Stojte v úplnosti a s pevným presvedčením

Zjazdy — radostné uistenie o našom bratstve

PÄŤDESIATROČNÝ Joseph F. Rutherford s oslabeným zdravím po takmer ročnom neoprávnenom väznení s radosťou slúži ako hotelový poslíček. Energicky nosí kufre a pomáha spolukresťanom dostať sa do hotelových izieb. Dvaja z jeho bývalých spoluväzňov — tiež Bádatelia Biblie — rozdávajú pridelenia izieb obrovskému zástupu ľudí čakajúcich na ubytovanie. Čulý ruch tu trvá ešte dosť dlho po polnoci. Všetkých si podmaňuje nákazlivý duch nadšenia. Aká je to príležitosť?

Je rok 1919 a Bádatelia Biblie (dnes známi ako Jehovovi svedkovia) sa zotavujú z obdobia zlomyseľného prenasledovania. Od 1. do 8. septembra 1919 usporadúvajú zjazd v Cedar Point v Ohiu v USA, aby posilnili svoje bratstvo. V posledný deň zjazdu nadšený dav 7000 ľudí dychtivo počúva, ako brat Rutherford povzbudzuje všetkých prítomných slovami: „Ste vyslancami Kráľa kráľov a Pána pánov, ktorí... oznamujú ľuďom... slávne kráľovstvo nášho Pána.“

Zjazdy Jehovovho ľudu sa datujú už od čias starovekého Izraela. (2. Mojžišova 23:14–17; Lukáš 2:41–43) Takéto zhromaždenia boli radostnými udalosťami, ktoré pomáhali všetkým prítomným pamätať na Božie Slovo. Podobne sa zjazdy Jehovových svedkov v novej dobe sústreďujú na duchovné záujmy. Takéto zhromaždenia poskytujú úprimným pozorovateľom nesporný dôkaz toho, že svedkov zjednocujú silné putá kresťanského bratstva.

Usilujú sa prísť

Dnešní kresťania si uvedomujú, že zjazdy sú obdobím duchovného osvieženia a poučovania z Božieho Slova. Tieto veľké zhromaždenia považujú za nevyhnutný prostriedok, ktorý im pomáha ‚stáť v úplnosti a s pevným presvedčením o celej Božej vôli‘. (Kolosanom 4:12) Preto svedkovia celým srdcom podporujú tieto zhromaždenia a vyvíjajú veľké úsilie, aby na nich boli.

Pre niektorých si už samotná prítomnosť na týchto zjazdoch vyžaduje prejaviť vieru a prekonať prekážky podobné vrchom. Zamyslite sa nad jednou staršou svedkyňou z Rakúska. Hoci má cukrovku a každý deň potrebuje inzulínové injekcie, urobila všetko pre to, aby mohla prísť na všetky dni oblastného zjazdu vo svojej krajine. Jedna veľká rodina svedkov v Indii, ktorá žije v extrémnej chudobe, považovala za takmer nemožné navštíviť oblastný zjazd. Pomoc im poskytla jedna členka rodiny. „Nechcela som si nechať ujsť túto príležitosť,“ povedala, „preto som predala zlaté náušnice, aby sme mali na cestu. Stálo to za tú obeť, lebo spoločenstvo a zážitky posilnili našu vieru.“

V Papue-Novej Guinei sa skupina záujemcov rozhodla navštíviť oblastný zjazd v hlavnom meste. Prišli k istému mužovi vo svojej osade, ktorý vlastnil verejný dopravný prostriedok, a opýtali sa ho, koľko by vzal za ich dopravu na zjazd. Keďže si tú sumu nemohli dovoliť, dohodli sa, že si ju odpracujú v dome tohto muža a prestavajú mu kuchyňu. Tak sa mohli dostať na oblastný zjazd a mať úžitok z celého programu.

 Pre svedkov, ktorí chcú navštíviť oblastné zjazdy, vzdialenosť nie je neprekonateľným problémom. V roku 1978 jeden mladý delegát z Poľska išiel šesť dní na bicykli 1200 kilometrov, aby navštívil oblastný zjazd v Lille vo Francúzsku. V lete 1997 prešli dvaja svedkovia z Mongolska 1200-kilometrovú cestu, aby navštívili kresťanské zhromaždenie v Irkutsku v Rusku.

Pravé bratstvo v činnosti

Nezaujatí pozorovatelia jasne vidia jednotu a bratstvo svedkov na ich oblastných zjazdoch. Na mnohých zapôsobilo, že medzi prítomnými nie je predpojatosť a že dokonca aj tí, ktorí sa stretnú možno prvý raz, sú k sebe vrúcni.

Istý sprievodca, ktorý týždeň sprevádzal delegátov na nedávnom medzinárodnom zjazde v Austrálii, chcel s nimi zostať o trocha dlhšie a tešiť sa z ich spoločenstva. Dojatý ich láskou a jednotou nemohol pochopiť, ako môžu tak dobre spolu vychádzať, keď sa predtým väčšinou nepoznali. Keď nastal čas jeho odchodu, vyzval ich, aby mu venovali pozornosť. Oslovujúc ich „bratia a sestry“, začal im ďakovať, ale nemohol to dokončiť, lebo mu od dojatia zovrelo hrdlo a vyhŕkli slzy.

V roku 1997 sa na jednom veľkom štadióne na Srí Lanke konal prvý trojjazyčný oblastný zjazd. Celý program prebiehal simultánne v angličtine, sinhalčine a tamilčine. Takéto zhromaždenie troch jazykových skupín vo svete plnom narastajúceho etnického napätia nezostalo nepovšimnuté. Istý policajt sa jedného brata opýtal: „Kto vedie tento zjazd — Sinhalčania, Tamilčania alebo Angličania?“ „Žiadna z týchto skupín tento zjazd nevedie,“ odpovedal brat. „Robíme to všetci spoločne.“ Policajt tomu nemohol uveriť. Keď sa všetky tri jazykové skupiny pripojili k záverečnej modlitbe a na celom štadióne sa ozvalo jednotné „amen“, delegáti začali spontánne tlieskať. Máloktoré oko v publiku zostalo suché. Áno, zjazdy sú naozaj radostným potvrdením nášho bratstva. — Žalm 133:1. *

[Poznámka pod čiarou]