Biblii, zistíš, že tvoja chuť rastie. Skutočne, budeš sa dychtivo tešiť na čas strávený štúdiom Biblie. Preto sa len tak ľahko nevzdávaj; usilovne pracuj na tom, aby si si vypestoval zdravú duchovnú chuť.

Pokora zmäkčuje srdce

Pokora je veľmi dôležitým činiteľom prispievajúcim k tomu, aby sme mali pripravené srdce, lebo vďaka nej sme schopní učiť sa a pomáha nám ochotnejšie prijať láskavé rady i pokarhanie. Zamysli sa nad znamenitým príkladom kráľa Joziáša. Počas jeho vlády sa našiel dokument obsahujúci Boží Zákon, ktorý bol odovzdaný prostredníctvom Mojžiša. Keď Joziáš počul slová Zákona a uvedomil si, ako veľmi sa jeho predkovia odklonili od čistého uctievania, roztrhol svoje odevy a plakal pred Jehovom. Vďaka čomu Božie Slovo tak hlboko zapôsobilo na srdce tohto kráľa? Správa hovorí, že jeho srdce bolo „mäkké“, takže sa pokoril, keď počul Jehovove slová. Jehova si všímal Joziášovo pokorné, vnímavé srdce, a preto mu žehnal. — 2. Kráľov 22:11, 18–20.

Pokora umožnila Ježišovým ‚nevzdelaným a obyčajným‘ učeníkom pochopiť a uplatniť duchovné pravdy, ktoré unikali tým, ktorí boli ‚múdri a vzdelaní‘, ale len „v telesnom ohľade“. (Skutky 4:13; Lukáš 10:21; 1. Korinťanom 1:26) Takí ľudia neboli pripravení prijať Jehovovo slovo, lebo ich srdcia boli zatvrdené pýchou. Možno sa potom diviť, že Jehova nenávidí pýchu? — Príslovia 8:13; Daniel 5:20.

Čestnosť a zbožná bázeň

Prorok Jeremiáš napísal, že „srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie. Kto ho môže poznať?“ ​(Jeremiáš 17:9) Táto zradnosť sa prejavuje rôzne, napríklad aj tak, že ospravedlňujeme svoje nesprávne konanie. Prejavuje sa tiež vtedy, keď si rozumovo zdôvodňujeme vážne chyby svojej osobnosti. Čestnosť nám však pomôže zvíťaziť nad zradným srdcom, lebo prispeje k tomu, že sa budeme vidieť takými, akí skutočne sme, čo nám umožní zlepšiť sa. Žalmista prejavil takúto čestnosť, keď sa modlil: „Preskúmaj ma, ó, Jehova, a vyskúšaj ma; prečisti moje obličky i moje srdce.“ Je zrejmé, že žalmista pripravil svoje srdce, aby prijalo Jehovovo prečisťovanie a skúšanie, hoci to azda znamenalo priznať si nežiaduce vlastnosti, ktoré potom mohol prekonať. — Žalm 17:3; 26:2.

Účinnou pomocou v tomto prečisťovacom procese je zbožná bázeň, ku ktorej patrí „nenávidieť zlé“. (Príslovia 8:13) I keď si človek, ktorý sa skutočne bojí Jehovu, cení Jehovovu milujúcu láskavosť a dobrotu, stále si je vedomý toho, že Jehova má moc potrestať, dokonca usmrtiť tých, ktorí ho neposlúchajú. Jehova ukázal, že tí, ktorí sa ho boja, budú ho tiež poslúchať, keď o Izraeli povedal: „Len keby si to svoje srdce rozvíjali, aby sa ma bálo a aby vždy dodržiavalo všetky moje prikázania, aby sa im dobre darilo, aj ich synom, na neurčitý čas!“ — 5. Mojžišova 5:29.

Je zrejmé, že účelom zbožnej bázne nie je udržiavať nás v podriadenosti vyvolanej strachom, ale podnietiť nás k poslušnosti nášmu milujúcemu Otcovi, o ktorom vieme, že chce pre nás len to najlepšie. Taká zbožná bázeň je v skutočnosti povznášajúca a dokonca pôsobí radosť, čo dostatočne jasne ukázal sám Ježiš Kristus. — Izaiáš 11:3; Lukáš 12:5.

Pripravené srdce prekypuje vierou

Srdce, v ktorom je silná viera, vie, že čokoľvek, čo Jehova prostredníctvom svojho Slova žiada alebo prikazuje, je vždy správne a že je to v našom najlepšom záujme. (Izaiáš 48:17, 18)  Človek s takým srdcom pociťuje hlboké zadosťučinenie a spokojnosť z toho, že uplatňuje nabádanie z Prísloví 3:5, 6, ktoré hovoria: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ No srdce bez viery nebude naklonené dôverovať Jehovovi, a to najmä vtedy nie, keď si to žiada nejaké obete, napríklad zjednodušiť si život, aby sme sa mohli sústrediť na záujmy Kráľovstva. (Matúš 6:33) Jehova má opodstatnený dôvod, aby sa pozeral na srdce bez viery ako na „zlé“. — Hebrejom 3:12.

Naša viera v Jehovu sa odzrkadľuje v mnohých oblastiach života vrátane toho, čo robíme v súkromí. Vezmime si napríklad zásadu z listu Galaťanom 6:7: „Nedajte sa zviesť: Bohu sa nemožno posmievať. Veď čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ Naša viera v túto zásadu sa bude odrážať napríklad v tom, aké filmy pozeráme, aké knihy čítame, koľko času venujeme biblickému štúdiu, ako aj v našich modlitbách. Áno, silná viera, ktorá nás podnecuje rozsievať „s ohľadom na ducha“, je kľúčovým činiteľom na to, aby sme mali srdce pripravené prijať Jehovovo Slovo a poslúchať ho. — Galaťanom 6:8.

Láska — najväčšia vlastnosť

Láska skutočne robí pôdu nášho srdca prístupnou Jehovovmu Slovu viac než ktorákoľvek iná vlastnosť. Preto keď Pavol porovnával lásku s vierou a nádejou, opísal ju ako ‚najväčšiu z nich‘. (1. Korinťanom 13:13) Srdce naplnené láskou k Bohu čerpá hlboké uspokojenie a veľkú radosť z poslušnosti Bohu; takéto srdce Božie požiadavky určite nedráždia. Apoštol Ján povedal: „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú bremenom.“ ​(1. Jána 5:3) Ježiš vyjadril podobnú myšlienku: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať.“ ​(Ján 14:23) Všimni si, že taká láska je opätovaná. Áno, Jehova hlboko miluje tých, ktorých k nemu priťahuje láska.

Jehova vie, že sme nedokonalí a denne proti nemu hrešíme. No i tak si neudržiava od nás odstup. To, čo Jehova u svojich služobníkov hľadá, je ‚celé srdce‘, srdce, ktoré nás podnecuje ochotne mu slúžiť s „dušou plnou potešenia“. (1. Paralipomenon 28:9) Prirodzene, Jehova vie, že na to, aby sme si v srdci vypestovali dobré vlastnosti a prinášali ovocie ducha, treba čas a úsilie. (Galaťanom 5:22, 23) Preto je k nám trpezlivý, „veď sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach“. (Žalm 103:14) Ježiš prejavoval rovnaký postoj a nikdy drsne nekritizoval svojich učeníkov za ich chyby, ale trpezlivo im pomáhal a povzbudzoval ich. Či ťa taká Jehovova a Ježišova láska, milosrdenstvo a trpezlivosť nepodnecujú, aby si Jehovu a Ježiša ešte viac miloval? — Lukáš 7:47; 2. Petra 3:9.

Ak bude pre teba občas ťažké vykoreniť hlboko zakorenené zvyky podobné burine alebo rozbiť pozostatky tvrdých čŕt podobných hrudám hliny, neprepadni skľúčenosti ani nestrácaj odvahu. Miesto toho ďalej pracuj na tom, aby si sa zlepšoval, zatiaľ čo budeš ‚vytrvávať v modlitbe‘, v ktorej budeš Jehovovi predkladať aj pokorné prosby o jeho ducha. (Rimanom 12:12) S jeho ochotou pomôcť sa ti podarí tak ako Ezdrášovi dosiahnuť úspech a mať srdce celkom pripravené, ‚aby si hľadal rady v Jehovovom zákone a konal tak‘.

[Obrázok na strane 31]

Ezdráš si aj v Babylone zachovával zbožnú oddanosť

[Prameň ilustrácie na strane 29]

Garo Nalbandian