Oltár nemenovanému božstvu

APOŠTOL Pavol okolo roku 50 n. l. navštívil Atény v Grécku. Tam videl oltár venovaný neznámemu bohu a neskôr, keď vydával znamenité svedectvo o Jehovovi, ho spomenul.

Keď Pavol začínal svoju reč na Marsovom pahorku, čiže na Areopágu, povedal: „Muži, Aténčania, vidím, že podľa všetkého máte väčšiu bázeň pred božstvami ako iní. Lebo keď som sa prechádzal a pozorne pozeral vaše predmety uctievania, našiel som aj oltár, na ktorom bolo napísané: ‚Neznámemu Bohu‘. Komu teda nevedomky prejavujete zbožnú oddanosť, toho vám zvestujem.“ — Skutky 17:22–31.

Aj keď tento aténsky oltár sa nikdy nenašiel, v iných častiach Grécka existovali podobné oltáre. Napríklad grécky zemepisec Pausanias z druhého storočia spomínal oltáre „bohom nazvaným Neznámi“ vo Falérone neďaleko Atén. (Cesta po Grécku, Atika I, 4) Podľa tohto diela bol na Olympii „oltár Neznámym bohom“. — Elis I, XIV, 8.

Grécky spisovateľ Filostratos (približne 170–245 n. l.) v diele Život Apollónia z Tyany (VII, III) povedal, že v Aténach „sa oltáre stavajú dokonca na počesť neznámych bohov“. A Diogenes Laertský (približne 200–250 n. l.) v knihe Životy filozofov (1.110) napísal, že „oltáre bez mena“ sa dali nájsť v rôznych častiach Atén.

Aj Rimania stavali oltáre nemenovaným božstvám. Na obrázku sa nachádza jeden, ktorý sa datuje do prvého alebo druhého storočia pred n. l. a ktorý je uložený v Palatinskom antikváriu v Ríme v Taliansku. Latinský nápis na oltári nasvedčuje, že bol zasvätený buď „bohu, alebo bohyni“ — to je fráza, ktorá sa „často vyskytovala v modlitbách alebo vo vysväcujúcich formulách v nápisoch, ako aj v literárnych textoch“.

„Boh, ktorý stvoril svet a všetko v ňom“, je stále mnohým neznámy. Ale ako povedal Pavol Aténčanom, tento Boh — Jehova — „nie je ďaleko od nikoho z nás“. — Skutky 17:24, 27.

[Prameň ilustrácie na strane 32]

Oltár: Soprintendenza Archeologica di Roma