Skončia sa niekedy problémy ľudstva?

„ŠTVRTINA svetovej populácie žije v chudobe, 1,3 miliardy ľudí žije z menej ako 1 eura na deň, 1 miliarda je negramotná, 1,3 miliardy nemá prístup k pitnej vode a každý deň je miliarda ľudí hladná.“ To sa uvádza v správe o stave sveta pochádzajúcej z Írska.

Skutočne smutné svedectvo o neschopnosti človeka nájsť trvalé riešenie problémov sveta! Tieto problémy sa javia ešte tragickejšie, keď si uvedomíme, že drvivá väčšina ľudí opísaných v správe sú bezbranné ženy a deti. Nie je otrasné, že ešte aj teraz, v 21. storočí, sa ďalej „každý deň porušujú práva takého počtu ľudí, že sa to nedá vyčísliť“? — The State of the World’s Children 2000 (Stav detí vo svete, 2000).

„Nový svet už počas jednej generácie“

V detskom fonde OSN vyjadrili dôveru, že „atmosféra zúfalstva, ktorou tieto nešváry... poznačili život ľudí na celej zemeguli, sa dá odstrániť“. Predstavitelia tejto organizácie hovoria, že hrozné podmienky, ktoré musia v súčasnosti znášať miliardy nešťastných ľudí, nie sú „ani nevyhnutné, ani nezmeniteľné“. Dokonca vydali výzvu „všetkým ľuďom, aby vytvorili nový svet už počas jednej generácie“. Dúfajú, že to bude svet, v ktorom bude ľudstvo „zbavené chudoby a diskriminácie, násilia a chorôb“.

Ľudia, ktorí vyjadrujú také názory, čerpajú inšpiráciu zo skutočnosti, že tí, ktorí sa zaujímajú o iných, už dnes vykonávajú obrovské množstvo práce na zmiernenie smutných následkov „zdanlivo nekonečnej reťaze konfliktov a kríz“. Napríklad za posledných vyše 15 rokov sa v rámci Projektu černobyľských detí pomohlo „zmenšiť utrpenie stoviek detí postihnutých rakovinou, ktorú za sebou zanechal rádioaktívny mrak“. (The Irish Examiner, 4. apríla 2000) Veľké i malé humanitárne organizácie rozhodne majú obrovský vplyv na život nesčíselného počtu obetí vojen a katastrof.

No ľudia zapojení do takej humanitárnej pomoci sú realisti. Vedia, že problémy, pred ktorými stoja, „sú rozšírenejšie a zakorenené hlbšie, než boli iba pred desiatimi rokmi“. David Begg, výkonný riaditeľ írskej charitatívnej organizácie Concern, hovorí, že keď Mozambik postihli katastrofálne záplavy, „personál, podporovatelia a darcovia zareagovali grandiózne“. „Ale,“ dodáva, „pre obrovský rozsah si s takými katastrofami nedokážeme sami poradiť.“ O humanitárnej pomoci v Afrike úprimne priznáva: „Tých niekoľko sviečok nádeje, ktoré existujú, len slabo bliká.“ Mnohí by boli toho názoru, že toto vyjadrenie presne vystihuje aj situáciu v celosvetovom meradle.

Môžeme realisticky očakávať, že zažijeme vytúžený „nový svet už počas jednej generácie“? Hoci súčasné úsilie v poskytovaní humanitárnej pomoci je vskutku chvályhodné, nepochybne má zmysel uvažovať o inej vyhliadke na spravodlivý a pokojný nový svet. Na túto vyhliadku poukazuje Biblia, ako sa bude rozoberať v nasledujúcom článku.

 [Prameň ilustrácie na strane 2]

Strana 3, deti: UN/​DPI fotografia od Jamesa Bua