Pripoj k svojej vytrvalosti zbožnú oddanosť

„Pripojte k svojej viere... vytrvalosť, k vytrvalosti zbožnú oddanosť.“ — 2. PETRA 1:5, 6.

1, 2. a) Aký rast sa očakáva u dieťaťa? b) Nakoľko dôležitý je duchovný rast?

U DIEŤAŤA je dôležité, aby rástlo, ale potrebné je viac než len to, aby rástlo telesne. Očakáva sa aj duševný a emocionálny rast. Časom dieťa odloží nezrelé spôsoby a vyrastie z neho dospelý muž alebo dospelá žena. Na to poukázal apoštol Pavol, keď napísal: „Keď som bol dieťa, hovorieval som ako dieťa, myslieval som ako dieťa, uvažoval som ako dieťa, ale keď som sa teraz stal mužom, odložil som rysy dieťaťa.“ — 1. Korinťanom 13:11.

² Pavlove slová obsahujú dôležitú myšlienku o duchovnom raste. Kresťania musia napredovať, aby sa z duchovných detí stali ľuďmi, ktorí budú „plne dospelými v schopnosti porozumenia“. (1. Korinťanom 14:20) Mali by sa vážne usilovať, aby dosiahli ‚mieru vzrastu, ktorý patrí ku Kristovej plnosti‘. Potom nebudú „deťmi, ktoré sú zmietané ako na vlnách a unášané sem a tam každým vetrom učenia“. — Efezanom 4:13, 14.

3, 4. a) Čo musíme robiť, aby sme duchovne dospeli? b) Aké zbožné vlastnosti by sme mali prejavovať a nakoľko sú dôležité?

³ Ako sa môžeme stať duchovne dospelými ľuďmi? Zatiaľ čo telesný rast prebieha za normálnych okolností takmer automaticky, duchovný rast si vyžaduje vedomé úsilie. Začína sa tak, že prijímame presné poznanie z Božieho Slova a konáme v súlade s tým, čo sa dozvedáme. (Hebrejom 5:14; 2. Petra 1:3) To nám umožňuje prejavovať zbožné vlastnosti. Podobne ako pri telesnom raste a s ním súvisiacich aspektoch, aj rast v rôznych zbožných vlastnostiach obyčajne prebieha súčasne. Apoštol Peter napísal: „Prispejte podľa toho celým svojím vážnym úsilím, pripojte k svojej viere cnosť, k cnosti poznanie, k poznaniu sebaovládanie, k sebaovládaniu vytrvalosť, k vytrvalosti zbožnú oddanosť, k zbožnej oddanosti bratskú náklonnosť, k bratskej náklonnosti lásku.“ — 2. Petra 1:5–7.

⁴ Každá vlastnosť, ktorú Peter uvádza, je veľmi dôležitá a žiadnu z nich nemožno vynechať. Ďalej Peter hovorí: „Ak sú tieto veci vo vás a prekypujú, zabránia vám, aby ste neboli ani nečinní, ani neplodní vzhľadom na presné poznanie nášho Pána Ježiša Krista.“ ​(2. Petra 1:8) Zamerajme sa na potrebu pripojiť k svojej vytrvalosti zbožnú oddanosť.

Prečo je potrebná vytrvalosť

5. Prečo potrebujeme vytrvalosť?

⁵ Peter i Pavol spájajú zbožnú oddanosť s vytrvalosťou. (1. Timotejovi 6:11) Byť vytrvalý znamená viac než len znášať ťažkosti a zostať pevný. Patrí k tomu prejavovať trpezlivosť, odvahu a stálosť a pritom nestrácať nádej, keď stojíme zoči-voči skúškam, prekážkam, pokušeniam či prenasledovaniu. Ako ľudia, ktorí žijú „v zbožnej oddanosti v spoločenstve s Kristom Ježišom“, očakávame, že budeme prenasledovaní. (2. Timotejovi 3:12) Musíme vytrvávať, ak chceme dokázať, že máme lásku k Jehovovi, a ak si chceme rozvinúť vlastnosti potrebné na záchranu. (Rimanom 5:3–5; 2. Timotejovi 4:7, 8; Jakub 1:3, 4, 12) Bez vytrvalosti nezískame večný život. — Rimanom 2:6, 7; Hebrejom 10:36.

6. Čo znamená vytrvať až do konca?

 ⁶ Nehľadiac na to, ako dobre sme začali, rozhodujúce bude v konečnom dôsledku to, či vytrváme. Ježiš povedal: „Kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ ​(Matúš 24:13) Áno, musíme vytrvať až do konca, či už to bude do konca nášho súčasného života, alebo do konca tohto skazeného systému vecí. V každom prípade si musíme zachovať rýdzosť pred Bohom. No nemohli by sme sa páčiť Jehovovi a nezískali by sme večný život, keby sme k svojej vytrvalosti nepripojili zbožnú oddanosť. Čo však je zbožná oddanosť?

Čo je zbožná oddanosť

7. Čo je zbožná oddanosť a čo nás podnecuje robiť?

⁷ Zbožnú oddanosť prejavujeme tým, že preukazujeme Jehovovi posvätnú úctu, uctievame ho a slúžime mu, pričom našou pohnútkou je to, že chceme lojálne podporovať jeho univerzálnu zvrchovanosť. Ak chceme žiť v súlade so zbožnou oddanosťou Jehovovi, potrebujeme presné poznanie o ňom a o jeho spôsoboch konania. Mali by sme chcieť poznať Boha osobne, dôverne. To nás podnieti rozvíjať si k nemu úprimnú náklonnosť, ktorá sa bude prejavovať našimi skutkami a spôsobom života. Mali by sme túžiť čo najviac sa podobať Jehovovi — napodobňovať jeho spôsob konania a odzrkadľovať jeho vlastnosti a osobnosť. (Efezanom 5:1) Zbožná oddanosť nás teda podnecuje, aby sme sa chceli Bohu páčiť vo všetkom, čo robíme. — 1. Korinťanom 10:31.

8. Ako súvisí zbožná oddanosť s výlučnou oddanosťou?

⁸ Ak chceme žiť v súlade s pravou zbožnou oddanosťou, musíme uctievať výlučne Jehovu a nesmieme dovoliť, aby v našom srdci zaujalo jeho miesto niečo iné. Ako náš Stvoriteľ má právo na našu výlučnú oddanosť. (5. Mojžišova 4:24; Izaiáš 42:8) A predsa nás nenúti, aby sme ho uctievali. Chce, aby sme mu oddanosť prejavovali ochotne. To, čo nás podnecuje očistiť svoj život a bezvýhradne sa Bohu oddať, je naša láska k Bohu založená na presnom poznaní o ňom.

Rozvíjaj si vzťah k Bohu

9, 10. Ako si môžeme rozvinúť a udržať blízky vzťah k Bohu?

⁹ Aj po tom, čo sme symbolizovali oddanosť Bohu krstom, musíme si k nemu rozvíjať stále bližší osobný vzťah. Naša túžba robiť to a verne slúžiť Jehovovi nás preto podnecuje ďalej študovať jeho Slovo a rozjímať o ňom. Keď umožňujeme Božiemu duchu, aby pôsobil na našu myseľ a srdce, prehlbuje sa naša láska k Jehovovi. Vzťah k nemu je pre nás naďalej tým najdôležitejším v živote. Jehovu považujeme za najlepšieho Priateľa a chceme sa mu vždy páčiť. (1. Jána 5:3) Z priateľského vzťahu k Bohu máme stále väčšie potešenie a sme vďační, že Boh nás láskyplne poúča a napráva, keď je to potrebné. — 5. Mojžišova 8:5.

¹⁰ Ak svoj drahocenný vzťah k Jehovovi stále neposilňujeme, môže oslabnúť. Keby sa to prihodilo, nebola by to chyba Boha, lebo on „nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Skutky 17:27) Sme skutočne šťastní, že Jehova nám nesťažuje prístup k sebe. (1. Jána 5:14, 15) Prirodzene, o udržanie blízkeho osobného vzťahu k nemu sa musíme veľmi snažiť. No Jehova nám pomáha približovať sa k nemu tak, že nám poskytuje všetko, čo potrebujeme, aby sme si mohli rozvinúť a udržať zbožnú oddanosť. (Jakub 4:8) Ako môžeme túto láskyplnú pomoc využiť čo najplnšie?

Udržiavaj si duchovnú silu

11. Napríklad ako môžeme dávať najavo zbožnú oddanosť?

¹¹ Naša hlboko zakorenená láska k Bohu nás podnecuje dávať najavo hĺbku našej zbožnej oddanosti v súlade s Pavlovou radou: „Vynasnaž sa, aby si sa predstavil Bohu ako schválený, ako robotník, ktorý sa nemá za čo hanbiť a správne zaobchádza so slovom pravdy.“ ​(2. Timotejovi 2:15) Ak máme takto konať, musíme si udržiavať dobré návyky —  pravidelne študovať Bibliu, navštevovať zhromaždenia a zapájať sa do zvestovateľskej služby. Blízky vzťah k Jehovovi si udržiavame aj tak, že sa ‚ustavične modlíme‘. (1. Tesaloničanom 5:17) To sú významné prejavy našej zbožnej oddanosti. Keby sme hociktorý z nich zanedbali, mohlo by to viesť k duchovnej chorobe a vystaviť nás nebezpečenstvu, že podľahneme Satanovým úkladom. — 1. Petra 5:8.

12. Ako sa môžeme vyrovnávať so skúškami?

¹² Keď si udržiavame duchovnú silu a aktivitu, pomáha nám to znášať tiež tie mnohé skúšky, ktoré nás postihujú. Skúšky môžu prísť zo zdrojov, ktoré nás môžu veľmi vyskúšať. Ľahostajnosť, odpor a prenasledovanie môže byť ťažšie zniesť, ak pochádza od blízkych členov rodiny, príbuzných alebo susedov. Zákerné tlaky dopustiť sa kompromisu v kresťanských zásadách môžu vzniknúť na našom pracovisku alebo v škole. Skľúčenosť, choroba a depresia nás môže fyzicky oslabiť a môže nám sťažiť vyrovnávanie sa so skúškami viery. No so všetkým trápením sa môžeme vyrovnať, ak vytrvávame ‚v svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti, keď očakávame a pevne zachovávame v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. (2. Petra 3:11, 12) A z takého konania môžeme mať ďalej radosť, lebo dôverujeme, že Boh nás požehná. — Príslovia 10:22.

13. Čo musíme robiť, ak chceme ďalej žiť v súlade so zbožnou oddanosťou?

¹³ Aj keď sa Satan zameriava na ľudí, ktorí žijú v súlade so zbožnou oddanosťou, nemusíme sa báť. Prečo? Lebo „Jehova vie, ako oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti“. (2. Petra 2:9) Aby sme mohli skúšky zniesť a zažiť také oslobodenie, musíme ‚odvrhnúť bezbožnosť a svetské žiadosti a žiť uprostred tohto terajšieho systému vecí so zdravou mysľou a spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou‘. (Títovi 2:12) Ako kresťania musíme byť na stráži, aby našu zbožnú oddanosť nenarušila a nakoniec úplne nezničila nejaká slabosť súvisiaca s telesnými žiadosťami a činnosťami. Pouvažujme teraz o niekoľkých hrozbách.

Dávaj si pozor na to, čo ohrozuje zbožnú oddanosť

14. Na čo by sme mali pamätať, ak nás láka osídlo hmotárstva?

¹⁴ Pre mnohých je osídlom hmotárstvo. Mohlo by sa stať, že budeme klamať sami seba a ‚myslieť si, že zbožná oddanosť je prostriedkom k [hmotnému] zisku‘. Tak by sme mohli byť posmelení nevhodne využívať dôveru, ktorú nám prejavujú spoluveriaci. (1. Timotejovi 6:5) Mohli by sme dokonca dospieť k nesprávnemu záveru, že je úplne v poriadku, keď na kresťana, ktorému sa z hmotnej stránky darí, vyvíjame nátlak, aby nám poskytol pôžičku, ktorú mu pravdepodobne nebudeme schopní splatiť. (Žalm 37:21) Ale „sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť“, má zbožná oddanosť, nie získanie hmotných vecí. (1. Timotejovi 4:8) Keďže „sme si nič nepriniesli na svet a ani si nemôžeme nič odniesť“, s ešte väčším odhodlaním sa usilujme o ‚zbožnú oddanosť spolu so sebestačnosťou‘ a buďme ‚spokojní, ak máme živobytie a niečo na seba‘. — 1. Timotejovi 6:6–11.

15. Čo môžeme robiť, ak nám hrozí, že honba za pôžitkami vytlačí našu zbožnú oddanosť?

 ¹⁵ Zbožnú oddanosť môže vytlačiť honba za pôžitkami. Je možné, že v tomto ohľade musíme urobiť okamžité úpravy? Iste, telesné cvičenie a oddychová činnosť sú na niečo užitočné. Jednako v porovnaní s večným životom je taký úžitok malý. (1. Jána 2:25) Dnes mnohí ľudia ‚viac milujú rozkoše ako Boha a majú spôsob zbožnej oddanosti, ale vzhľadom na jej silu sa preukazujú ako falošní‘, a od takých sa musíme odvracať. (2. Timotejovi 3:4, 5) Ľudia, ktorí kladú hlavný dôraz na zbožnú oddanosť, ‚si ako poklad bezpečne zhromažďujú znamenitý základ do budúcnosti, aby sa tak chopili skutočného života‘. — 1. Timotejovi 6:19.

16. Aké hriešne žiadosti bránia niektorým žiť v súlade s Božími spravodlivými požiadavkami a ako môžeme tieto žiadosti ovládnuť?

¹⁶ Našu zbožnú oddanosť môže zničiť zneužívanie alkoholu a drog, nemravnosť a hriešne žiadosti. Keby sme sa týmto veciam poddávali, nežili by sme v súlade s Božími spravodlivými požiadavkami. (1. Korinťanom 6:9, 10; 2. Korinťanom 7:1) Aj Pavol musel znášať neustály konflikt s hriešnym telom. (Rimanom 7:21–25) Na vykorenenie nesprávnych žiadostí treba urobiť veľmi prísne opatrenia. Napríklad musíme sa rozhodnúť zostať mravne čistí. Pavol nám hovorí: „Umŕtvujte... svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti a žiadostivosti, čo je modlárstvo.“ ​(Kolosanom 3:5) Pri umŕtvovaní telesných údov, čo sa týka tých hriešnych vecí, potrebujeme odhodlanie. Tak dokážeme tieto veci odstrániť. Keď sa budeme modliť k Bohu o pomoc, budeme schopní uprostred tohto skazeného systému vecí potláčať nesprávne žiadosti a usilovať sa o spravodlivosť a zbožnú oddanosť.

17. Ako by sme sa mali pozerať na vedenie k disciplíne?

¹⁷ Našu vytrvalosť môže oslabiť skľúčenosť a tento stav môže zhubne vplývať aj na našu zbožnú oddanosť. Skľúčenosť zažilo už mnoho Jehovových služobníkov. (4. Mojžišova 11:11–15; Ezdráš 4:4; Jonáš 4:3) Skľúčenosť môže mať na nás ničivý vplyv zvlášť vtedy, ak ju sprevádza rozhorčenie z pocitu, že nás niekto urazil, alebo z toho, že sme dostali prísne pokarhanie alebo vedenie k disciplíne. Pokarhanie a vedenie k disciplíne je však dôkazom, že Boh sa o nás zaujíma a s láskou stará. (Hebrejom 12:5–7, 10, 11) Vedenie k disciplíne by sa nemalo považovať za obyčajný trest, ale za prostriedok, ktorým dostávame školenie na ceste spravodlivosti. Ak sme pokorní, budeme si rady vážiť a prijímať ich s vedomím, že „kázeň je cestou života“. (Príslovia 6:23) To nám pomôže robiť v úsilí o zbožnú oddanosť duchovné pokroky.

18. Čo je našou zodpovednosťou, pokiaľ ide o osobné urážky?

¹⁸ Prejavovanie zbožnej oddanosti nám môžu  sťažovať nedorozumenia a osobné urážky. Takéto veci môžu spôsobiť úzkosť alebo niektorých môžu podnietiť urobiť nemúdry krok tým, že sa budú izolovať od duchovných bratov a sestier. (Príslovia 18:1) No je dobré pamätať na to, že prechovávanie rozhorčenia alebo nepriateľstva voči iným môže škodlivo pôsobiť na náš vzťah k Jehovovi. (3. Mojžišova 19:18) „Ten, kto nemiluje svojho brata, ktorého videl, nemôže milovať Boha, ktorého nevidel.“ ​(1. Jána 4:20) V Kázni na vrchu Ježiš zdôraznil, že na vyriešenie osobných nedorozumení je potrebné podniknúť okamžité kroky. Svojim poslucháčom povedal: „Ak teda nesieš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a potom, keď sa vrátiš, obetuj svoj dar.“ ​(Matúš 5:23, 24) Citová rana, ktorú spôsobili neláskavé slová alebo skutky, sa môže zahojiť ospravedlnením. Ak poprosíme o prepáčenie a uznáme, že sme nekonali správne, môžeme zaceliť narušené vzťahy a obnoviť pokoj. Ježiš dal aj ďalšie rady, ako riešiť ťažkosti. (Matúš 18:15–17) Keď je snaha vyriešiť problémy úspešná, sme veľmi šťastní! — Rimanom 12:18; Efezanom 4:26, 27.

Napodobňuj Ježišov príklad

19. Prečo je veľmi dôležité napodobňovať Ježišov príklad?

¹⁹ So skúškami sa určite ešte budeme stretávať, ale nemusia spôsobiť, že sa v behu o večný život vzdáme. Pamätajme, že Jehova nás môže zo skúšky oslobodiť. Zatiaľ čo ‚odkladáme všetku príťaž‘ a ‚s vytrvalosťou bežíme preteky, ktoré sú nám predložené‘, ‚hľaďme uprene na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery‘. (Hebrejom 12:1–3) Keď budeme pozorne skúmať Ježišov príklad a usilovať sa napodobňovať ho v slovách i v skutkoch, pomôže nám to rozvíjať si zbožnú oddanosť a prejavovať ju vo väčšej miere.

20. Čo bude odmenou za úsilie o vytrvalosť a zbožnú oddanosť?

²⁰ Vytrvalosť a zbožná oddanosť spolu úzko súvisia a pomáhajú nám zaistiť si záchranu. Keď budeme prejavovať tieto vzácne vlastnosti, budeme môcť Bohu ďalej verne preukazovať posvätnú službu. A aj keď sa ocitneme v skúške, budeme šťastní, pretože budeme pociťovať Jehovovu nežnú náklonnosť a zažívať jeho požehnania za to, že vytrvávame a žijeme v súlade so zbožnou oddanosťou. (Jakub 5:11) Sám Ježiš nás okrem toho uisťuje: „Svojou vytrvalosťou získate svoje duše.“ — Lukáš 21:19.

Ako odpovieš?

• Prečo je vytrvalosť dôležitá?

• Čo je zbožná oddanosť a ako sa prejavuje?

• Ako si môžeme vytvárať a rozvíjať blízky vzťah k Bohu?

• Čo napríklad ohrozuje našu zbožnú oddanosť a ako sa týmto osídlam môžeme vyhnúť?

[Študijné otázky]

[Obrázky na stranách 12, 13]

Zbožná oddanosť sa prejavuje rôzne

[Obrázky na strane 14]

Dávaj si pozor na to, čo môže ohroziť tvoju zbožnú oddanosť