Abrahám — príklad viery

„[Abrahám] bol otcom všetkých, ktorí majú vieru.“ — RIMANOM 4:11.

1, 2. a) Najmä prečo si dnes praví kresťania pripomínajú Abraháma? b) Prečo sa Abrahám nazýva „otcom všetkých, ktorí majú vieru“?

BOL predkom mocného národa, prorokom, zámožným mužom a vodcom. No dnes si ho kresťania pripomínajú najmä pre jednu jeho vlastnosť, ktorá podnietila Jehovu Boha, aby ho považoval za priateľa — pre jeho neochvejnú vieru. (Izaiáš 41:8; Jakub 2:23) Jeho meno bolo Abrahám a Biblia ho nazýva „otcom všetkých, ktorí majú vieru“. — Rimanom 4:11.

² Či neprejavovali muži, ako bol Ábel, Enoch a Noach, ktorí žili pred Abrahámom, vieru? Áno, ale s Abrahámom bola urobená zmluva, aby boli požehnané všetky národy zeme. (1. Mojžišova 22:18) Abrahám sa tak stal obrazným otcom všetkých, ktorí uveria v sľúbené Semeno. (Galaťanom 3:8, 9) V istom zmysle môžeme Abraháma považovať za svojho otca, pretože jeho viera slúži ako príklad hodný napodobňovania. Na celý jeho život sa môžeme pozerať ako na prejav viery, pretože pozostával z početných skúšok. Naozaj, Abrahám už dlho predtým ako čelil tomu, čo by sa dalo nazvať jeho najväčšou skúškou viery — pred príkazom, aby obetoval svojho syna Izáka — dokázal svoju vieru v mnohých menších skúškach. (1. Mojžišova 22:1, 2) Preskúmajme teraz niektoré z týchto skorších skúšok jeho viery a pozrime sa, aké ponaučenia si z nich môžeme v dnešnej dobe vziať.

Príkaz opustiť Ur

3. Čo nám Biblia hovorí o Abramovej minulosti?

³ Biblia nám prvýkrát predstavuje Abrama (neskôr bol známy ako Abrahám) v 1. Mojžišovej 11:26, kde sa píše: „Térach žil ďalej sedemdesiat rokov, po ktorých sa stal otcom Abrama, Náchora a Hárana.“ Abram bol potomkom bohabojného Sema. (1. Mojžišova 11:10–24) Podľa 1. Mojžišovej 11:31 žil Abram so svojou rodinou v prosperujúcom „Ur Chaldejcov“, v meste, ktoré sa kedysi nachádzalo na východ od rieky Eufrat. * Teda nevyrastal ako nomád bývajúci v stanoch, ale ako obyvateľ mesta, ktoré ponúkalo bohatstvo a pohodlie v mnohých oblastiach života. Na orientálnych trhoviskách v Ure sa predával dovážaný tovar. Mestské ulice lemovali obielené domy so 14 miestnosťami vybavené vodovodom a kanalizáciou.

4. a) Aké problémy predstavovalo mesto Ur pre ctiteľov pravého Boha? b) Ako Abram uveril v Jehovu?

⁴ Ur však okrem materiálnych výhod predstavoval vážnu skúšku pre každého, kto chcel slúžiť pravému Bohu. Bolo to mesto, ktoré bolo hlboko pohrúžené do modlárstva a poverčivosti. Krajine dominoval vežový chrám zikkurat, ktorý bol postavený na počesť Nannara, boha Mesiaca. Abram bol určite pod veľkým tlakom, možno aj zo strany niektorých príbuzných, aby sa podieľal na tomto úpadkovom uctievaní. Podľa niektorých židovských tradícií bol sám Abramov otec Térach výrobcom modiel. (Jozua 24:2, 14, 15) Nech už to však bolo akokoľvek, Abram  nebol vyznávačom úpadkového falošného uctievania. Jeho zostarnutý predok Sem bol ešte nažive a iste sa delil s druhými o svoje poznanie pravého Boha. Vďaka tomu Abram veril v Jehovu, nie v Nannara! — Galaťanom 3:6.

Skúška viery

5. Aký príkaz a zároveň sľub dal Boh Abramovi, zatiaľ čo bol ešte v meste Ur?

⁵ Abramova viera bola vystavená skúške. Zjavil sa mu Boh a nariadil mu: „Vyjdi zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem; a urobím z teba veľký národ a požehnám ťa a urobím veľkým tvoje meno; a ukáž sa ako požehnanie. A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a toho, kto na teba zvoláva zlo, prekľajem, a všetky rody zeme budú sa istotne žehnať prostredníctvom teba.“ — 1. Mojžišova 12:1–3; Skutky 7:2, 3.

6. Prečo si to od Abrama vyžadovalo skutočnú vieru, aby opustil Ur?

⁶ Abram bol starý a bezdetný. Ako by z neho mohol povstať „veľký národ“? A kde vlastne je tá krajina, kam mal prikázané ísť? Boh mu to v tom čase nepovedal. Preto si to od Abrama vyžadovalo skutočnú vieru, aby opustil prosperujúci Ur a všetok jeho prepych. Kniha Family, Love and the Bible (Rodina, láska a Biblia) uvádza o staroveku tento fakt: „Najzávažnejším trestom, aký mohol postihnúť člena rodiny, ktorý sa dopustil vážneho zločinu, bolo vyhostiť ho, zbaviť ho ‚členstva‘ v rodine... Preto keď Abrahám, nasledujúc božské povolanie, opustil nielen svoju krajinu, ale aj svoju  rodinu, bol to výnimočný prejav úplnej poslušnosti a dôvery v Boha.“

7. Ako môžu byť kresťania v dnešnej dobe vystavení podobným skúškam, pred akými stál Abram?

⁷ Dnes môžu byť kresťania vystavení podobným skúškam. Tak ako Abram, aj my môžeme pociťovať tlak, aby sme uprednostnili hmotné záujmy pred teokratickými cieľmi. (1. Jána 2:16) Môžu byť proti nám neveriaci členovia rodiny, možno aj príbuzní, ktorí boli vylúčení a ktorí by sa mohli snažiť zlákať nás do nevhodnej spoločnosti. (Matúš 10:34–36; 1. Korinťanom 5:11–13; 15:33) Abram nám teda zanechal vynikajúci príklad. On dal priateľstvo s Jehovom pred všetko ostatné, dokonca aj pred rodinné putá. Nevedel presne ako, kedy alebo kde sa Božie sľuby splnia. Bol však ochotný založiť svoj život na týchto sľuboch. Akým vynikajúcim povzbudením je to pre nás dnes, aby sme dávali v našom živote Kráľovstvo na prvé miesto! — Matúš 6:33.

8. Aký účinok mala Abramova viera na jeho najbližších príbuzných a čo by sa z toho mohli naučiť kresťania?

⁸ A čo Abramovi najbližší členovia rodiny? Abramova viera a presvedčenie mali zrejme na nich silný vplyv, pretože jeho manželka Sáraj a aj jeho osirelý synovec Lót boli pohnutí k tomu, aby uposlúchli Božiu výzvu a opustili Ur. Neskôr aj Abramov brat Náchor a niektorí jeho potomkovia vyšli z mesta Ur a usadili sa v Hárane, kde uctievali Jehovu. (1. Mojžišova 24:1–4, 10, 31; 27:43; 29:4, 5) Dokonca aj sám Abramov otec Térach súhlasil s tým, že odíde so svojím synom! Biblia preto uvádza Téracha ako hlavu rodiny, keď sa vydali na cestu do Kanaanu. (1. Mojžišova 11:31) Nemohli by sme sa aj my tešiť z istého úspechu, ak budeme taktne vydávať svedectvo našim príbuzným?

9. Aké prípravy musel pred cestou urobiť Abram a prečo si to mohlo vyžadovať aj nejaké obete?

 ⁹ Predtým ako sa Abram vydal na cestu, musel urobiť veľa príprav. Musel predať nehnuteľnosti a ostatný majetok a nakúpiť stany, ťavy, potraviny a potrebné vybavenie. Abram mohol mať pri tejto rýchlej príprave aj nejaké finančné straty, ale s potešením poslúchol Jehovu. Aký významný musel byť deň, keď sa skončili prípravy a Abramova karavána stála za múrmi mesta Ur, pripravená na odchod! Karavána sa vydala severozápadným smerom popri oblúku rieky Eufrat. Po týždňoch cesty, pričom prešli asi 1000 kilometrov, dorazili do mesta severnej Mezopotámie nazývaného Háran, ktoré bolo významnou zastávkou karaván.

10, 11. a) Zrejme prečo zostal Abram nejaký čas v Hárane? b) Aké povzbudenie môžu dostať kresťania, ktorí sa starajú o zostarnutých rodičov?

¹⁰ Abram sa usadil v Hárane, zrejme s ohľadom na svojho zostarnutého otca Téracha. (3. Mojžišova 19:32) Podobne dnes majú mnohí kresťania výsadu starať sa o zostarnutých alebo chorých rodičov a niektorí dokonca urobili potrebné zmeny, aby sa tomu prispôsobili. Ak sú tieto zmeny potrebné, takíto jednotlivci si môžu byť istí, že ich láskyplné obete sú „v Božích očiach prijateľné“. — 1. Timotejovi 5:4.

¹¹ Čas plynul. „Térachových dní bolo dvestopäť rokov. Potom Térach zomrel v Hárane.“ Abram iste smútil nad stratou svojho otca, ale keď prešlo obdobie smútku, ihneď sa pripravil na odchod. „Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď vyšiel z Háranu. Tak vzal Abram svoju manželku Sáraj a Lóta, syna svojho brata, a všetok majetok, ktorý si nazhromaždili, a duše, ktoré získali v Hárane, a dali sa na cestu, aby išli do kanaanskej krajiny.“ — 1. Mojžišova 11:32; 12:4, 5.

12. Čo robil Abram v čase, keď býval v Hárane?

¹² Je zaujímavé všimnúť si, že zatiaľ čo bol Abram v Hárane, ‚nazhromaždil si majetok‘. Aj keď sa Abram vzdal materiálnych výhod, keď opustil Ur, z Háranu odchádza ako bohatý muž. Bol to jasný výsledok Božieho požehnania. (Kazateľ 5:19) Aj keď dnes Boh nesľubuje celému svojmu ľudu bohatstvo, je verný svojmu sľubu, že sa postará o potreby tých, ktorí ‚opúšťajú dom, bratov alebo sestry‘ pre záujmy Kráľovstva. (Marek 10:29, 30) Abram tiež ‚získal duše‘, čo znamená, že získal mnoho služobníkov. Jeruzalemský targum a Chaldejská parafráza hovoria, že Abram ‚obracal na vieru‘. (1. Mojžišova 18:19) Podnecuje ťa tvoja viera, aby si sa rozprával so svojimi susedmi, spolupracovníkmi alebo spolužiakmi? Abram sa neusadil a nezabudol na Božie nariadenie, ale využíval čas v Hárane produktívne. Ale teraz nadišiel jeho čas. „A tak šiel Abram, ako mu povedal Jehova.“ — 1. Mojžišova 12:4.

Prechod cez rieku Eufrat

13. Kedy prešiel Abram cez rieku Eufrat a čo bolo významné na tomto skutku?

¹³ Abram sa musel opäť vydať na cestu. Opustil Háran a jeho karavána zamierila na západ, pričom už prešli asi 90 kilometrov. Možno sa Abram zastavil pri prechode cez rieku Eufrat blízko starodávneho obchodného strediska Karkemišu. Tu bolo najvhodnejšie miesto, kade mohli prejsť karavány. * Kedy prešla Abramova karavána cez rieku? Biblia naznačuje, že sa to odohralo 430 rokov predtým, ako vyšli Židia 14. nisana 1513 pred n. l. z Egypta. V 2. Mojžišovej 12:41 sa píše: „Stalo sa na konci štyristo tridsiatich rokov, práve toho dňa sa stalo, že všetky Jehovove vojská vyšli z egyptskej krajiny.“ Zjavne vtedy, 14. nisana 1943 pred n. l., keď Abram poslušne prekročil rieku Eufrat, začala platiť abrahámovská zmluva.

14. a) Čo videl Abram očami viery? b) V akom zmysle je dnes Boží ľud požehnaný vo väčšej miere ako Abram?

¹⁴ Abram za sebou zanechal prosperujúce mesto. A predsa si mohol teraz predstavovať  „mesto, ktoré má skutočné základy“, spravodlivú vládu nad ľudstvom. (Hebrejom 11:10) Áno, aj len s málom informácií začal Abram rozumieť niektorým základným rysom Božieho predsavzatia vykúpiť umierajúce ľudstvo. Dnes sme požehnaní omnoho rozsiahlejším porozumením Božieho predsavzatia, ako mal Abram. (Príslovia 4:18) „Mesto“, čiže kráľovská vláda, v ktoré Abram dúfal, je dnes skutočnosťou — bolo zriadené v nebesiach v roku 1914. Nemali by sme byť preto pohnutí k skutkom viery a dôvery v Jehovu?

Začína sa pobyt v Zasľúbenej krajine

15, 16. a) Prečo si to od Abrama vyžadovalo odvahu, aby postavil Jehovovi oltár? b) Ako môžu byť dnes kresťania podobne odvážni ako Abram?

¹⁵ Správa v 1. Mojžišovej 12:5, 6 nám hovorí: „Nakoniec prišli do kanaanskej krajiny. A Abram prešiel krajinou až k miestu Sichem, blízko veľkých stromov Móra.“ Sichem sa nachádzal 50 kilometrov severne od Jeruzalema v úrodnom údolí, ktoré bolo opísané ako „raj Svätej zeme“. No „vtedy bol v krajine Kanaančan“. Keďže Kanaančania boli morálne skazení, Abram musel urobiť opatrenia, aby svoju rodinu ochránil pred ich skazonosným vplyvom. — 2. Mojžišova 34:11–16.

¹⁶ Teraz sa po druhýkrát „Abramovi... zjavil Jehova a povedal: ‚Tvojmu semenu dám túto krajinu.‘“ Aké strhujúce vyhlásenie! Samozrejme, že si to od Abrama vyžadovalo vieru, aby sa mohol tešiť z niečoho, čo malo zažiť až jeho budúce potomstvo. Abram však kladne zareagoval tak, že „tam vystaval oltár Jehovovi, ktorý sa mu zjavil“. (1. Mojžišova 12:7) Jeden biblický učenec uvádza: „Postavenie oltára v krajine bolo v skutočnosti formou zaujatia [krajiny] do vlastníctva na základe  práva zaručeného uplatňovaním jeho viery.“ Postavenie takého oltára bolo tiež odvážnym skutkom. Tento oltár bol bezpochyby vzorom neskoršieho oltára, ktorý bol určený zmluvou Zákona, a bol postavený z prírodných (neopracovaných) kameňov. (2. Mojžišova 20:24, 25) Tento oltár sa vzhľadom nápadne odlišoval od oltárov, ktoré používali Kanaančania. Abram tak verejne zaujal rozhodné stanovisko ako ctiteľ pravého Boha, Jehovu, čím sa vystavil nevôli a možnému fyzickému ohrozeniu. A čo my dnes? Zdráhame sa toho — najmä mladí ľudia —, aby sme svojim susedom alebo spolužiakom dali vedieť, že uctievame Jehovu? Nech nás všetkých povzbudzuje Abramov odvážny príklad, aby sme boli hrdí na to, že sme služobníkmi Jehovu!

17. Ako sa Abram prejavil ako kazateľ Božieho mena a čo to pripomína dnešným kresťanom?

¹⁷ Nech išiel Abram kamkoľvek, vždy dával uctievanie Jehovu na prvé miesto. „Neskôr sa odtiaľ presťahoval do hornatého kraja na východ od Bételu a postavil si stan tak, že Bétel bol na západe a Ai na východe. Potom tam vystaval oltár Jehovovi a začal vzývať Jehovovo meno.“ ​(1. Mojžišova 12:8) Hebrejský výraz „vzývať meno“ znamená tiež „oznamovať (kázať) meno“. Abram určite smelo oznamoval Jehovovo meno medzi svojimi kanaanskymi susedmi. (1. Mojžišova 14:22–24) To nám pripomína našu zodpovednosť mať dnes čo najväčší podiel na ‚verejnom hlásení sa k jeho menu‘. — Hebrejom 13:15; Rimanom 10:10.

18. Aký mal Abram vzťah k obyvateľom Kanaanu?

¹⁸ Abram nezotrval na žiadnom z týchto miest veľmi dlho. „Neskôr ukončil Abram táborenie a chodil potom z tábora do tábora smerom k Negebu“ — polovyprahnutej oblasti na juh od judských vrchov. (1. Mojžišova 12:9) Tým, že Abram a jeho domácnosť stále putovali a na každom novom mieste sa prejavovali ako ctitelia Jehovu, „verejne oznamovali, že sú cudzincami a dočasnými usadlíkmi v krajine“. (Hebrejom 11:13) Po celý ten čas sa vyhýbali tomu, žeby sa zblížili so svojimi pohanskými susedmi. Podobne dnes kresťania nesmú byť „časťou sveta“. (Ján 17:16) Zatiaľ čo sme k svojim susedom a kolegom milí a zdvorilí, sme tiež opatrní, aby sme sa nezaplietli do správania, ktoré by odrážalo ducha tohto sveta odcudzeného Bohu. — Efezanom 2:2, 3.

19. a) Prečo mohol nomádsky spôsob života predstavovať pre Abrama a Sáraj problémy? b) Aké ďalšie problémy čakali Abrama?

¹⁹ Nezabúdajme na to, že tak pre Abrama, ako aj pre Sáraj nebolo ľahké prispôsobiť sa tvrdým podmienkam nomádskeho spôsobu života. Jedli produkty svojich stád, a nie potraviny zakúpené na jednom z dobre zásobených trhovísk v Ure; bývali v stanoch, a nie v kvalitne postavenom dome. (Hebrejom 11:9) Abramove dni boli naplnené činnosťou; stále mal veľa práce pri spravovaní svojich stád a služobníkov. Sáraj sa určite starala o úlohy, ktoré v tej kultúre tradične vykonávali ženy: namiesiť cesto, upiecť chlieb, spracovať vlnu a šiť odevy. (1. Mojžišova 18:6, 7; 2. Kráľov 23:7; Príslovia 31:19; Ezechiel 13:18) Na obzore však boli nové skúšky. Čoskoro budú Abram a jeho domácnosť vystavení situácii, ktorá bude ohrozovať ich život! Preukáže sa Abramova viera ako dostatočne silná zoči-voči tomuto problému?

[Poznámky pod čiarou]

Všimol si si?

• Prečo je Abram nazvaný „otcom všetkých, ktorí majú vieru“?

• Prečo si to od Abrama vyžadovalo vieru, aby opustil Ur Chaldejcov?

• Ako Abram ukázal, že uctievanie Jehovu dáva na prvé miesto?

[Študijné otázky]

[Mapa na strane 16]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ABRAMOVA CESTA

Ur

Háran

Karkemiš

KANAAN

Veľké more

[Prameň ilustrácie]

Založené na mape s autorskými právami Pictorial Archive (Near Eastern History) Est. and Survey of Israel

[Obrázok na strane 15]

Abram musel mať vieru, aby opustil pohodlie, ktoré ponúkal život v meste Ur

[Obrázok na strane 18]

Tým, že Abram a jeho domácnosť bývali v stanoch, „verejne oznamovali, že sú cudzincami a dočasnými usadlíkmi“