Nádej na vzkriesenie má moc
Nádej na vzkriesenie má moc
„Zniesol [som] stratu všetkého... aby som poznal [Ježiša Krista] a moc jeho vzkriesenia.“ — FILIPANOM 3:8–10.
1, 2. a) Ako pred rokmi opísal vzkriesenie istý duchovný? b) Ako vzkriesenie prebehne?
ZAČIATKOM 90. rokov 19. storočia písala tlač o jednej svojráznej kázni, ktorú predniesol istý duchovný v Brooklyne (New York, USA). Tento duchovný povedal, že vzkriesenie bude znamenať opätovné poskladanie a oživenie všetkých kostí a mäsa, ktoré kedy tvorili telo nejakého človeka, bez ohľadu na to, či bolo zničené ohňom, alebo pri nešťastí, či ho zožralo divé zviera, alebo sa z neho stalo hnojivo. Tento kazateľ sa domnieval, že v jeden 24-hodinový deň sa obloha zatemní rukami, nohami, prstami, kosťami, šľachami a kožou miliárd mŕtvych ľudí. Tieto časti by mali hľadať ostatné časti toho istého tela. Potom by mali z neba a z pekla prísť duše a osídliť tieto kriesené telá.
2 Vzkriesenie opätovným usporiadaním pôvodných atómov je nelogické a ľudia nemajú nesmrteľnú dušu. (Kazateľ 9:5, 10; Ezechiel 18:4) Jehova, Boh vzkriesenia, nemusí opäť zhromaždiť atómy hmoty, ktorá pôvodne tvorila telo nejakého človeka. Vzkrieseným môže vytvoriť nové telá. Moc kriesiť mŕtvych, s možnosťou získať večný život, dal Jehova svojmu Synovi, Ježišovi Kristovi. (Ján 5:26) A tak Ježiš povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Ten, kto prejavuje vieru vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť.“ (Ján 11:25, 26) Aký potešujúci sľub! Posilňuje nás vytrvávať v skúškach a aj zoči-voči smrti stáť ako verní svedkovia Jehovu.
3. Prečo bolo potrebné, aby Pavol obhajoval vzkriesenie?
3 Vzkriesenie nie je v súlade s učením o nesmrteľnosti ľudskej duše — s názorom gréckeho filozofa Platóna. Čo sa teda stalo, keď apoštol Pavol na Areopágu v Aténach vydával svedectvo popredným Grékom, pričom sa nepriamo zmienil o Ježišovi a povedal, že ho Boh vzkriesil? Správa hovorí: „Keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali.“ (Skutky ) Mnohí, ktorí videli vzkrieseného Ježiša Krista, boli ešte nažive a napriek posmechu svedčili, že bol vzkriesený z mŕtvych. Ale falošní učitelia spojení so zborom v Korinte vzkriesenie popierali. Pavol preto v 17:29–341. Korinťanom v 15. kapitole mocne obhajoval toto kresťanské učenie. Dôkladné štúdium jeho argumentov nad všetky pochybnosti dokazuje, že nádej na vzkriesenie je spoľahlivá a má moc.
Presvedčivý dôkaz Ježišovho vzkriesenia
4. Akých očitých svedkov Pavol vymenoval, aby dokázal Ježišovo vzkriesenie?
4 Všimni si, ako Pavol uvádza svoju obhajobu. (1. Korinťanom 15:1–11) Ak sa Korinťania nestali veriacimi bezúčelne, budú sa pevne držať dobrého posolstva záchrany. Kristus zomrel za naše hriechy, bol pochovaný a vzkriesený. Vzkriesený Ježiš sa zjavil Kéfasovi (Petrovi), „neskôr dvanástim“. (Ján 20:19–23) Videlo ho asi 500 ľudí, možno vtedy, keď prikázal: ‚Choďte, robte učeníkov.‘ (Matúš 28:19, 20) Videl ho Jakub, ako aj všetci verní apoštoli. (Skutky 1:6–11) Neďaleko Damašku sa Ježiš zjavil Saulovi „akoby predčasne narodenému“ (Reference Bible) — akoby už vzkriesenému k duchovnému životu. (Skutky 9:1–9) Korinťania sa stali veriacimi, pretože im Pavol kázal a oni prijali dobré posolstvo.
5. Aká bola Pavlova línia dokazovania zaznamenaná v 1. Korinťanom 15:12–19?
5 Sleduj Pavlovu líniu dokazovania. (1. Korinťanom 15:12–19) Keďže očití svedkovia kážu, že Kristus bol vzkriesený, ako možno hovoriť, že niet vzkriesenia? Ak Ježiš nebol vzkriesený z mŕtvych, naše kázanie a naša viera sú márne a my sme luhári, ktorí svedčia proti Bohu, keď hovoria, že vzkriesil Krista. Ak mŕtvi nie sú kriesení, ‚ešte sme vo svojich hriechoch‘ a tí, ktorí sú mŕtvi v spojení s Kristom, zahynuli. Okrem toho, „ak sme iba v tomto živote dúfali v Krista, sme najpoľutovaniahodnejší zo všetkých ľudí“.
6. a) Čo Pavol povedal, aby potvrdil Ježišovo vzkriesenie? b) Čo je „posledný nepriateľ“ a ako bude zničený?
6 Pavol potvrdzuje, že Ježiš bol vzkriesený. (1. Korinťanom 15:20–28) Ak je teda Kristus „prvé ovocie“ z tých, ktorí zaspali v smrti, potom by mali byť kriesení aj ďalší. Pretože smrť je dôsledkom neposlušnosti človeka Adama, aj vzkriesenie je prostredníctvom človeka — Ježiša. Tí, ktorí mu patria, mali byť kriesení počas jeho prítomnosti. Kristus „zničí každú vládu a každú vrchnosť a moc“, ktoré odporujú Božej zvrchovanosti, a bude vládnuť ako Kráľ, kým mu Jehova nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Na základe hodnoty Ježišovej výkupnej obete bude zničený i „posledný nepriateľ“ — smrť zdedená po Adamovi. Kristus potom odovzdá Kráľovstvo svojmu Bohu a Otcovi a podrobí sa „Tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh každému všetkým“.
Krstení za mŕtvych?
7. Ktorí ľudia sú „krstení preto, aby boli mŕtvi“, a čo to pre nich znamená?
7 Odporcovia vzkriesenia dostávajú otázku: „Čo budú robiť tí, ktorí sú krstení preto, aby boli mŕtvi?“ (1. Korinťanom 15:29) Pavol nemá na mysli to, že by sa živí mali krstiť namiesto mŕtvych, lebo Ježišovi učeníci sa musia sami učiť a musia osobne uveriť a dať sa pokrstiť. (Matúš 28:19, 20; Skutky 2:41) Pomazaní kresťania sú „krstení preto, aby boli mŕtvi“, tak, že sa akoby ponoria do spôsobu života, ktorý vedie k smrti a vzkrieseniu. Tento krst sa začína, keď v nich Boží duch splodí nebeskú nádej, a končí sa vtedy, keď sú vzkriesení k nesmrteľnému duchovnému životu v nebi. — Rimanom 6:3–5; 8:16, 17; 1. Korinťanom 6:14.
8. Čím si môžu byť kresťania istí, i keby ich Satan a jeho služobníci zabili?
8 Ako naznačujú Pavlove slová, nádej na vzkriesenie umožňuje kresťanom každú hodinu vytrvávať v nebezpečenstve a denne počítať so smrťou pre činnosť v diele kázania o Kráľovstve. (1. Korinťanom 15:30, 31) Vedia, že ak aj Jehova dovolí Satanovi a jeho služobníkom, aby ich zabili, môže ich vzkriesiť. Len Boh môže zničiť ich dušu, čiže život, v gehenne symbolizujúcej večné zničenie. — Lukáš 12:5.
Potreba bdelosti
9. Čomu sa musíme vyhýbať, ak nás má nádej na vzkriesenie v živote posilňovať?
9 Nádej na vzkriesenie Pavla podporovala. Počas pobytu v Efeze ho nepriatelia azda hodili do arény, aby bojoval s divými zvieratami. (1. Korinťanom 15:32) Ak sa tak stalo, potom bol vyslobodený tak, ako bol Daniel zachránený pred levmi. (Daniel 6:16–22; Hebrejom 11:32, 33) Mal nádej vo vzkriesenie, a preto nemal taký postoj ako judskí odpadlíci v Izaiášových dňoch. Tí hovorili: „Jedzme a pime, veď zajtra zomrieme.“ (Izaiáš 22:13, Septuaginta) Ak nás má nádej na vzkriesenie v živote posilňovať tak ako Pavla, musíme sa vyhýbať ľuďom, ktorí majú takého nezdravého ducha. „Nedajte sa zviesť,“ varoval Pavol. „Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ (1. Korinťanom 15:33) Táto zásada sa, prirodzene, týka rôznych stránok života.
10. Ako si môžeme udržať nádej na vzkriesenie?
10 Tým, ktorí pochybovali o vzkriesení, Pavol povedal: „Prebuďte sa k triezvosti spravodlivým spôsobom a nehrešte, lebo niektorí nemajú poznanie o Bohu. Hovorím, aby ste sa zahanbili.“ (1. Korinťanom 15:34) Je potrebné, aby sme v tomto „čase konca“ konali v súlade s presným poznaním Boha a Krista. (Daniel 12:4; Ján 17:3) Tak si udržíme nádej na vzkriesenie.
S akým telom budú mŕtvi vzkriesení?
11. Ako Pavol znázornil vzkriesenie pomazaných kresťanov?
11 Nato sa Pavol zaoberá konkrétnymi otázkami. (1. Korinťanom 15:35–41) Možno v snahe spochybniť vzkriesenie by sa niekto mohol opýtať: „Ako majú byť mŕtvi vzkriesení? Áno, s akým druhom tela prídu?“ Ako Pavol ukázal, semeno zasiate do pôdy vlastne zomiera, keď sa mení na mladú rastlinku. Podobne musí zomrieť aj človek splodený duchom. Práve tak ako rastlina vyrastá zo semena ako nové telo, aj vzkriesené telo pomazaného kresťana sa líši od ľudského tela. Hoci je tou istou osobnosťou, akou bol pred smrťou, je vzkriesený ako nový tvor s duchovným telom, ktorý môže žiť v nebi. Tí, ktorí budú vzkriesení na zem, budú, pravdaže, vzkriesení v ľudských telách.
12. Čo znamenajú vyjadrenia „nebeské telá“ a „pozemské telá“?
12 Ako povedal Pavol, ľudské telo sa líši od tela zvierat. Aj telá zvierat sa podľa druhu líšia. (1. Mojžišova 1:20–25) „Nebeské telá“ duchovných tvorov majú inú slávu ako mäsité „pozemské telá“. Rozdielna je aj sláva slnka, mesiaca a hviezd. Ale vzkriesení pomazaní majú oveľa väčšiu slávu.
13. Čo sa podľa 1. Korinťanom 15:42–44 seje a čo je vzkriesené?
13 Po zmienke o odlišnostiach Pavol dodal: „Také je aj vzkriesenie mŕtvych.“ (1. Korinťanom 15:42–44) Povedal: „Seje sa v porušiteľnosti, vzkriesené je v neporušiteľnosti.“ Tu má Pavol možno na mysli pomazaných ako skupinu. Pri smrti je táto skupina zasiata v porušiteľnosti a vzkriesená je v neporušiteľnosti, bez hriechu. Hoci ju tento svet zneucťuje, je kriesená k nebeskému životu a stane sa zjavnou s Kristom v sláve. (Skutky 5:41; Kolosanom 3:4) Pri smrti sa seje „hmotné telo“ a vzkriesené je „duchovné telo“. Ak je to možné v prípade kresťanov pomazaných duchom, potom si môžeme byť istí, že je takisto možné, aby boli ďalší ľudia vzkriesení k životu na zemi.
14. Ako postavil Pavol do protikladu Krista a Adama?
14 Nato Pavol stavia do protikladu Krista a Adama. (1. Korinťanom 15:45–49) Adam, prvý človek, „sa stal živou dušou“. (1. Mojžišova 2:7) „Posledný Adam“ — Ježiš — „sa stal životodarným duchom.“ Svoj život dal ako výkupnú obeť predovšetkým za svojich pomazaných nasledovníkov. (Marek 10:45) Kým sú ľuďmi, ‚nesú obraz toho vytvoreného z prachu‘, ale keď sú vzkriesení, stávajú sa podobnými poslednému Adamovi. Pravdaže, Ježišova obeť prinesie úžitok celému poslušnému ľudstvu vrátane ľudí, ktorí budú vzkriesení na zem. — 1. Jána 2:1, 2.
15. Prečo nebudú pomazaní kresťania vzkriesení v tele a ako sú kriesení počas Ježišovej prítomnosti?
15 Keď pomazaní kresťania zomrú, nie sú vzkriesení v tele. (1. Korinťanom 15:50–53) Porušiteľné mäsité telo a krv nemôžu zdediť neporušiteľnosť a nebeské Kráľovstvo. Niektorí pomazaní nemusia dlho spať v smrti. Keď počas Ježišovej prítomnosti vo vernosti ukončia svoj pozemský beh, majú byť „premenení, vo chvíli, v okamihu“. Okamžite sú vzkriesení k duchovnému životu v neporušiteľnosti a sláve. Kristova nebeská „nevesta“ bude mať napokon 144 000 členov. — Zjavenie 14:1; 19:7–9; 21:9; 1. Tesaloničanom 4:15–17.
Víťazstvo nad smrťou!
16. Čo sa podľa Pavla a skorších prorokov stane so smrťou zdedenou po hriešnom Adamovi?
16 Pavol triumfálne vyhlásil, že smrť má byť navždy pohltená. (1. Korinťanom 15:54–57) Keď si porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a smrteľné nesmrteľnosť, potom sa naplnia tieto slová: „Smrť je pohltená navždy.“ „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kde je tvoj osteň?“ (Izaiáš 25:8; Hozeáš 13:14) Ostňom, ktorý pôsobí smrť, je hriech, a mocou hriechu bol Zákon, ktorý odsudzoval hriešnikov na smrť. Ale vďaka Ježišovej obeti a jeho vzkrieseniu smrť zdedená po hriešnom Adamovi už nebude víťaziť. — Rimanom 5:12; 6:23.
17. Na koho sa dnes vzťahujú slová z 1. Korinťanom 15:58?
17 „Preto, moji milovaní bratia,“ povedal Pavol, „buďte stáli, nepohnuteľní, majte vždy hojnosť práce v Pánovom diele, pretože viete, že vaša namáhavá práca v spojitosti s Pánom nie je márna.“ (1. Korinťanom 15:58) Tieto slová sa vzťahujú na dnešný pomazaný ostatok a na Ježišove „iné ovce“, i keby v týchto posledných dňoch zomreli. (Ján 10:16) Ich namáhavá práca hlásateľov Kráľovstva nie je márna, lebo ich čaká vzkriesenie. Buďme teda ako Jehovovi služobníci zamestnaní v Pánovom diele, zatiaľ čo očakávame deň, keď budeme môcť radostne zvolať: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo?“
Nádej na vzkriesenie naplnená!
18. Aká silná bola Pavlova nádej na vzkriesenie?
18 Pavlove slová zaznamenané v 15. kapitole 1. listu Korinťanom odhaľujú, že nádej na vzkriesenie mocne ovplyvňovala jeho život. Mal úplnú istotu, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych a že zo všeobecného hrobu ľudstva budú oslobodení aj ďalší. Máš aj ty takéto pevné presvedčenie? Pavol považoval sebecký zisk za „množstvo smetí“ a „zniesol stratu všetkého“, aby mohol ‚poznať Krista a moc jeho vzkriesenia‘. Tento apoštol bol ochotný podstúpiť smrť podobnú Kristovej v nádeji na dosiahnutie ‚skoršieho vzkriesenia‘. Toto vzkriesenie zažíva Ježišových 144 000 pomazaných nasledovníkov a nazýva sa tiež „prvé vzkriesenie“. Áno, pomazaní sú kriesení k duchovnému životu v nebesiach, zatiaľ čo „zostávajúci mŕtvi“ budú vzkriesení na zem. — Filipanom 3:8–11; Zjavenie 7:4; 20:5, 6.
19, 20. a) Ktorí ľudia, o ktorých sa píše v Biblii, budú vzkriesení k životu na zemi? b) Na vzkriesenie koho sa tešíš?
Rimanom 8:18; 1. Tesaloničanom 4:15–18; Zjavenie 2:10) Tí, ktorí prežijú „veľké súženie“, zažijú, ako sa na zemi naplní nádej na vzkriesenie, keď ‚more vydá mŕtvych, ktorí sú v ňom, a smrť a hádes vydajú mŕtvych, ktorí sú v nich‘. (Zjavenie 7:9, 13, 14; 20:13) Medzi tými, ktorí budú vzkriesení k životu na zemi, bude aj Jób, ktorý stratil sedem synov a tri dcéry. Len si predstav, akú radosť bude mať, keď ich bude vítať — a akú radosť budú mať oni z toho, že majú ďalších sedem bratov a tri krásne sestry! — Jób 1:1, 2, 18, 19; 42:12–15.
19 Pre pomazaných, ktorí boli verní až do smrti, sa nádej na vzkriesenie už stala slávnou skutočnosťou. (20 Aké to bude požehnanie, keď budú k životu na zemi vzkriesení Abrahám a Sára, Izák a Rebeka — áno, aj veľmi veľké množstvo ďalších vrátane „všetkých prorokov“. (Lukáš 13:28) Jedným z týchto prorokov bol Daniel, ktorý dostal sľub, že bude vzkriesený pod mesiášskou vládou. Už asi 2500 rokov odpočíva v hrobe, ale mocou vzkriesenia čoskoro ‚vstane k svojmu údelu‘ ako jedno z „kniežat po celej zemi“. (Daniel 12:13; Žalm 45:16) Aké vzrušujúce to bude, keď budeš môcť privítať nielen verných mužov a ženy starých čias, ale aj svojho otca, matku, syna, dcéru alebo ďalších drahých, ktorých ti zobral nepriateľ, smrť!
21. Prečo by sme nemali otáľať s preukazovaním dobra druhým?
21 Niektorí naši priatelia a blízki príbuzní azda slúžia Bohu už celé desaťročia a sú už pokročilého veku. Vzhľadom na ich vek je pre nich možno ťažké vyrovnávať sa s náročnými situáciami v živote. Je veľmi láskavé práve teraz im vo všetkom pomáhať, ako len môžeme! Ak by zomreli, potom nebudeme mať výčitky, že sme ich v nejakom ohľade zanedbávali. (Kazateľ 9:11; 12:1–7; 1. Timotejovi 5:3, 8) Môžeme si byť istí, že Jehova nezabudne na dobro, ktoré preukazujeme iným bez ohľadu na ich vek alebo okolnosti. „Kým máme na to príhodný čas,“ napísal Pavol, „robme dobro všetkým, najmä však tým, čo sú nám príbuzní vo viere.“ — Galaťanom 6:10; Hebrejom 6:10.
22. Čo by sme mali byť odhodlaní robiť, kým sa nenaplní nádej na vzkriesenie?
22 Jehova je „Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy“. (2. Korinťanom 1:3, 4) Jeho Slovo nás utešuje a pomáha nám utešovať druhých mocnou nádejou na vzkriesenie. Kým sa staneme svedkami toho, ako sa táto nádej naplní vzkriesením mŕtvych k životu na zemi, buďme ako Pavol, ktorý mal vieru vo vzkriesenie. A napodobňujme najmä Ježiša, ktorého nádej na to, že Boh má moc vzkriesiť ho, sa naplnila. Ľudia v pamätných hrobkách čoskoro začujú Kristov hlas a vyjdú. Kiež nám to prináša útechu a radosť. Ale kiež sme predovšetkým vďační Jehovovi, ktorý prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista umožnil víťazstvo nad smrťou!
Ako odpovieš?
• Akých očitých svedkov Pavol vymenoval, aby dokázal Ježišovo vzkriesenie?
• Čo je „posledný nepriateľ“ a ako má byť zničený?
• Čo sa v prípade pomazaných kresťanov seje a čo je vzkriesené?
• Ktorých ľudí, o ktorých sa píše v Biblii, by si rád stretol, keď budú vzkriesení k životu na zemi?
[Študijné otázky]
[Obrázok na strane 16]
Apoštol Pavol mocne obhajoval vzkriesenie
[Obrázky na strane 20]
Vzkriesenie Jóba, jeho rodiny a veľkého množstva ďalších bude dôvodom na nesmiernu radosť!