Bujný olivovník v Božom dome

V IZRAELI rastie strom, ktorý je prakticky nezničiteľný. Dokonca aj keď ho zotnú, z jeho koreňov čoskoro vypučia nové výhonky. A keď sa zozbierajú jeho plody, odmení sa svojmu majiteľovi hojnosťou oleja, ktorý sa môže použiť na varenie, svietenie, hygienické a kozmetické účely.

Podľa jedného starovekého podobenstva zaznamenaného v biblickej knihe Sudcovia „raz nad sebou stromy pomazávali kráľa“. Ktorý strom si zvolili najprv? Žiaden iný ako odolný, plodný olivovník. — Sudcovia 9:8.

Pred viac ako 3500 rokmi prorok Mojžiš opísal Izrael ako ‚dobrú krajinu, krajinu olív‘. (5. Mojžišova 8:7, 8) Aj dnes sú olivové háje rozsiate po celej krajine od úpätia vrchu Hermon na severe až po predmestia Béršeby na juhu. Naďalej skrášľujú pobrežnú pláň Šarón, kamenisté svahy v Samárii a úrodné údolia Galiley.

Biblickí pisatelia často používali olivovník v obraznom zmysle. Rôzne rysy tohto stromu slúžili na znázornenie Božieho milosrdenstva, sľubu o vzkriesení a šťastného rodinného života. Podrobnejší pohľad na olivovník nám pomôže porozumieť týmto zmienkam v Písmach a prehĺbi naše ocenenie pre tento jedinečný strom, ktorý sa pripája k zvyšku stvorenia v chvále svojho Tvorcu. — Žalm 148:7, 9.

Odolný olivovník

Olivovník nie je na prvý pohľad nejako zvlášť pôsobivý. Nesiaha až k nebesiam ako niektoré majestátne libanonské cédre. Jeho drevo nie je také cenené ako drevo borievky a jeho kvety nie sú takým potešením pre oko ako kvety mandľovníka. (Šalamúnova pieseň 1:17; Ámos 2:9) Najdôležitejšiu časť olivovníka nevidíme — je pod zemou. Jeho rozsiahle korene, ktoré môžu siahať až do hĺbky 6 metrov a do šírky ešte oveľa ďalej, sú kľúčom k jeho plodnosti a k jeho prežitiu.

Také korene umožňujú olivovníku rastúcemu na kamenistom úbočí prežiť obdobie sucha, keď stromy dole v údolí už umierajú od smädu. Korene umožňujú tomuto stromu produkovať  olivy celé stáročia, dokonca aj keď sa môže zdať, že uzlovitý kmeň je súci iba na spálenie. Tieto odolné stromy potrebujú priestor, aby mohli rásť, a na to, aby mohli dýchať, potrebujú prevzdušnenú pôdu, zbavenú buriny alebo iných rastlín, ktoré by mohli byť úkrytom nebezpečných škodcov. Ak sú splnené tieto jednoduché požiadavky, jeden strom môže priniesť až 57 litrov oleja ročne.

Niet pochýb, že Izraeliti mali radi olivovník kvôli jeho cennému oleju. Lampy s knôtmi sajúcimi olivový olej osvetľovali ich domy. (3. Mojžišova 24:2) Olivový olej bol nevyhnutný pri varení. Ochraňoval tiež pokožku pred slnkom a poskytoval Izraelitom mydlo na umývanie. Obilie, víno a olivy boli hlavnými plodinami v tejto krajine. Slabá úroda olív by teda znamenala pre izraelskú rodinu katastrofu. — 5. Mojžišova 7:13; Habakuk 3:17.

Zvyčajne však bolo olivového oleja dostatok. Mojžiš opísal Zasľúbenú krajinu ako ‚krajinu olív‘ pravdepodobne preto, že olivovníky boli najbežnejšie pestované stromy v tejto oblasti. Prírodovedec 19. storočia H. B. Tristram opísal olivovník ako „strom, ktorý charakterizuje krajinu“. Olivový olej slúžil pre svoju hodnotu a hojnosť dokonca ako platné medzinárodné platidlo v celej oblasti Stredomoria. Ježiš Kristus sa sám zmienil o dlhu, ktorý bol vypočítaný na „sto batov olivového oleja“. — Lukáš 16:5, 6.

„Ako odnože olivovníka“

Užitočný olivovník vhodne znázorňuje Božie požehnanie. Ako môže byť odmenený bohabojný muž? „Tvoja manželka bude ako plodonosný vinič v najvnútornejších častiach tvojho domu,“ spieval žalmista. „Tvoji synovia budú ako odnože olivovníkov okolo tvojho stola.“ ​(Žalm 128:3) Čo sú tieto „odnože olivovníka“ a prečo ich žalmista prirovnáva k synom?

Olivovník je nezvyčajný v tom, že z jeho kmeňa neustále vyháňajú nové ratolesti. * Keď je už olivovník starý a hlavný kmeň už neprináša úrodu ako kedysi, pestovateľ môže nechať niekoľko odnoží alebo nových ratolestí, aby rástli a prinášali novú úrodu. Po čase pôvodný strom bude mať okolo seba tri či štyri mladé, silné kmene ako synov okolo stola. Tieto odnože majú ten istý koreňový systém a majú podiel na produkcii dobrej úrody olív.

Táto charakteristická črta olivovníka vhodne znázorňuje, ako synovia a dcéry môžu rásť pevní vo viere vďaka mocným duchovným koreňom svojich rodičov. Ako potomstvo rastie, má tiež podiel na prinášaní ovocia a podporovaní svojich rodičov, ktorí sa tešia, keď vidia, ako ich deti slúžia Jehovovi po ich boku. — Príslovia 15:20.

„Aj pre strom je nádej“

Vekom starší otec, ktorý slúži Jehovovi, sa teší zo svojich zbožných detí. Ale tie isté deti smútia, keď ich otec nakoniec ‚ide cestou všetkých zo zeme‘. (1. Kráľov 2:2) Aby nám Biblia pomohla vyrovnať sa s takou rodinnou tragédiou, uisťuje nás, že nastane vzkriesenie. — Ján 5:28, 29; 11:25.

Jób, otec mnohých detí, si veľmi dobre uvedomoval, aký krátky je ľudský život. Prirovnal ho ku kvetu, ktorý rýchlo vädne. (Jób 1:2; 14:1, 2) Jób túžil po smrti ako po úniku zo svojho trápenia a na hrob sa pozeral ako na miesto úkrytu, z ktorého sa môže vrátiť. „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?“ pýtal sa Jób. Potom s dôverou odpovedal: „Po všetky dni svojej nútenej služby budem čakať, kým príde moja úľava. [Ty, Jehova] zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ — Jób 14:13–15.

Ako Jób znázornil svoje presvedčenie, že Boh ho povolá späť z hrobu? Prostredníctvom stromu, ktorého opis sa pravdepodobne vzťahuje na olivovník. „Veď aj pre strom  je nádej,“ povedal Jób. „Lebo ak ho zotnú, on znovu vypučí.“ ​(Jób 14:7) Olivovník môžu zoťať, ale tým ho nezničia. Strom zomrie iba vtedy, ak je vykorenený. Ak sa korene ponechajú nedotknuté, strom opäť vypučí s obnovenou silou.

A aj keď dlhotrvajúce sucho veľmi vysuší starý olivovník, vyschnutý peň môže opäť ožiť. „Ak jeho koreň zostarne v zemi a jeho peň odumrie v prachu, pri pachu vody vypučí a vyženie konár ako nová rastlina.“ ​(Jób 14:8, 9) Jób žil v oblasti, ktorá bola suchá a prašná a kde sa pravdepodobne nachádzalo veľa starých pňov olivovníkov, ktoré vyzerali vyschnuté a bez života. Keď však prišli dažde, taký „mŕtvy“ strom sa vrátil do života a z jeho koreňov vyrástol nový kmeň, ako keby bol „novou rastlinou“. Táto obdivuhodná odolnosť viedla jedného tuniského záhradníka k tomu, aby vyhlásil: „Možno povedať, že olivovníky sú nesmrteľné.“

Tak ako pestovateľ túži po tom, aby jeho vyschnutý olivovník opäť vyhnal výhonky, aj Jehova túži po tom, aby vzkriesil svojich verných služobníkov. Teší sa na čas, keď verní ľudia ako Abrahám a Sára, Izák a Rebeka a mnohí ďalší budú opäť privedení k životu. (Matúš 22:31, 32) Aké úžasné to bude, privítať mŕtvych a vidieť, ako opäť žijú plným a plodným životom!

Symbolický olivovník

Božie milosrdenstvo je zjavné z Božej nestrannosti, ako aj z toho, že zabezpečil vzkriesenie. Apoštol Pavol použil olivovník, aby znázornil, ako Jehova preukazuje milosrdenstvo ľuďom bez ohľadu na ich rasu alebo pôvod. Stáročia sa Židia pýšili tým, že sú Božím vyvoleným ľudom, ‚Abrahámovým potomstvom‘. — Ján 8:33; Lukáš 3:8.

Narodiť sa v židovskom národe samo osebe nebolo požiadavkou na získanie Božej priazne. Všetci Ježišovi prví nasledovníci však boli Židia a mali výsadu byť prvými ľuďmi, ktorých si Boh vybral, aby sa stali sľúbeným Abrahámovým semenom. (1. Mojžišova 22:18; Galaťanom 3:29) Pavol prirovnal týchto židovských učeníkov k vetvám symbolického olivovníka.

Väčšina prirodzených Židov však zavrhla Ježiša, a tým sa pripravila o možnosť stať sa budúcimi členmi „malého stáda“, čiže „Božieho Izraela“. (Lukáš 12:32; Galaťanom 6:16) Tak sa stali symbolickými vetvami olivovníka, ktoré boli odťaté. Kto zaujal ich miesto? V roku 36 n. l. boli vybratí pohania, aby sa stali členmi Abrahámovho semena. Bolo to tak, akoby Jehova zaštepil vetvy planého olivovníka do šľachteného, záhradného olivovníka. Tí, ktorí mali vytvoriť sľúbené Abrahámovo semeno, zahŕňali ľudí zo všetkých národov. Kresťania spomedzi pohanov sa teraz stali ‚podielnikmi na tučnosti koreňa olivy‘. — Rimanom 11:17.

Pre pestovateľa je zaštepenie vetvy planého olivovníka do záhradného olivovníka nemysliteľné a „proti prirodzenosti“. (Rimanom 11:24) „Zaštepte dobré do planého, a ako hovoria Arabi, dobré premôže to plané,“ vysvetľuje dielo The Land and the Book (Krajina a Kniha), „ale nemôžete to s úspechom urobiť opačne.“ Židovskí kresťania boli podobne prekvapení, keď Jehova „po prvý raz obrátil svoju  pozornosť na národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno“. (Skutky 10:44–48; 15:14) Bol to však jasný znak toho, že dovŕšenie Božieho predsavzatia nezáleží na žiadnom jednotlivom národe. Nie, lebo „v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť“. — Skutky 10:35.

Pavol naznačil, že keďže neverné židovské „vetvy“ olivovníka boli vyťaté, to isté sa môže stať každému, kto sa stane pyšným a neposlušným, a tak nezostane v Jehovovej priazni. (Rimanom 11:19, 20) To rozhodne znázorňuje, že Božia nezaslúžená láskavosť by nikdy nemala byť braná ako samozrejmosť. — 2. Korinťanom 6:1.

Pomazaný olejom

V Písmach sú zmienky o doslovnom i o obraznom použití olivového oleja. V staroveku sa rany a pomliaždeniny ‚zmäkčovali olejom‘, aby sa podporil proces uzdravovania. (Izaiáš 1:6) Podľa jedného z Ježišových znázornení milosrdný Samaritán vylial olivový olej a víno na rany muža, ktorého našiel na ceste do Jericha. — Lukáš 10:34.

Pomazanie hlavy olivovým olejom je občerstvujúce a upokojujúce. (Žalm 141:5) A pri liečení duchovnej choroby môžu kresťanskí starší ‚potierať člena zboru olejom v Jehovovom mene‘. (Jakub 5:14) Láskyplné biblické rady, ktoré dávajú starší, a vrúcne modlitby v prospech ich duchovne chorého spoluveriaceho sú prirovnané k upokojujúcemu olivovému oleju. Je zaujímavé, že v idiomatickej hebrejčine je dobrý muž niekedy opísaný ako „čistý olivový olej“.

„Bujný olivovník v Božom dome“

Vzhľadom na predchádzajúce myšlienky neprekvapuje, že Boží služobníci môžu byť prirovnaní k olivovníkom. Dávid si želal byť ako „bujný olivovník v Božom dome“. (Žalm 52:8) Tak ako izraelské rodiny často mali olivovníky okolo domu, Dávid si želal byť blízko pri Jehovovi a prinášať ovocie na Božiu chválu. — Žalm 52:9.

Kým bolo dvojkmeňové judské kráľovstvo verné Jehovovi, bolo ako „bujný olivovník, pekný ovocím a tvarom“. (Jeremiáš 11:15, 16) Ale obyvatelia Júdu stratili toto výsadné postavenie, keď ‚odmietli poslúchať Jehovove slová, ale chodili za inými bohmi‘. — Jeremiáš 11:10.

Aby sme sa stali bujným olivovníkom v Božom dome, musíme poslúchať Jehovu a chcieť prijímať disciplínu, ktorou nás „prerezáva“, aby sme tak prinášali viac kresťanského ovocia. (Hebrejom 12:5, 6) Navyše, tak ako doslovný olivovník potrebuje rozsiahly koreňový systém, aby prežil obdobie sucha, my potrebujeme posilniť naše duchovné korene, aby sme vytrvali v skúškach a prenasledovaní. — Matúš 13:21; Kolosanom 2:6, 7.

Olivovník dobre znázorňuje verného kresťana, ktorého nemusí poznať svet, ale pozná ho Boh. Ak by taká osoba zomrela v tomto systéme, bude opäť žiť v prichádzajúcom novom svete. — 2. Korinťanom 6:9; 2. Petra 3:13.

Prakticky nezničiteľný olivovník, ktorý prináša úrodu rok čo rok, nám pripomína Boží sľub: „Dni môjho ľudu budú ako dni stromu; a moji vyvolení budú plne užívať diela svojich rúk.“ ​(Izaiáš 65:22) Tento prorocký sľub sa splní v Božom novom svete. — 2. Petra 3:13.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 25]

Starý hrčovitý kmeň v Jávei v španielskej provincii Alicante

 [Obrázky na strane 26]

Olivové háje v španielskej provincii Granada

[Obrázok na strane 26]

Starý olivovník za múrmi Jeruzalema

[Obrázok na strane 26]

Biblia sa zmieňuje o štepení olivovníka

[Obrázok na strane 26]

Tento starý olivovník je obklopený mládnikmi